Joel Mokyr, Philippe Aghion a Peter Howitt získali ocenenie za riešenie problému, ako zabezpečiť hospodársky rast. Otvárajú aj otázku, či si Čína udrží dominanciu.
Ekonomický rast dnes pomáha peňaženkám bežných ľudí i vládam, ktoré vďaka zvyšovaniu nominálneho HDP dlhy nesplácajú, ale silnejú z nich.
Mnoho ľudí si neuvedomuje, že podstatnú časť ľudských dejín bol rast vzácnosťou a hospodárstvo iba stagnovalo. Zásadná zmena prišla až v ostatných storočiach. Aktuálny pohľad na zadrhávajúci sa nemecký motor európskeho vzostupu však poukazuje, že sa na rast nedá automaticky spoliehať.
Členovia Kráľovskej švédskej akadémie vied hľadali odpoveď na otázku, ako udržať hospodársky rozkvet poháňaný inováciami. Odpoveď našli u výskumníkov Joela Mokyra, Philippa Aghiona a Petra Howitta. Trojici udelili tohtoročnú Nobelovu cenu za ekonómiu.
Ocenení akademici skúmali, v akých historických súvislostiach ekonomika silnela, a vytvorili teóriu trvalo udržateľného rastu prostredníctvom takzvanej kreatívnej deštrukcie.
V kontexte ich bádania je zaujímavý pohľad na Čínu. Peking čoraz viac konkuruje západným krajinám nielen cenou, ale aj kvalitou výrobkov a dostáva nálepku budúceho ekonomického lídra. Myšlienky nobelistov však naznačujú, že sa to Číne nemusí podariť.
Dôležitá podmienka inovácií
