Zachráni umelú inteligenciu rovnaký trik, ktorý postavil na nohy sociálne siete?
Tri roky od začiatku veľkého AI boomu ešte nikdy neboli názory na stav AI priemyslu také polarizované. Na jednej strane každým dňom rastie zástup „AI skeptikov“ skoro rovnakou rýchlosťou, akou popredné AI spoločnosti kumulujú svoj monštruózny dlh.
Na strane druhej často čítame titulky o tom, ako umelá inteligencia kóduje lepšie než seniorní vývojári, nahrádza celé marketingové tímy a ušetrí vám majland za drahých biznisových konzultantov.
Rozhodnúť sa nedokáže ani Wall Street. Na jednej strane (tej nahrávajúcej teórii o bubline na prahu spľasnutia) stoja od minulého jesene prominentní shortselleri, banky hedgeujúce obrie sumy peňazí, ktoré napožičiavali spolu s trhom súkromného úverovania AI priemyslu – predovšetkým takzvaným hyperscalerom na výstavbu AI dátových centier. No tiež padajúca trhová kapitalizácia verejne obchodovaných AI firiem (napríklad kapitalizácia Palantiru sa z minuloročných skoro 450 miliárd znížila už na 372 miliárd dolárov).
Spoločnosti postavené okolo veľkých jazykových modelov sa až podozrivo často snažia škálovať svoje biznisy za sumy násobne prevyšujúce ich príjmy. Bohatierske investície sa však netýkajú len mladých AI hráčov. Alphabet, Meta, Microsoft a Amazon.com tento rok dohromady plánujú utratiť 650 miliárd dolárov, pričom väčšina investície ide práve na vrub umelej inteligencii.
Nepopulárna ako máločo
Veľké podniky a ich obchodní partneri pre zmenu stále hľadajú spôsob, ako AI bezpečne začleniť do svojho podnikania. Že sa na generatívnu umelú inteligenciu stále ešte nedá úplne spoľahnúť, dokazuje napríklad minuloročný incident poradenskej spoločnosti Deloitte. Tá musela austrálskej vláde vrátiť 440-tisíc dolárov potom, čo sa ukázalo, že jej správa obsahovala chyby vygenerované práve umelou inteligenciou.
Do toho Microsoft, ktorý sa tento rok počas konferenčného hovoru o výsledkoch hospodárenia pochválil dosiahnutím míľnika 15 miliónov platiacich zákazníkov služby Microsoft 365 Copilot k začiatku roku 2026 a touto informáciou de facto nechtiac priznal, že jeho vlastný AI asistent je v podstate úplné fiasko.
Hoci ide o zdanlivo pôsobivý medziročný nárast (o 160 percent), pri pohľade zo širšej perspektívy 15 miliónov licencií predstavuje zhruba 3,3 percenta z celkového počtu viac ako 450 miliónov platených komerčných licencií Microsoft 365, a teda je to de facto AI adopcia odmietnutá vlastnými zákazníkmi.
Marcový prieskum americkej televíznej stanice NBC, respektíve jej spravodajskej divízie NBC News, odhalil, že umelá inteligencia už nie je v očiach bežnej populácie, respektíve Američanov, ani cool. Väčšina tamojších voličov vníma podľa prieskumu umelú inteligenciu negatívne a neverí, že by demokrati alebo republikáni odvádzali dobrú prácu v oblasti regulácie tejto veľmi rýchlo sa rozvíjajúcej technológie.
Až 57 percent registrovaných voličov uviedlo, že sa domnieva, že riziká umelej inteligencie prevažujú nad jej benefitmi, a iba 26 percent z nich v prieskume má voči umelej inteligencii pozitívne pocity. Pre zaujímavosť, nižšie čisté pozitívne hodnotenie (po odčítaní negatívnych hlasov) v prieskume získala už len Demokratická strana a Irán. Lepší výsledok než umelá inteligencia v popularite dosiahol dokonca aj kontroverzný Federálny úrad USA pre imigráciu a clá.
Nový svet?
Na druhej strane spektra nájdeme rastúce tržby aj používateľskú základňu spoločností a služieb postavených okolo veľkých jazykových modelov.
OpenAI napríklad uvádza, že mala ku koncu februára viac ako 900 miliónov týždenných používateľov, Google pre zmenu informoval, že Gemini má viac ako 750 miliónov mesačných používateľov, čo je takmer dvojnásobný nárast oproti 400 miliónom z predchádzajúceho reportu, ktorý prebehol vlani v máji. OpenAI tiež v roku 2025 vzrástli tržby na 20 miliárd dolárov, čo je oproti situácii o rok skôr nárast o 14 miliárd, a konkurenčný Anthropic tento rok ašpiruje na podobnú métu.
