Miliardár vníma umelú inteligenciu ako stroj na peniaze. Podľa neho sme stále len na začiatku zásadných zmien.
Svet globálnych financií momentálne prechádza hlbokou štrukturálnou zmenou, pričom technologický sektor v tomto procese zohráva úlohu hlavného akcelerátora vďaka svojmu rapídnemu pokroku.
„Ešte sme nevideli to najlepšie ani najbláznivejšie, čo dokáže AI,“ tvrdí Mark Cuban, známy americký podnikateľ patriaci medzi najvplyvnejších vizionárov dneška. Skúsený investor zo šou Shark Tank a bývalý majiteľ basketbalového tímu NBA Dallas Mavericks vníma umelú inteligenciu ako silu, ktorú ľudstvo zatiaľ naplno nepochopilo.
Podľa neho sa nachádzame iba v ranom štádiu tohto vývoja, ktoré nazýva „predsezónnym obdobím“ veľkej technologickej transformácie. Hovorí o vzniku nových príležitostí, ktoré môžu prekonať úspechy minulej generácie.
V skromných podmienkach začínali mnohí dnešní miliardári. S garážovými začiatkami sa spájajú mená ako Jeff Bezos, Steve Jobs, Steve Wozniak, Larry Page, Sergey Brin či Yvon Chouinard. Bill Hewlett a Dave Packard zas pracovali v malej kôlni. Podľa Cubana však AI posúva tento model na úplne novú úroveň. Dramatický vývoj vraj otvára dvere ku vzniku prvého bilionára v dejinách.
Bilionár na obzore?
„AI má potenciál vytvoriť obrovské bohatstvo,“ tvrdí Cuban v epizóde na portáli High Performance. „Inovatívny podnikateľ vždy vytvorí niečo väčšie a lepšie, ale umelá inteligencia to všetko úplne zatieni,“ dodáva.
Klasické podnikanie naráža na limity ľudskej efektivity. Algoritmy však tieto bariéry búrajú v každom odvetví. Produktivita rastie tempom, ktoré sme v minulosti nepovažovali za možné.
Dnes už na realizáciu pokrokovej zmeny nepotrebujeme armádu zamestnancov. Vďaka AI na to stačí jeden zaujímavý nápad a prístup k správnym technickým prostriedkom.
Naratív o človeku, ktorý zmení svet zo svojej pivnice s využitím technologických nástrojov dostupných predtým iba najbohatším štátom, je podľa Cubana stále realistickejší. Sledujeme vraj demokratizáciu moci, ktorú svet nikdy predtým nevidel.
Portál Informa Connect vytvoril zoznam pravdepodobných kandidátov na prvého bilionára. K magickej hranici smeruje viacero súčasných technologických lídrov. Elon Musk ju však podľa rebríčka môže dosiahnuť už v priebehu roka 2027.
Zdroj: Informa Connect
Zoznam multimiliardárov, ktorí by sa v najbližšej dobe mohli stať bilionármi.
Zdroj: Informa Connect.
Ak však vychádzame z Cubanovej vízie, prvým bilionárom vôbec nemusí byť niekto zo súčasných technologických gigantov. Pokojne sa ním vraj môže stať obyčajný človek, ktorý nájde úplne nový spôsob využitia umelej inteligencie.
Rovnosť príležitostí
Cuban AI prirovnáva k začiatkom osobnej výpočtovej techniky či internetu, no s tým rozdielom, že jej dosah bude mnohonásobne masívnejší a rýchlejší. Tie najväčšie zmeny nás vraj ešte len čakajú.
Jednou z jeho hlavných myšlienok je vnímanie umelej inteligencie ako nástroja na vyrovnávanie šancí. AI umožňuje komukoľvek prístup k vedomostiam, ktoré boli predtým drahé alebo nedostupné.
Sám uvádza príklady z vlastného života, keď mu AI pomohla naprogramovať softvér na porovnávanie nákladov v lekárňach bez toho, aby musel ovládať moderné programovacie jazyky na úrovni experta.
AI využíva aj na monitorovanie svojho zdravia po lekárskom zákroku. Dnešné modely dokážu analyzovať interakcie liekov a výskumné práce efektívnejšie než bežný používateľ.
Napriek nadšeniu však varuje, že nesmieme strácať kritické myslenie. AI totiž v skutočnosti nemyslí. Ide len o mimoriadne výkonný systém na spracovanie dát. Umelá inteligencia môže robiť chyby, a preto ju treba neustále overovať a spochybňovať.
Prepúšťanie v dohľadnej dobe?
V rozhovore pre ekonomický časopis Fortune sa Cuban vyjadril aj k pretrvávajúcim obavám, že by AI mohla vymazať celé pracovné sektory. Podobné tvrdenia zatiaľ považuje za prehnané.
