Zlé nastavenie spôsobuje, že vyššiu transakčnú daň budú platiť najmä podnikatelia, ktorí už dnes majú problémy.
Práve živnostníci sú pritom vo veľmi špecifickej pozícii, mnohí sa jej poľahky vyhnú aj dnes. Prekvapujúcejšie je, že povinnosť hradiť ju majú podnikatelia v strate.
Ďalšie prepočty Forbesu ukazujú, že ak majú dve firmy rovnaký obrat, nominálne vyššiu daň z finančných transakcií bude platiť tá, ktorá sa viac trápi.
Taxa navyše spôsobuje problémy, ktoré napríklad DPH komfortne vyriešila.
Transakčná daň živnostníkov obchádza, až na tých v strate
V prípade transakčnej dane sa veľa hovorí najmä o živnostníkoch. Paradoxne, väčšinu obchádza. Takmer 70 percent z nich sa jej úplne vyhne. Také množstvo samostatne zárobkovo činných osôb si uplatňuje paušálne výdavky.
Nemusia si viesť evidenciu nákladov na daňové účely a svoje výdavky tak môžu platiť zo súkromného účtu. Zákon im tiež umožňuje previesť peniaze z podnikateľského konta na súkromný účet v rovnakej banke bez transakčnej dane. Reálne tak zaplatia rovnú nulu. Aj oni však musia mať podnikateľský účet.
Napriek tomu existuje dôvod, prečo by vôbec nemali platiť transakčnú daň. V roku 2020 bolo podľa finančnej správy 362-tisíc samostatne zárobkovo činných osôb. Až 236-tisíc z nich si uplatnilo paušálne výdavky a transakčnú daň by tak neplatili.
Ďalších 26-tisíc živnostníkov bolo v strate. Aby ju vykázali, musia si evidovať skutočné náklady. Po novom to pre nich znamená povinnosť uhrádzať z každej bankovej platby transakčnú daň. V praxi ju tak väčšina živnostníkov v zisku neplatí. Tí, ktorí sú v strate, inú možnosť nemajú.
Je to daň bez pridanej hodnoty
Zástancovia transakčnej dane môžu argumentovať, že každá nová taxa je nepríjemná, no ľudia si na ňu postupne zvyknú. Príkladom môže byť daň z pridanej hodnoty. Tá dnes tvorí významný zdroj príjmov štátneho rozpočtu. Napriek tomu, že zaťažuje ekonomickú aktivitu, má svoju logiku, ktorá transakčnej dani chýba. DPH je totiž pre podnikateľa neutrálna a platí ju až konečný spotrebiteľ.
Ak by 10 podnikateľov postupne predalo hocijaký tovar bez ziskovej marže, DPH by sa platila len raz a jej výška by sa pri každom obrate nemenila. Transakčná daň zasiahne každý úkon. Hoci prínos pre ekonomiku by každým pohybom vôbec nerástol, jej výber áno.
Ukážeme si to na príklade. Podnikateľ a platca DPH nakúpi tovar v cene 100 eur plus 23 eur DPH. Následne tovar predá inému bez navýšenia o zisk. Pri kúpe si zaúčtuje daň na vstupe 23 eur a pri predaji daň na výstupe 23 percent. Povinnosť voči štátu mu vyjde nula. A rovnako tak aj ďalším deviatim firmám. Na konci by bola DPH rovnaká ako na začiatku – teda 23 eur.
Prečítajte si viac o transakčnej dani
Pri transakčnej dani by každý z desiatich podnikateľov uhradil 0,4 percenta platby, takže výber by sa za celý cyklus zvýšil 10-násobne.
Samozrejme, firmy chcú zarábať, a tak si každý z desiatich biznismenov v reťazci pridá k cene 10-percentnú maržu. Prvý podnikateľ v rade by tak evidoval pri nákupe cenu 100 eur plus DPH na vstupe 23 eur. Pri predaji by to bola cena 110 eur plus 25,3 eura DPH na výstupe. Štátu by tak odviedol daň vo výške rozdielu, teda len v sume 2,3 eura. Zdanená bude iba pridaná hodnota.
Ak by takto navýšilo cenu vždy o 10 percent 10 podnikateľov po sebe, na konci by spotrebiteľ zaplatil DPH vo výške 54 eur. Celý proces by ju navýšil iba o pridanú hodnotu každého podnikateľa. DPH sa tak pri 10-násobnom otočení navýšila „len“ 2,4-násobne.
V rovnakom prípade by transakčná daň narástla za celý cyklus až 16-násobne. Práve to ukazuje, že vôbec nezohľadňuje pridanú hodnotu pre ekonomiku.
Hrozí nižší výber DPH
Transakčná daň nielen popiera logiku DPH, ale môže spôsobiť jej horší výber. Analýza nemeckého ekonomického inštitútu ZEW potvrdzuje, že nárast elektronických platieb o jeden percentuálny bod môže viesť k zníženiu daňovej medzery DPH až o 11,9 percenta. Inštitút sledoval vývoj v krajinách EÚ medzi rokmi 2001 až 2022.
