Na to, aby sa mladí ľudia v praxi dobre uplatnili, nemusia nevyhnutne vyštudovať vysokú školu. Na zaujímavé platové ohodnotenie im v niektorých prípadoch stačí aj maturitné vysvedčenie.
Niektorí maturanti môžu hneď po škole zarábať viac než je priemerná mzda na Slovensku – a to s prísľubom ďalšieho rastu. Neplatí to však pre všetky odbory. Forbes Slovensko sa pozrel na to, ktoré stredné odborné školy sú na trhu najžiadanejšie a koľko si môžu ich absolventi zarobiť hneď po skončení školy.
Na Slovensku často platí, že gymnáziá si volia žiaci, ktorí perspektívne plánujú študovať na vysokej škole. Alebo tí, „ktorí ešte nevedia, čo by chceli v živote robiť“, a gymnázium považujú za voľbu, ktorá rozhodnutie o kariérnej ceste na niekoľko rokov oddiali.
Stále viac však v spoločnosti zaznievajú hlasy, ktoré hovoria o tom, že „delenie na odborné školy a gymnáziá je prežitok“. Často sa hovorí aj o tom, že študenti stredných škôl by mali súbežne rozvíjať akademické aj praktické zručnosti – či už ide o zručnosti tvrdé – technické a odborné – alebo mäkké – interpersonálne.
S kvalitným praktickým vzdelaním zameraným na rôzne oblasti, po ktorých je vysoký dopyt, by pritom absolventi stredných odborných škôl ľahko našli nielen samotné uplatnenie v praxi aj slušný nástupný plat. Aj z pozície čerstvého absolventa.
Ako pre Forbes uviedla Ľubica Melcerová, hovorkyňa spoločnosti Alma Career Slovakia, ktorá prevádzkuje pracovný portál Profesia.sk, tento rok bolo na portáli zverejnených doposiaľ 20-tisíc pracovných ponúk, ktoré vyžadovali stredoškolské vzdelanie a boli označené ako vhodné pre absolventky a absolventov.
„Inzeráty, v ktorých zamestnávatelia vyžadovali maturitu, tvorili 54 percent z celkového počtu a ponúkali plat v priemere 1335 eur mesačne. Tie, ktoré ju nevyžadovali, uvádzali o 100 eur menej (1241 eur),“ uviedla Ľubica Melcerová.
Ilustračné foto: pexels.com
Pracovné ponuky pre ľudí so stredoškolským vzdelaním s maturitou vhodné pre absolventov boli najčastejšie z oblastí obchodu, administratívy, ekonomiky, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, bankovníctva a elektrotechniky a energetiky.
Najvyšší priemerný ponúkaný plat bol v inzerátoch na pozície v IT sektore, kde zamestnávatelia uvádzali 1600 eur. To je o 80 eur viac, ako bola priemerná nominálna mesačná mzda v národnom hospodárstve za prvý štvrťrok 2025.
Plat na úrovni 1580 eur ponúkali v priemere zamestnávatelia v inzerátoch z vodohospodárstva a lesníctva a tiež z oblasti stavebníctva.
Najhoršie finančné ohodnotenie ponúkali zamestnávatelia v inzerátoch z pomocných prác – 1100 eur, o necelých 100 eur viac uvádzalo poisťovníctvo a žurnalistika. Zo strany uchádzačiek a uchádzačov bol podľa údajov Alma Career Slovakia najväčší záujem o ponuky v administratíve, zákazníckej podpore a pomocných prácach.
Naopak najmenšia konkurencia vo výberovom procese je v prípade inzerátov z vodohospodárstva a lesníctva, na jednu ponuku reaguje v priemere len päť ľudí. Podpriemerný záujem je aj o oblasti ako elektrotechnika a energetika, poisťovníctvo, automobilový priemysel a zdravotníctvo.
Najvyššie ponuky sú pre absolventov z IT, elektrotechniky a stavebníctva
Ako ďalej uviedla predstaviteľka spoločnosti Alma Career Slovakia, z dát portálu Platy.sk vyplýva, že najvyšší príjem majú absolventi stredných škôl s maturitou pracujúci v oblasti informatiky, ich priemerný základný mesačný plat v hrubom je 1650 eur.