Do toho sa každý druhý týždeň riaditelia spoločností zviazaných s AI ekosystémom predbiehajú v tom, kto vysloví najviac šokujúcu víziu o „AI“ budúcnosti, a tlačové oznámenia spoločností Anthropic a OpenAI sa tvária, že umelá inteligencia nahradí väčšinu pracovných pozícií bielych golierov.
Paralelne už niekoľko mesiacov prebieha panický výpredaj akcií softvérových firiem, ktorých produkty by mohla AI nahradiť ako prvé. Len odborový index S&P 500 Software & Services sa od začiatku roka prepadol takmer o 19 percent.
Paniku však zažívajú spolu so svojimi investormi aj konzultačné spoločnosti ako Accenture či Gartner a prestížna globálna marketingová agentúra WPP pre AI konkurenciu dokonca vlani po takmer troch dekádach vypadla z londýnskeho indexu FTSE 100.
Jensen Huang, zakladateľ a riaditeľ najhodnotnejšej spoločnosti sveta Nvidia, čerstvo v podcaste All-In vyhlásil, že by bol „hlboko znepokojený“, keby inžinier s platom 500-tisíc dolárov nespotreboval za rok AI tokeny v hodnote aspoň 250-tisíc dolárov.
Je to tiež sotva pár dní, čo svet obletel teraz už zmazaný post spoluzakladateľa OpenAI a bývalého šéfa umelej inteligencie v Tesle Andreja Karpathyho. Ten strávil jeden zo svojich víkendov tým, že vytvoril program, ktorý prešiel 342 povolaní z prehľadu od Amerického úradu pre štatistiku práce a každej profesii priradil skóre ohrozenia v prípade jej nahradenie umelou inteligenciou.
Veľmi vysoké skóre (osem až 10) schytala veľká škála špecializovaných profesií. Od účtovníkov a právnikov cez softvérových vývojárov, finančných analytikov a praktických lekárov až po spisovateľov či grafických dizajnérov.
Podľa Karpathyho hodnotenia je vysokému riziku automatizácie pomocou umelej inteligencie (skóre sedem a viac) vystavených 42 percent pracovných miest v USA. Ak je to na vás príliš abstraktné, ide o 59,9 milióna pracovných miest a orientačné ročné mzdové náklady okolo 3,7 bilióna dolárov.
Naopak, najlepšie si v zozname viedli manuálni pracovníci ako údržbári, pokrývači či domáci zdravotní asistenti, tí dosiahli skóre medzi nula a dva, u nich teda vyznelo riziko ako minimálne.
Kedy musí AI začať zarábať?
Otázkou je, nakoľko ide o objektívnu hrozbu a nakoľko o číre prianie. Objektívne totiž môžeme povedať, že sa spoločnostiam ako Anthropic skutočne podarilo spôsobiť menšiu revolúciu v jednom odbore, ktorým je kóderská práca, nie je však zatiaľ isté, či si budú počínať rovnako úspešne aj v tých ostatných, o ktorých tvrdia, že ich AI nahradí.
Sme teda uprostred bubliny, alebo vo víre technologickej revolúcie? Všetko bude záležať na tom, či a ako rýchlo sa podarí AI spoločnostiam nájsť udržateľný obchodný model. Páliť peniaze výrazne rýchlejšie, než ich vôbec stačia zarábať, a často skôr, než sa vôbec objaví obchodný model, nie je pre amerických technologických gigantov nič nové. Podobne začínali napríklad sociálne siete.
Čo je však obchodným modelom AI? Väčšina hráčov stavila na model postavený na predaji mesačného predplatného, lenže aj tie najdrahšie programy s cenovkou stoviek dolárov mesačne často nepokrývajú náklady na prevádzku, nieto aby ospravedlňovali ďalšie obrie kapitálové výdavky.
Výrazne vyššiu cenu za služby sa však žiadna zo spoločností zatiaľ neodvážila nasadiť, hoci o tom najmä OpenAI v minulosti hovorila (až tisíce dolárov mesačne za prístup k najpokročilejším modelom). OpenAI je tiež zatiaľ prvá, kto sa odvážil vyskúšať iný kontroverzný krok – zobrazovať reklamu v službe ChatGPT časti používateľov (zatiaľ len verzie zadarmo a plánu Go, a to prevažne pre prihlásených dospelých používateľov v USA).
Zachráni teda umelú inteligenciu rovnaký trik, ktorý postavil na nohy sociálne siete? Zatiaľ je príliš skoro súdiť, ale vlna odporu, ktorá sa rozhorela proti monetizácii samotných používateľov a ich dát LLM spoločnosťami práve na zmieňovaných sociálnych sieťach, je viac než výrečná.
Medzitým síce tržby AI spoločností zdanlivo uspokojivo rastú, čo je to však platné, keď náklady stúpajú násobne rýchlejšie. Veľké jazykové modely sú totiž nenásytné, a to či už ide o špičkové čipy a pamäťové moduly, alebo o energeticky supernáročné dátové centrá.
