Cathie Wood z Ark Invest varovala, že ohodnotenie AI spoločností čaká „stret s realitou“.
Investičná horúčka okolo umelej inteligencie a infraštruktúry, ktorá na nej stojí – teda vysoko špecializovaných čipoch, obrovských dátových centrách s neutíchajúcim hladom po energii a nekonečnom prítoku kapitálu –, vstúpila do zvláštnej fázy.
Základy zostávajú pevné, no nálada medzi investormi je napätejšia než kedykoľvek predtým. Ikony odvetvia ako generálny riaditeľ OpenAI Sam Altman, šéf Palantiru Alex Karp či Jensen Huang z Nvidie pôsobia neobvykle vykoľajene – Altman sa bráni kritike, Karp útočí a Huang zdanlivo mení svoje vyjadrenia v priebehu pár hodín.
Akcie firiem napojených na umelú inteligenciu klesajú už niekoľko dní po sebe. Cenné papiere japonského konglomerátu SoftBank Group, známeho rizikovými stávkami na technologické odvetvia, sa tento týždeň prepadli o viac než 20 percent, čo je najprudší pokles od začiatku pandémie covidu.
Dokonca aj notoricky optimistická investorka Cathie Wood z Ark Invest minulý mesiac v rozhovore pre CNBC varovala, že ohodnotenie AI spoločností čaká „stret s realitou“. A nielen slovami – v posledných týždňoch upravila portfólio a predala okrem iného 4 064 akcií Palantiru, časť podielu v AMD a Shopify, pričom sa začala viac orientovať na čínske tituly.
Legendárny short seller Michael Burry, známy z krízy 2008, sa po dlhšej odmlke ozval na sociálnej sieti kryptickým tweetom o „investičnej bubline“ a odkázal na film Vojnové hry z 80. rokov. Ukázalo sa, že jeho fond Scion Asset Management drží dve veľké predajné opcie – na Nvidiu (v nominálnej hodnote približne 187 miliónov dolárov) a na Palantir (912 miliónov dolárov).
Na napätie upozorňuje aj Medzinárodný menový fond, Bank of England či šéf amerického Fedu Jerome Powell. Dokonca aj veľké investičné domy, ktoré bežne živia optimizmus investorov, menia tón. Šéf Goldman Sachs David Solomon v Hongkongu vyhlásil, že „globálne trhy sa možno vrátia do reality“ a predpovedal pokles o 10 až 20 percent v priebehu nasledujúcich dvoch rokov.
Podobne varoval aj Georges Elhedery z HSBC, podľa ktorého je medzi investíciami a reálnymi príjmami firiem pôsobiacich v AI sektore čoraz väčší nesúlad.
Svoje obavy má aj Deutsche Bank, ktorá požičiavala miliardy takzvaným hyperscalerom – technologickým gigantom, ako je Amazon, Google či Microsoft, ktoré budujú obrovské dátové centrá poháňané rastom AI. Podľa Financial Times teraz banka zvažuje, ako sa poistiť proti stratám, napríklad shortovaním AI akcií alebo prostredníctvom syntetických derivátov, ktoré prenášajú úverové riziko na investorov bez nutnosti predaja pôvodných pôžičiek.
Ešte pred piatimi rokmi boli dátové centrá považované za kapitálovo náročné, málo ziskové projekty s dlhou návratnosťou. Dnes, aj vďaka Samovi Altmanovi, sú chrbtovou kosťou digitálnej ekonomiky. Analytik George Saravelos z Deutsche Bank už v septembri upozornil, že bez výdavkov na technológie by sa americká ekonomika ocitla v recesii.
Problémom však je, že podľa inej správy tej istej banky existuje rozdiel až 800 miliárd dolárov medzi reálnymi príjmami z AI a investíciami potrebnými na jej infraštruktúru. Scenár začína pripomínať telekomunikačnú bublinu z prelomu tisícročí.
Index S&P 500 klesol za úvodných novembrových päť dní takmer o dve percentá, zatiaľ čo Nvidia stratila 8,5 percenta a Palantir 11,5 percenta. Samotná Nvidia tak prišla o približne 420 miliárd dolárov trhovej kapitalizácie.
Reakcie lídrov sú čoraz emotívnejšie. Altman v podcaste reagoval podráždene: „Ak chceš predať svoj podiel, nájdem ti kupca.“ Neskôr sa snažil situáciu upokojiť dlhým tweetom, kde tvrdil, že OpenAI plánuje do roku 2030 dosiahnuť obrat „v stovkách miliárd dolárov“ a investovať 1,4 bilióna dolárov.
Šéf Palantiru Alex Karp zase v televízii CNBC označil Burryho priamo za človeka, ktorý „shortuje samotnú umelú inteligenciu“, a nazval to „nehoráznym správaním“.
Napätie pridali aj výroky Jensena Huanga z Nvidie, ktorý na samite o budúcnosti AI povedal, že „preteky v oblasti umelej inteligencie vyhrá Čína“. O pár hodín neskôr však výroky korigoval: „Čína je len o nanosekundy pozadu za Amerikou,“ dodal diplomaticky.
Rovnako nejasne pôsobilo aj vystúpenie finančnej riaditeľky OpenAI Sarah Friar na konferencii Tech Live, kde spomenula snahu „vytvoriť ekosystém bánk, súkromného kapitálu a federálnych záruk“. Slovo federálne záruky – teda garancia štátnej pomoci v prípade krízy – okamžite vyvolalo rozruch. Friar sa neskôr na LinkedIne opravila s tým, že chcela hovoriť len o spolupráci verejného a súkromného sektora pri budovaní technologickej infraštruktúry.
Faktom zostáva, že OpenAI má momentálne uzavreté dohody v hodnote 1,4 bilióna dolárov, zatiaľ čo jej reálne ročné tržby sú približne 13 miliárd. Otázka, ako chce tieto záväzky splniť, sa tak ponúka sama.
Ak by sa však do hry skutočne zapojila americká vláda a výstavba AI infraštruktúry by sa premenila na novodobé preteky v zbrojení, bublina by možno nikdy nespľasla – len by sa zmenila na systém financovaný daňovými poplatníkmi.
Lenže Trumpova administratíva zatiaľ nič také nenaznačuje. Jeho poradca pre AI a kryptomeny David Sacks to tento týždeň na sieti X zhrnul stručne: „Žiadna federálna finančná pomoc pre AI.“
Tento článok pôvodne vyšiel na Forbes.cz. Jeho autorom je Karel Wolf.
