Piati kolegovia sa v 90. rokoch rozhodli založiť novú firmu odčlenením sa od pôvodného roľníckeho družstva v Plavnici, aby zachránili svoju celoživotnú prácu. Vznikla tak spoločnosť Agrokarpaty, firma s rodinnou atmosférou a zmyslom pre patriotizmus, ktorá sa venuje pestovaniu liečivých rastlín a výrobe čajov. Svoju úrodu by pokojne mohli predávať do zahraničia, no radšej sa sústreďujú na domáci trh. Zakladatelia spoločnosti sú presvedčení, že slovenský zákazník si kvalitu zaslúži.
Koníčkom Mikuláša Bobuľského, neskôr jedného zo zakladateľov spoločnosti Agrokarpaty, boli bylinky. Bobuľský totiž veril, že ľudia vzišli z prírody a treba sa k nej vrátiť. Ako agronóm na poľnohospodárskom družstve v Plavnici začal rozvíjať myšlienku pestovania liečivých bylín pre farmaceutické firmy. Nový štátny systém na Slovensku v 90. rokoch znamenal pre mnohé družstvá turbulentné obdobie s nejasnou budúcnosťou. Piati zamestnanci sa teda rozhodli svoju dlhoročnú prácu zachrániť a založili vlastnú spoločnosť.
„Všetky peniaze vložili do firmy, čo bolo na tú dobu odvážne,“ spomína konateľka spoločnosti Helena Petrusová, dcéra Mikuláša Bobuľského, ktorá sa v spoločnosti v súčasnosti venuje obchodu a marketingu. Osem rokov po založení firmy bolo veľmi náročných a zásadných. Z podniku odstúpili dvaja spoluvlastníci a vo firme zotrvala trojica Mikuláš Bobuľský, Štefan Vančo a Miroslav Geryk.
Na západnom Slovensku vyrábajú lokálne a ručne miešané čaje.
Dbajú na vyváženie byliniek a chuť
„V určitom období mali aj stovku zamestnancov. Fungovala pridružená výroba. Chlapi, ktorí robili na traktoroch v lete, v zime išli pracovať ako stavbári do Česka. Ženy cez leto robili na poli a v zime pracovali v papučkárni, kde šili polotovar obuvi. Po čase táto výroba už nebola z finančného hľadiska zaujímavá, preto sa prevádzky postupne rušili,“ vraví Petrusová.
Dnes sa môže spoločnosť Agrokarpaty pochváliť produktovou škálou bio čajov vyrobených z vlastnoručne dopestovanej suroviny. Vo veľkom pestujú rumanček, nechtík, slez, mätu, medovku, pohánku, ľubovník, rebríček, skorocel a majú založené aj rakytníkové plantáže.
Tohtoročný zber nechtíka lekárskeho. Foto: archív Agrokarpaty
Ťažké časy stavania sa na vlastné nohy
Vo svojich začiatkoch v 90. rokoch vyvážala spoločnosť Agrokarpaty až 60 percent produkcie do Českej republiky. Keď sa však ich český partner rozhodol od spolupráce odstúpiť a založil si vlastnú baliareň, firmu čakalo nové obchodné nastavenie. „Vtedy bol vážny problém umiestniť produkciu na slovenský trh, pretože mali na ňom väčší priestor veľké firmy. Pulty boli obsadené a my sme sa nevedeli na ne dostať,“ hovorí konateľka. Firma sa musela opäť naštartovať a dostať svoje produkty k ľuďom do slovenských obchodov.
Starý dom kedysi prestaval na výrobňu čajov.
Dnes vedie firmu, ktorú kúpila Kofola
Zakrátko však prišla ďalšia rana pre spoločnosť. Ekonomická kríza v roku 2008 prinútila majiteľov zúžiť výrobu na minimum. Zamestnávali len okolo 40 ľudí a baliareň robila len 3 – 4 dni do týždňa. Nový vietor do spoločnosti priniesla mladá nastupujúca generácia. Hoci stále spoločnosť vlastnia aj v súčasnosti traja pôvodní majitelia, vo výkone firmy prebrali v roku 2010 opraty ich deti Helena Petrusová, Peter Vančo a Jaroslav Geryk, ktorí vystupujú ako konatelia.
Zmenili logistiku a vypracovali novú marketingovú stratégiu s cieľom udržať nastavenú kvalitu. „Sme jediní na Slovensku, ktorí máme svoju ekologickú slovenskú surovinu. Okrem toho, že pestujeme rastliny na veľkých výmerách, tak zbierame bylinky aj vo voľnej prírode,“ vraví Helena Petrusová.
Kroky nového manažmentu sa odzrkadlili aj na zvýšenej výrobe. Kým v roku 2008 predali okolo 700-tisíc balení čaju, tak minulý rok prekročili 2 milióny. Aktuálne spoločnosť Agrokarpaty zamestnáva až 70 ľudí a v čase sezóny ďalších 20 brigádnikov, pričom na nedostatok práce sa nemôže sťažovať.
Agrokarpaty, rodinný podnik s pevnými hodnotami
Čaje zo spoločnosti Agrokarpaty sú v súčasnosti dostupné v obchodoch zdravej výživy, lekárňach, ale aj vo veľkých reťazcoch Billa, Tesco či Coop Jednota. Spoluprácu s Kauflandom však odmietli. „Nemusíme byť zase všade. Uvedomila som si, že s vyššími číslami by nám samozrejme pribudli aj ďalšie starosti. Uvedomujeme si, že máme len jeden život, a keď v ňom chceme fungovať s pravými hodnotami, tak sa musíme vedieť aj uskromniť. Keď chceme mať voľno na oddych my, doprajeme ho aj našim zamestnancom,“ vraví Petrusová.
Konateľka spoločnosti Agrokarpaty Elena Petrusová s kolegom. Foto: Archív Agrokarpaty
Hoci väčšina zamestnávateľov sa sťažuje na veľkú fluktuáciu zamestnancov, v spoločnosti Agrokarpaty ju vraj nepoznajú a ľudia u nich odchádzajú až do dôchodku. „Nie sme vzorovým podnikom, nemáme veľké ambície, nie sme takí prísni, ale je tu pokojnejšia atmosféra založená na hodnotách. Platy v poľnohospodárskom segmente nie sú vysoké, ale ľudia u nás majú stabilitu a vedia, že keby potrebovali pomôcť, tak sme tu pre nich.“
O ich produkciu prejavili záujem Rakúšania aj Nemci, no oni chcú v prvom rade zasýtiť domáci trh. „Som patriot a chcem ponúkať produkty ľuďom na Slovensku. Západné krajiny by kúpili aj celú našu produkciu bylín. Pobalili by si to pod svojím logom. Kvalitu si nechajú pre seba a k nám potom cez reťazce prídu potraviny v dvojakej kvalite. S takým prístupom v rámci Európskej únie nie som stotožnená,“ uzatvára Helena Petrusová.
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk
