Čo môže v budúcnosti nahradiť mobilné telefóny a kedy nám pomôže umelá inteligencia vyriešiť väčšinu chorôb? Ako sa darí technologickej spoločnosti STRV, o čom sa jej šéf Lubo Smid rozpráva s najvyššie postaveným českým CEO v globálnom biznise?
Krivka grafu, ktorú na konci rozhovoru ukáže, naráža na dno. V tomto prípade je to však dobrá správa. „Buď tam mám o nejakých pätnásť rokov menej, alebo to ide ešte nižšie a píše to rovno ‚much younger‘,“ usmeje sa Lubo Smid.
Reč je o jeho biologickom veku, pretože tento muž s postavou antického olympionika patrí medzi popredných insiderov v oblasti longevity a starostlivosti o vlastné telo. V prvom rade však Lubo – podľa občianskeho má 37 rokov, podľa biologického veku 22 či ešte menej – vedie technologickú firmu STRV a púšťa sa do ďalšej fázy podnikania.
„Aktuálne trávim zhruba štyri mesiace v roku v Amerike a zvyšok v Česku, ale dosť vážne premýšľam, že to otočím,“ hovorí. „Pretože príležitostí je viac tam, nie tu,“ dodáva.
Medzi klientmi STRV sú automobilka Porsche, globálna sieť fitnescentier Barry’s, športový web The Athletic alebo futbalová súťaž Major League Soccer, teda aktuálny zamestnávateľ Lionela Messiho, pre ktorú urobili novú aplikáciu. A Lubo Smid od vlaňajška o smerovaní STRV rozhoduje výhradne sám, pretože od svojich biznisových partnerov na čele s Davidom Semerádom odkúpil stopercentný podiel.
„Desať mesiacov je dostatočná časová vzorka. A môžem povedať, že sa pre mňa nezmenilo vôbec nič,“ tvrdí. „Aj so spoločníkmi som mal absolútnu slobodu v tom, čo s firmou môžem a nemôžem robiť. Som typ človeka, ktorý ak má nejaký smer, tak ho nemení zo dňa na deň, z týždňa na týždeň, z mesiaca na mesiac, ale drží sa ho a pokračuje. Ide len o to, že teraz sa namiesto štruktúry vlastníkov viac zapájam ja sám.“
Aj o tom hovorí Lubo Smid vo veľkom rozhovore. O príležitostiach v USA, o umelej inteligencii či o tom, že v pyramíde trendu longevity je stále úplne kľúčové spodné poschodie: spánok, pohyb a strava.
Za štrnásť rokov, čo takto fungujem, mám rutinu, že odletím do Kalifornie, pozbieram tam energiu, nejaký čas tu z toho žijem a potom tam letím všetko načerpať znova. Riešim to však hlavne z biznisového pohľadu.
V Česku veci bežia, ako majú, mám tu leadership tím a v ňom veľmi silnú oporu. Teraz sa oň treba začať opierať a viac roztáčať biznis. A ten sa pre mňa deje v Amerike. Len som si v hlave vysníval, že tím postavím za pár mesiacov a trvalo to niekoľko rokov, ale dnes tu je a otvára mi to priestor.
V podvedomí som sa tomu možno historicky trochu bránil a čakal som, že príde nejaký externý impulz, ktorý mi povie: „Teraz budeš buď v Prahe, alebo v Amerike.“ Ale žiadny neprichádza, tak si ho musím vytvoriť sám.
Pritom žijeme v časoch Donalda Trumpa a v Česku v povolebnej dobe.
Pre mňa to je business first and business only (biznis na prvom mieste a iba biznis – pozn. red.), bez nejakého väčšieho ohľadu na politickú situáciu.
Vidíte, niekto uteká z USA, iní sú značne nespokojní v Česku.
V období volieb, samozrejme, podľa výsledku ľudia hovoria, že sa odsťahujú odtiaľ alebo odtiaľ, ale to sú skôr vyhrotené situácie. Keď sa na to pozriete z matematického pohľadu, tak to, ako sú od základov postavené voľby, znamená, že väčšina ľudí bude nespokojných; zhodou okolností som to pred pár dňami skúmal celkom do detailu.
Ako nájsť správny systém, ktorý by uspokojil všetkých a zároveň bol dostatočne rýchly a pružný? Ja však nevnímam problémy ani na českom, ani na americkom trhu, čo sú pre nás dva hlavné trhy, kde máme legálne štruktúry, najviac nás ovplyvňujú a platíme tam dane. Politická situácia je niečo, s čím sa človek musí popasovať. Ja ani nedokážem povedať, v čom by sa nás to dotýkalo.
Tak späť k americkej šanci.
Situácia v technologickom svete je veľmi zaujímavá, a to práve v Amerike, v tamojších technologických huboch. Byť toho súčasťou, samozrejme, dáva zmysel. Sila USA je násobne väčšia ako na európskom trhu. My to celé robíme úplne naopak: najskôr sme s „ničím“ šli do Ameriky a potom sme si povedali, že skúsime aj Európu.
V určitej chvíli išlo možno aj sto percent našich príjmov z Ameriky, pretože sme sa tu úplne na všetko vykašľali, dnes nám ide z európskeho trhu vďaka veľkým, stabilným spoluprácam viac ako tretina. Ale potenciál USA stále vidíme ako veľmi zaujímavý.
Forbes Česko, STVR
Čo výkyvy kurzu dolára? Tento rok bol za 24,50 koruny aj za 20,50.
To je síce pre nás pomerne významná vec, ale jediný, koho sa to dotýka, som ja, pretože to má vplyv na koncový profit. Väčšina našich nákladov je stále v eurách, tím máme tu.
Vývoj od začiatku roka, samozrejme, nie je úplne optimálny, na druhú stranu používame finančné inštrumenty, keď je kurz dobrý, tak si ho „zahedgeujeme“ dopredu. Ja verím tomu, že všetko funguje v cykloch a že to nie je iba v tom, že by kurz dolára pokračoval stále strmo dole. To by sme na to tiež museli reagovať.
Vaše výsledky za rok 2024 sú približne 12 miliónov eur v obrate a 0,7 milióna eur v zisku. Ste spokojný?
Výsledky nie sú vysnívané, ale pre mňa bolo najdôležitejšie udržať firmu profitabilnú a zdravú a previesť ju nie úplne jednoduchým obdobím. Sústredil som sa práve na poskladanie správneho tímu, aby som zase mohol vstúpiť do ďalšej kapitoly. S tým súvisí aj môj odkup podielov od ostatných spoločníkov.
V akom zmysle?
Celý biznis development STRV bol postavený na zakladateľoch, primárne na mne a na Davidovi Semerádovi. Doplňovala nás určitá skupina ľudí, ale nikdy sme nemali plne vybudovanú salesovú a marketingovú časť biznisu.
Firma vyrástla pomerne výrazne, už to nie sú jednotky ľudí, ktorých treba pridať, ale treba postaviť celú štruktúru, ktorá má rôzne úrovne a v každej úrovni štruktúry je potrebný trošku iný typ človeka. To sme sa učili, a preto nám to trvalo dlhšie, ako by sme si ideálne priali. Ale myslím si, že sa nám to pekne rozbieha.
Čo v Spojených štátoch najviac otvára dvere?
Osobné väzby sú základ, to je najsilnejšie. Máme obrovskú výhodu dlhodobého pôsobenia, dotkli sme sa stoviek a tisícov ľudí, ktorí s nami v určitom bode spolupracovali; keď už niekomu pomáhame s piatou firmou, tak to niečo znamená.
Došli sme do pomerne zaujímavých veľkostí biznisov vďaka tomu, ako dlho sa s niektorými ľuďmi poznáme a oni sú potom schopní nás zase napojiť ďalej. To je pre mňa najsilnejší kanál, ako získavať nových klientov. Plus, samozrejme, odporúčania a všetky naše proaktívne akcie.
Aké napríklad?
Úplnou výnimkou je futbalová Major League Soccer. Celá spolupráca vznikla na základe našej marketingovej iniciatívy, ich novému šéfovi pre engineering sme poslali knižku s odkazom, on zareagoval a začal si so mnou písať na LinkedIne. Čo je krásny príklad toho, prečo sa oplatí robiť aj neštandardné veci a rôzne kampane, ktoré idú trochu mimo.
Všetko sa začalo veľmi postupne, trvalo zhruba rok, kým sme sa dostali k príležitosti prerobiť celý ich ekosystém. Nebolo to vôbec jednoduché, boli sme v tom ponorení vyše rok a pol. Bola to pre nás extrémna príležitosť, tak sme sa jej chopili naplno. Aj keď máme väčšie zákazky, táto bola skutočne významná.
Kedy sú naopak zásadné osobné väzby?
Pracujeme napríklad s Warner Music Group, s Robertom Kynclom.
Teda s najvyššie postaveným českým CEO v globálnom biznise. Aké to je pracovať s ním?
Robert je človek, ktorému je určite potrebné vzdať obrovský hold za to, čo všetko dokázal a čím si prešiel. Spoločne sme robili nejaké investície, tak sme sa zoznámili. Potom ako začal vo Warner Music Group, nás tam predstavil a mal určitú víziu toho, čo by chcel s firmou robiť.
Forbes Česko, STVR
Svet, v ktorom žije Robert, je úplne niekde inde, ale, samozrejme, sme radi, že môžeme byť do istej miery jeho súčasťou. Párkrát sme spolu v Los Angeles zašli na bicykel a vymenili si množstvo zaujímavých názorov ohľadom toho, ako sa technologický svet bude vyvíjať, kde sú príležitosti a kde nie sú.
Kde ich teda vidíte? Zúri naozaj fatálna AI revolúcia, alebo ide skôr o pokračovanie krivky technologických premien, ktoré bežia už roky?
Je to pokračovanie krivky, ale tá sa už celkom ohýba – na exponenciálnu, možno až vertikálnu úroveň. Zmeny, pri ktorých sme boli zvyknutí, že sa objavia raz za tri až päť rokov, sa postupne dejú každý rok, potom kvartálne… Celé sa to zrýchľuje, takže sa musel rapídne zrýchliť aj spôsob, akým sa pozeráme na nové technológie a nové možnosti, aby sme boli schopní vyhodnocovať, že naše služby budú aj naďalej relevantné.
Ste viac optimista alebo pesimista?
Situáciu, v ktorej sme, nevnímam ako hrozbu, skôr ako príležitosť posunúť sa k zaujímavejším veciam. Rozhodne je však potrebné, aby sa AI revolúcia nekonala iba vonku, mimo nášho „baráka“, ale naprieč celou firmou. To je jeden z našich strategických pilierov. Tým skôr je potrebné, aby tomu zodpovedali jednotlivé roly v tíme.
Zároveň platí, že človek má predstavu, ako by veci mohli alebo mali fungovať, ale nie úplne vždy je správna. V priebehu času sa vyvíja.
Máte príklad?
Pred pár rokmi sa zdalo, že každý si bude vyvíjať svoj model a robiť hardcore machine learning AI prácu, na ktorú je potrebné mať najšpecializovanejších ľudí. Toto je zrazu pohltené veľkými hráčmi na trhu, dnes je potrebné robiť skôr niche a implementačné veci.
A hlavne vedieť, akým spôsobom je možné zobrať technológiu a preklopiť ju do skvelého a užívateľsky prívetivého produktu. Myslím si, že príde pomerne veľký prerod v tom, aké používame zariadenia a ako s nimi interagujeme. Všetci sme zvyknutí, že telefón je hlavný, ale ja čakám, že počas piatich rokov dôjde k veľkým zmenám.
Akým?
V posledných pár dekádach sme videli pokus vytvoriť niečo, čo budeme nosiť na hlave. Ray-Ban Meta Display je prvý produkt, ktorý, myslím, ukazuje cestu. Google Glass sú na trhu vyše desať rokov a je to vlastne úplne rovnaký produkt; technológia, žiaľ, v tej dobe ešte neumožňovala vytvoriť niečo rozumné, ale extrémne rýchlo sa to posúva.