Javier Trueba / unsplash.com
O 200 eur menej zarábajú absolventi pracujúci v stavebníctve, podobne aj v oblasti bezpečnosti a ochrany. Absolventi stredných škôl s maturitou, ktorí sa zamestnali v sektore elektrotechniky a energetiky zarábajú v priemere 1400 eur.
Čo sledujú zamestnávatelia?
Z analýzy dát životopisov databázy portálu Profesia.sk zároveň vyplýva, že spomedzi životopisov absolventiek a absolventov stredných škôl si zamestnávatelia najčastejšie otvárajú životopisy absolventov stredných technických respektíve elektrotechnických škôl.
Podobne atraktívni sú aj absolventi obchodných akadémií.
Tretí najžiadanejší sú absolventi stredných zdravotných škôl. Ako ďalej poznamenala Ľubica Melcerová, u gymnazistov sa predpokladá, že pôjdu študovať na vysokú školu, preto si ich CV firmy tak často neotvárajú.
Hlbší pohľad na trh práce ponúkajú samotní zamestnávatelia.
Ako pre Forbes Slovensko uviedol Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska, v krajine je ťažké nájsť firmu, ktorá by nepociťovala nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Líši sa iba intenzita tohto problému.
Ako vysvetľuje Solík, ide o dôsledok kombinácie viacerých faktorov: klesajúci počet narodených detí, každý piaty maturant odchádza do zahraničia a výrazne rastie počet dôchodcov, ktorých navyše zle nastavený systém predčasných penzií motivuje odísť z trhu práce čo najskôr.
Trh práce sa výrazne zmení
Podľa Solíka školy často očakávajú od firiem odpoveď na otázku, akých absolventov majú vychovávať.
„Firmy síce veľmi dobre vedia, akých pracovníkov potrebujú dnes, no žijeme v dobe, keď sa dramaticky mení obsah povolaní – mnohé zanikajú, nové vznikajú a mení sa obsah tých existujúcich. Generácia prichádzajúca na trh práce bude svoje povolanie meniť niekoľkokrát za život,“ upozorňuje prezident ZPS.
„Ak hovoríme o dnešných prvákoch, s vysokou pravdepodobnosťou budú v budúcnosti vykonávať povolania, ktoré dnes ešte nepoznáme. Preto je potrebné ich pripraviť na budúcnosť, ktorú nepoznáme a ktorej jedinou istotou bude zmena,“ hovorí Solík.
Na čo by sa teda školy mali zamerať? Podľa Solíka je u detí a študentov potrebné rozvíjať najmä zručnosti, ktoré využijú bez ohľadu na konkrétne povolanie – poznatky z matematiky, prírodných vied a technológií, mäkké zručnosti a charakter.
Zároveň je dôležité učiť ich formou, ktorá podporuje pozitívny vzťah k učeniu a nezabíja v nich radosť z objavovania, dodáva Solík.
Pomôže povinná maturita z matematiky?
Nedávno minister školstva Tomáš Drucker oznámil zavedenie povinnej maturity z matematiky. Opatrenie by sa malo týkať prvákov, ktorí na stredné školy nastúpia v školskom roku 2027-2028.
jeshoots / unsplash.com
Povinná maturita by sa mala týkať študentov gymnázií, stredných priemyselných škôl a tiež mnohých stredných odborných škôl.
Čo na tento plán hovoria zamestnávatelia?
Podľa Solíka je matematika nepochybne dôležitá súčasť vedomostí, ktoré by mal mať každý absolvent. O to dôležitejšie je podľa neho riešiť najmä to, aby ju mal kto učiť a aby sa vyučovala tak, aby bola pre študentov zrozumiteľná a prakticky využiteľná.
„Zavedenie povinnej maturity samo osebe nerieši zásadné problémy – najmä to, kto ju bude učiť, a ako ju učiť tak, aby ju študenti chápali a bavila ich,“ hovorí.
Podľa neho by si zásadnú reformu vyžadoval celý systém fungovania maturít tak, aby neboli len formálnou súčasťou ukončenia strednej školy, ale aj relevantný certifikačný mechanizmus úrovne vedomostí, ktorý budú zamestnávatelia zohľadňovať.