Podobné zistenia má aj ministerstvo financií. To sa v roku 2022 pochválilo zvyšovaním efektivity výberu DPH. „Paradoxom je, že výber dane z pridanej hodnoty sa v minulom roku zlepšil aj napriek nepriaznivému ekonomickému vývoju. Vzrástol totiž podiel bezhotovostných platieb či online nakupovanie, kde je menšie riziko nepriznávania tržieb,“ uvádza rezort.
Zníženie online platieb môže vyvolať opačný efekt. Mnohé firmy pritom v snahe vyhnúť sa plateniu transakčnej dane začali výraznejšie uprednostňovať hotovosť. Práve tam sa vytvára lepšia možnosť zatajiť príjmy.
Transakčná daň zasahuje firmy neférovo
V nevýhode sú podniky, ktoré sa venujú vysokoobratovému biznisu s nízkymi maržami. Ukážeme si to na príklade firiem Potraviny a Počítače.
Spoločnosť Počítače nakúpi mesačne elektroniku v hodnote 100-tisíc eur. Má troch dodávateľov, každému uhradí o niečo viac ako 33-tisíc eur. To znamená tri platby, pričom daň je limitovaná na 40 eur. Transakčná daň im tak vychádza 120 eur.
Firma Potraviny má až 50 dodávateľov, od každého berie tovar v priemernej hodnote dvetisíc eur. Za každú uhradenú faktúru zaplatí daň osem eur. Spolu je to 400 eur.
Obe firmy mesačne otočia tovar v rovnakej hodnote, ale Počítače zaplatia výrazne nižšiu transakčnú daň, hoci ich biznis má vyššiu pridanú hodnotu a lukratívnejšie marže.
Komplikované zamestnávanie
Firmy s nízkymi maržami sa ocitli v zložitej situácii aj pri mzdových nákladoch. Ekonomická situácia im často nedovoľuje vyplácať viac ako minimálnu mzdu. Ich záťaž transakčnou daňou môže byť napriek tomu vyššia.
Spoločnosť Pomocné práce zamestnáva 103 ľudí s „minimálkou“. Jej celkové mzdové náklady sú 114-tisíc eur. Hoci transakčnú daň platí iba z čistých miezd, keďže dane a odvody záťaži nepodliehajú, mesačne zaplatí navyše 273 eur.
Aj firma Programátori má mesačné mzdové náklady 114-tisíc eur. Rozdeľuje ich však medzi 28 programátorov. Jej náklady na transakčnú daň predstavujú 243 eur.
Pri celkových rovnakých výdavkoch na prácu je opäť v nevýhode podnik s nižšou ziskovou maržou.
Kontrola zahraničných firiem je zložitá
Samostatnou témou je transakčná daň a zahraničné firmy. Napríklad pri e-shopoch sa v usmerneniach ministerstva financií píše, že „na naplnenie podmienky výkonu činnosti v tuzemsku nestačí, aby boli tovar a služby na platforme ponúkané slovenským zákazníkom, ale je nevyhnutné umiestnenie platformy v tuzemsku“. Pod tým si predstavujú najmä prenájom domény.
To v praxi zrejme znamená, že e-shop.sk zasiahne transakčná daň, ale e-shop.com/slovensko zrejme nie. Pritom môže ísť o identický model podnikania.
Práve komunikácia so zahraničím môže slovenským firmám komplikovať transakčnú daň pri preúčtovaní nákladov. Podnik môže byť presvedčený, že ak má účet v slovenskej banke a tá jej strhne daň, už je to vyriešené. Ale nie je. Spoločnosti si musia strážiť napríklad preúčtovanie nákladov. Ak slovenská dcéra uhrádza matke faktúru vo výške milión eur, banka stiahne maximálnu daň vo výške 40 eur.
Pokiaľ by podstatou faktúry bolo preúčtovanie nákladov, slovenská firma musí takéto platby identifikovať. Za predpokladu, že by ich neidentifikovala, má povinnosť dodatočne zdaniť celú platbu sadzbou 0,4 percenta, ale bez horného limitu. V tomto prípade je to až štyritisíc eur.
Reálne by tak zaplatila štyritisíc eur, ktoré musí odviesť štátu sama, a má povinnosť tiež podať daňové priznanie. Ak faktúra od matky znamenala preúčtovanie trojice faktúr dodávateľov po 333-tisíc eur, za každú by zaplatila transakčnú daň zvlášť s limitom, spolu 120 eur.
Koľko budú stáť kontroly
Najdôležitejšou otázkou, na ktorú verejnosť zatiaľ nepozná odpoveď, sú reálne náklady na kontrolu podnikateľov. Inšpektori už dnes nestíhajú. Nehovoriac o tom, že najľahší spôsob optimalizácie ponúkajú práve transakcie spojené so zahraničím, kde je kontrola komplikovanejšia.
Okrem toho firmy, ktorým sa pre vysoké obraty oplatí využívať optimalizáciu cez zahraničie, si môžu dovoliť aj drahých právnikov. Prípadný spor by tak zrejme končil na súde, kde by advokáti argumentovali nejasnou legislatívou.
Časť kontrolórov bude navyše zaneprázdnená sledovaním, či prevádzky, ktoré sa vrátili k hotovosti, skutočne vydávajú bločky a odvádzajú DPH. Za pár mesiacov vymyslený zákon o novej dani určite nedokáže poraziť tisícročné skúsenosti ľudí s hotovosťou.