Verím, že jednou z možných ciest je mať niečo na oku, možno v oku, čo nám bude rozširovať okolie a dávať kontextuálne informácie. Nehovorím, že by sme telefóny nepoužívali vôbec, ale prídu nové zariadenia a nové typy interakcií, na ktoré dnes nie sme úplne zvyknutí. To otvorí úplne nový svet aj pre nás, pre nové typy produktov pre našich klientov. Vďaka AI bude možné všetko oveľa viac personalizovať, tam vidíme veľké príležitosti.
Je vôbec možné v tomto tempe dlhodobo plánovať?
Ja sa nepozerám ďalej ako na budúci rok. Kto potrebuje postaviť obrovskú logistickú halu a potom začať doručovať balíky, asi naďalej môže pomerne dobre plánovať aj na niekoľko rokov dopredu; v našom rýdzo technologickom svete také plánovanie išlo úplne bokom.
Pozeráme sa na rok, ktorý práve žijeme, a na ten, ktorý bude nasledovať, ale aj tam skôr z pohľadu štvrťroka. Na tom je krásne vidieť, ako sa veci zrýchľujú – a s tým sa musíme naučiť žiť.
Forbes Česko, STVR
Čo sa v rámci rýchlosti zmien deje v oblasti longevity?
Vďaka sile umelej inteligencie panuje povedomie, že budeme počas budúcej dekády schopní eliminovať väčšinu chorôb. Či už tým, že na ne nájdeme lieky, alebo to budeme schopní vyriešiť prevenciou, ale aj laboratórne.
Ono to znie pomerne bizarne, ale technológie sa na to už objavujú, vieme meniť DNA a budeme schopní tomu lepšie porozumieť, napokon DNA je druh kódu. Veľkou témou je v tomto ohľade Ozempic. A nie že by som ho chcel propagovať alebo používať.
No, nie ste úplne cieľová skupina.
Dúfam, že nie som. Ale story, ako na Ozempic prišli, je hrozne zaujímavá. Nie som schopný ju popísať úplne odborne do detailu, ale v skratke postupne odsekávali a oddeľovali určitý peptid (chemická zlúčenina organického pôvodu – pozn. red.), až našli jeho aktívnu časť – tam je krásne vidieť, ako nám technológie do budúcna môžu pomôcť porozumieť, ako ľudské telo funguje a čo všetko sa dá ovplyvniť a čo nie.
Ale?
Na druhú stranu sú tu limitácie, cez ktoré sa úplne jednoducho nebudeme schopní dostať. Napríklad ľudské oko má životnosť 120 až 130 rokov a nevieme ho úplne nahradiť. V longevity svete sa dá robiť hrozne veľa vecí a človek si musí vybrať len to, čo mu sedí, ale myslím si, že v nasledujúcich desiatich rokoch sa diametrálne zmení prístup k preventívnej medicíne.
S pomocou technológií?
Už dnes fungujú startupy, ktoré vám každý mesiac pošlú domov krabičku, tú si na chvíľu zapichnete do ruky, pošlite ju späť a oni vám pošlú výsledky krvných testov. Čo technologicky nie je žiadny veľký prelom, skôr spríjemnenie procesu, každopádne budeme schopní reagovať a prepájať dáta do širšieho kontextu.
Ja som človek ovešaný všetkými rôznymi senzormi, baví ma to sledovať a analyzovať. Najväčšou pridanou hodnotou je možnosť pozerať sa na to z dlhodobého pohľadu. Keď mi ráno zariadenie povie, že som sa dobre vyspal a mám vysokú pripravenosť na fyzický tréning, to by som vedel sám tiež. Niečo iné je mať možnosť porovnať, ako som na tom medziročne či medzimesačne.
A ďalej?
Je tu práve prepojenie s krvnými testami, s čím z veľkých hráčov začína experimentovať Whoop – už nerobia iba tento tu pekný tracker (ukazuje na zápästie), podľa môjho názoru jeden z tých lepších. Pristupujú k tomu klinicky a vďaka tomu, že vychádzajú primárne zo športového prostredia, sú dáta veľmi zaujímavé. To môže posunúť starostlivosť o zdravie na ďalšiu úroveň.
