Keď pred niekoľkými dňami zverejnil opozičný ruský aktivista Alexej Navaľnyj dokument o tajnom paláci prezidenta Vladimira Putina, celý svet žasol nad opulentným gýčom tohto sídla (medzitým sa k údajnému Putinovmu palácu prihlásil oligarcha Rotenberg, ale spoznať svoju nehnuteľnosť mu pár dní zabralo).
Putin však nie je jediný vládca, ktorému sa páčia interiéry, čo by mohli okázalosťou konkurovať Versailles z čias kráľa Slnko. „Diktátorské baroko“ sa nevyhlo takmer žiadnemu politickému despotovi 20. storočia. Azda okrem Vladimíra Iljiča Lenina, ktorého príbytok s jednoduchými drevenými parketami, vysokými stropmi a stoličkami s výpletmi sa podobá súčasnej trendy interiérovej estetike na Instagrame.
Putinov palác je plný zlatých štukatúr, pohoviek za 20-tisíc a nájde sa tu tiež toaletný stolík v hodnote 75-tisíc eur, kasíno, kinosály a priestor, ktorý slúži na tancovanie pri tyči. Nemusíme ani toľko popúšťať uzdu fantázie, aby sme si predstavili, že tajné sídlo súčasného ruského prezidenta by vzbudilo závisť u nejedného bývalého amerického prezidenta.
Donald Trump má totiž veľmi podobný vkus ako mnoho nechválne známych politických vodcov. Presvedčený je o tom spisovateľ Peter York, autor knihy Dictator Style: Lifestyles of the World’s Most Colorful Despots. York tvrdí, že Trumpove dizajnové voľby pôsobia aj v kontexte slávychtivého amerického vkusu príliš velikášsky.
Trump, podobne ako Putin, ale napríklad aj Franco, Ceausescu, Husajn či Kaddáfí, potrebuje manifestovať svoju moc nielen rozľahlými haciendami, ale tiež megalomanským použitím zlata.
Inšpirovaní francúzskou šľachtou
Avšak najväčším maximalistom bol Nicolae Ceausescu s manželkou Elenou, keď vybudoval v 80. rokoch minulého storočia druhú najväčšiu vládnu budovu sveta. Pred tou istou bol ako zvrhnutý diktátor aj s manželkou popravený.
Palác ľudu, ktorý si nechal postaviť Nicolae Ceaușescu. Foto: Pixabay, voľné dielo
Stihol ich teda podobný osud ako Ľudovíta XVI. a Máriu Antoinettu, čo je zaujímavá spojitosť. Práve k štýlu francúzskej šľachty 18. storočia sa totiž diktátori moderných dejín obracajú najradšej. No nezaobstarávajú si do sídiel nič z dobového nábytku alebo umeleckých predmetov, väčšinou sú ich domy plné replík a napodobenín.
Druhým zdrojom inšpirácie sú luxusné hotely. Saddám Husajn, pôvodne obyčajný dedinský chlapec, rovnako ako jeho politický vzor Stalin po príchode do Bagdadu absolútne nezapadal medzi miestnu smotánku. Tá bola značne sofistikovaná, ovplyvnená tamojšou prosperujúcou židovskou komunitou. Husajn bol v očiach kultivovaných Iračanov sedliakom s démonickým zmyslom pre vkus.
Jeden z palácov Sadáma Husajna. Foto: Ministerstvo obrany USA, voľné dielo
Keď v roku 2003 britské bulvárne média publikovali zábery z Husajnových obrovských palácov, evokoval ich interiér spojenie podnikateľského baroka s estetikou gýčovitých motelov z 80. rokov.
Domáce pštrosy aj rotujúce zlaté sochy
Ani zlatom a mramorom vykladaná rezidencia bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča, kde sa ako domáci miláčikovia chovali miniatúrne pštrosy, však neprekoná zmysel pre dizajnové velikášstvo bývalého prezidenta Turkmenistanu Saparmurata Nijazova. Ten nechal postaviť obrovskú rotujúcu zlatú sochu seba samého v hlavnom meste Ašchabadu.
Chcete svoj príbytok tiež vyzdobiť ako veľkí despotovia moderných dejín? Nemusíte sa ani sťahovať do Trump Tower, stačí nasledovať rady spomenutého odborníka na vkus absolutistických vládcov Petra Yorka.
Turkménsky prezident Gurbanguly Berdimuhamedov nechal postaviť zlatú sochu svojho obľúbeného psa. Foto: SITA/AP
Ten radí, aby ste začali tým, že si zaobstaráte čo najviac svojich portrétov. Benito Mussolini mal v pracovni zarámovanú svoju fotografiu s veľmi zachmúreným výrazom, ktorá visela nad jeho pracovným stolom a strašila každého, kto do pracovne il Duceho vošiel.
Ďalej potrebujete zvieracie kože alebo aspoň ich atrapy. Keď ich budete vlastniť dostatočné množstvo, priblížite sa Josipu Brozovi Titovi, ktorý mal v pracovni aj vypchatého leoparda. Inak, audienciu v rezidencii tohto prezidenta Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie dostala aj Elizabeth Taylor.
Keď už všetko ostatné zlyhá, inšpirujte sa v hoteloch, ideálne v sieti Hilton. Áno, moderní diktátori tam v mladosti trávili veľa času, keď plánovali, ako ovládnu svet. Čím skromnejšie detstvo, tým viac sa miestny „grandhotel“ javil ako raj bohatých a krásnych.
Najdôležitejšia rada na záver znie: za žiadnu cenu nesmiete byť trochári. Minimalistické príbytky sú určené naivným „slniečkarom“, skutoční vládcovia sveta potrebujú sídlo, ktoré by leskom zatienilo aj kráľa Slnko.
Článok vyšiel v českom vydaní Forbesu a jeho autorkou je Anna Nosková.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk.