Vo svojom nedávnom príspevku na sieti X predstavuje podľa neho najinteligentnejší prepočet, ktorý by umožnil umelej inteligencii v krátkodobom horizonte prevziať prácu bežných zamestnancov.
Analýza investorov Jasona Calacanisa a Chamatha Palihapitiyu odhalila, že reálne náklady na nasadenie agentov s umelou inteligenciou na zvýšenie produktivity presahujú stotisíc dolárov ročne. Pri tejto hladine Cuban po zohľadnení miery produktivity zatiaľ nepovažuje AI za konkurencieschopnú voči ľudským pracovníkom.
„Ľudia majú oveľa väčšiu schopnosť poznať dôsledky svojich činov,“ myslí si známy investor. „Agenty umelej inteligencie a rovnako aj LLM to nevedia,“ dodáva.
Okrem toho podľa neho existujú aj kvalitatívne otázky ako napríklad morálka. Tento rozmer sa nedá kvantifikovať, napriek tomu ho však treba zohľadniť pri rozhodovaní.
Úroveň stážistov
Technológii zatiaľ chýba aj konzistentnosť. Často „zaostáva“ a nedokáže rozpoznať dôvody výskytu chýb. Miliardár považuje úroveň kompetencie AI za porovnateľnú s najmladšími talentmi generácie Z. „Agenty sú stále ako vysokoškolskí stážisti, ktorí prichádzajú s ‚alkoholovou opicou‘, robia chyby a nepreberajú za ne zodpovednosť,“ dodal.
Jeho argumentácia naznačuje, že najväčšou prekážkou pre rýchle nahradenie pracovníkov umelou inteligenciou nemusí byť samotná technológia, ale jej schopnosť konzistentnej funkčnosti za prijateľnú cenu.
Úspešný podnikateľ Mark Cuban v minulosti vlastnil aj basketbalový tím Dallas Mavericks.
Nenaplnené predpovede
Cubanov skepticizmus si však lídri AI firiem nepripúšťajú. Napriek súčasným nedostatkom umelej inteligencie naďalej upozorňujú, že technologický pokrok by mohol čoskoro zmeniť štruktúru pracovnej sily.
Dario Amodei, generálny riaditeľ spoločnosti Anthropic, napríklad varoval, že umelá inteligencia môže v priebehu jedného až piatich rokov narušiť polovicu pracovných miest na základnej úrovni.
Nedávno dokonca naznačil, že táto technológia by mohla byť schopná vykonávať väčšinu pracovných miest, ak nie všetky, za „oveľa menej ako päť rokov“.
Generálny riaditeľ spoločnosti OpenAI Sam Altman vyjadril podobné obavy. Nedávno povedal, že svet môže byť len „pár rokov“ od takej superinteligencie, ktorá by mohla nahradiť generálnych riaditeľov – vrátane neho.
Názory na problematiku však zatiaľ u odbornej verejnosti nie sú jednotné. Analytici z Oxford Economics napríklad uvádzajú, že prepúšťanie v oblasti AI pripomína skôr firemnú fikciu.
Pohľad do budúcnosti
Súčasná transformácia poháňaná umelou inteligenciou predstavuje paradox medzi bezprecedentnou dostupnosťou vedomostí a extrémnou koncentráciou kapitálu.
Aktuálne limity spoľahlivosti a vysoké prevádzkové náklady inteligentných systémov možno z pohľadu historických súvislostí považovať skôr za dočasné bariéry.
Skutočným víťazom tejto éry však pravdepodobne nebude pasívny používateľ AI, ale skôr niekto z vlastníkov jej masívnej infraštruktúry. Myšlienka, že prvým bilionárom bude neznámy inovátor, je síce romantická, no v prostredí, kde vývoj špičkových modelov stojí miliardy dolárov, sa javí ako málo pravdepodobná.
Preteky o titul prvého bilionára v dejinách sú v tomto kontexte len vedľajším produktom hlbšej zmeny v samotnej podstate vytvárania hodnôt.
Ak sa optimistické predpovede AI vizionárov v blízkej dobe naplnia, tradičné ekonomické metriky a modely zamestnanosti môžu stratiť svoju relevanciu skôr, než si stihneme zvyknúť na novú realitu.
Budúcnosť globálnych financií tak nebude definovaná len kumuláciou majetku jednotlivcov, ale aj schopnosťou spoločnosti predefinovať prácu. Kritické myslenie, pred ktorým varuje aj sám Cuban, zostane jedinou devízou, ktorú stroje momentálne nedokážu plnohodnotne replikovať.