Aké ďalšie trendy vidíte?
Celkovo sa začalo veľa hovoriť o biologickom veku. Ten je možné merať asi päťdesiatimi rôznymi spôsobmi, každý k tomu pristupuje tak trochu po svojom, ale verím, že to je niečo veľmi prospešné, samozrejme, pokiaľ to bude urobené poriadne a s dobrými zdrojmi.
Človek by mal mať možnosť zhodnotiť, ako na tom je, a vidieť, či zmeny, ktoré vo svojom živote robí, sú správne. Najjednoduchším modelom, ktorý som zažil aj na akciách Bryana Johnsona, je zmerať biologický vek sériou fyzických cvičení podľa toho, koľko opakovaní a v akej forme ste schopní urobiť.
Forbes Česko, STVR
Už to dosť napovedá, hoci je to veľmi zjednodušené. Biologickým vekom sa zaoberajú aj všetky trackery, pretože je to téma, ktorá ľudí veľmi zaujíma. A nakoniec je možné nechať sa otestovať v laboratóriu a v niektorých prípadoch sa pozrieť dokonca na biologický vek jednotlivých orgánov, čo, samozrejme, dáva ešte hlbší náhľad.
Buďme konkrétni, aké doplnky stravy aktuálne beriete?
Trendom tohto roku, respektíve trendom minulého roku z pohľadu amerického trhu a tohtoročného na trhu českom, sú elektrolyty a hydratácia. Všetci chcú robiť elektrolyty, vo výsledku je to niekedy soľ s príchuťou, aj keď pochopiteľne nejde iba o sodík, ale aj o draslík, horčík a podobne.
Ja používam stack Bryana Johnsona z Blueprintu, dávam si to každý deň – predtým bral nejakých sto tabletiek denne a vydestiloval z toho toto, čo je výrazne lepšie. Takže jeden drink a šesť tabletiek, na to beriem ešte jednu.
Ale nevnímam to tak, že by to bola alfa a omega. Tým sú spánok, pohyb a to, čo človek je. Suplementy tvoria až posledných pár percent toho, čo pre seba môže človek urobiť.
Pokiaľ sú pohyb, spánok a strava spodkom longevity pyramídy, vami spomínaný Bryan Johnson stojí na jej špičke. Kým pre vás je, keď ho poznáte zblízka?
On síce operuje na úplnej špičke pyramídy, ale vždy zdôrazňuje základy. Ja rád veci testujem, dlhé roky som sledoval Davea Aspreyho a jeho Bulletproof Coffee a všetko s tým spojené. Dovolím si tvrdiť, že Bryan je jeden z hlavných aktérov toho, prečo tu dnes vôbec máme nejakú longevity vlnu.
Dokázal jej dať skvelý marketing, aby to ľudí zaujalo. Robí veci, ktoré sú bizarné. Keď chodí do sauny, tak si berie vrecúško s ľadom na intímne miesta, aby sa príliš nezahrievala, vymieňa si krvnú plazmu so synom, s otcom… Veľa z nich nefunguje a nikam nevedie, ukazujú sa ako slepá cesta.
Aj tie je však predsa dobré poznať.
Presne tak, keby to neskúšal, tak nezistí, čo funguje a čo nefunguje. A to, že niečo funguje pre neho, neznamená, že to bude fungovať pre mnoho ostatných ľudí.
Takže?
Bryan Johnson je veľmi kontroverzná postava, treba ho brať s obrovskou rezervou. A veci si sami skúšať, testovať, merať sa a chodiť na krvné testy, aby človek videl, či to s ním niečo robí, alebo nie.
Starať sa o svoje telo je dôležité, faktor lifestylových zmien má najväčší vplyv. A to, akým spôsobom budeme schopní vyriešiť najpálčivejšie problémy týkajúce sa zdravia, nám veľmi skoro ukáže umelá inteligencia.
