Ten, kto niekedy ručne miesil cesto na chlieb, vie, aká je to námaha. Joseph Lee, ktorý v kuchyni pomáhal už ako dieťa, sa rozhodol uľahčiť si život a vymyslel miesiaci stroj. Ani netušil, ako veľmi tento jeho vynález zmení pekárenský priemysel.
Mladý podnikateľ s africkými koreňmi sa navyše dokázal presadiť v časoch, keď Amerike vládli rasistické stereotypy. Bez vzdelania či podpory vytvoril niekoľko úspešných podnikov a vytvoril stroje, ktoré pekárom uľahčovali prácu po celé generácie.
Od okienkového predaja k luxusnému hotelu
Rodák z otrokárskej Južnej Karolíny (1849) sa počas americkej občianskej vojny stal kováčom. Na sever sa dostal ako lodný kuchár. V Newtone v štáte Massachusetts sa stal pekárom a založil si aj vedľajší podnik, okienkový predaj potravín z nájomného domu, v ktorom býval.
Foto: Forbes.com
Vďaka tomuto zamestnaniu dokázal ešte ako dvadsiatnik otvoriť prvý skutočný podnik, malú reštauráciu. Postupne vybudoval hotel Woodland Park s niekoľkohektárovým pozemkom, stravovaním, biliardovými herňami, kolkárňami a tenisovými kurtmi. Hotel sa staral o bostonskú smotánku a bežne hostil slávnych ľudí ako boli prezidenti Arthur, Cleveland či Harrison.
Pekárenské vynálezy
V hoteli sa zrodil aj jeho najdôležitejší vynález. Stroje, ktoré sa používali v pekárňach po väčšinu nasledujúceho storočia. Prvým bol stroj na miesenie cesta. „Hoci je to jednoduchý stroj, je unikátny, a neexistuje žiadny konkurenčný stroj, ktorý by bol podobný a dokázal by robiť túto prácu,“ písal magazín Colored American v roku 1902. „Mieša cesto tak, že lepok spracuje v nevídanej miere, chlieb je belší, má lepšiu textúru a je ľahšie stráviteľný.“
Stroj tiež lepšie využíval suroviny a šetril čas. Lee tak mohol prísť so svojím druhým významným vynálezom.
Jeho automatický stroj na strúhanku umožnil lepšie spracovať starý chlieb a zabezpečil dodávku suroviny, ktorá sa používala v širokej škále jedál od šalátov po rezne. „V koloniálnej ére boli kúsky starého chleba s mliekom predchodcom cereálií,“ hovorí profesorka gastronómie Megan J. Elias z Boston University.
Nový vynález však mal najväčší prínos vo veľkých kuchyniach. „V reštaurácii potrebujete mať spoľahlivejšiu dodávku ako doma, aby ste vedeli, ako môžete zostaviť menu.“
Foto: Forbes.com
Vynálezca s africkými koreňmi
„Američania s africkými koreňmi,“ hovorí Psyche Williams-Forson, šéfka katedry amerických štúdií na University of Maryland, „boli vždy v pozícii, že museli dokázať viac s menšími prostriedkami.“
Kara W. Swanson, profesorka histórie a práva na Northeastern University dodáva, že intelektuálne vlastníctvo nebolo veľmi dobre chránené. „Mnohí predali práva bielym sčasti preto, že nemali peniaze na rozvoj, alebo sa obávali, že ľudia si nekúpia to, čo vyvinuli,“ hovorí Swanson.
Na konci 19. a na začiatku 20. storočia vzniklo viacero vynálezcov černochov, ktoré sa buď nepresadili, alebo im ich jednoducho ukradli. „Patentoví úradníci mali pobočky v okrskoch, do ktorých černosi prístup nemali, a tak bol pre nich problém podať si žiadosť o patent,“ hovorí Lisa Cook, autorka štúdie o patentoch v rokoch 1870 až 1940.
Joseph Lee sa však na to dal. V roku 1894 podal žiadosť o patent na miesenie a stal sa tak jedným z prvých 92 černochov s patentmi. Vyplýva to zo záznamov Henryho Bakera, vtedajšieho patentového úradníka. V tom istom roku tento zoznam černošský kongresman George Washington Murray založil do dokumentácie Kongresu. O rok Lee požiadal aj o patent na stroj na strúhanku.
„Joseph Lee si zaslúži uznanie,“ hovorí Ben Mchie, riaditeľ The African American Registry. „Dokázal to v časoch, keď prípravu jedál postihovali tradičné problémy, neplatili žiadne federálne predpisy, úrad pre kontrolu potravín vznikol až v roku 1906. V projektoch, do ktorých sa dal, sa spojilo viacero faktorov, ktoré predvídal. A išiel na to rovnako tak srdcom ako aj hlavou.“
Vynálezca samouk
Lee pritom nemal takmer žiadne školské vzdelanie, bol samouk, „vychodil“ iba pár domácich tried na juhu. „Bol jedinečný,“ hovorí Jerome Peoples, autor biografie Lee’s Bread Machines. „Vieme, že otroctvo prinášalo najrôznejšie problémy, už len samotnú krutosť, ktorá bola jeho podstatou. Ale dokázal problémy odblokovať a nevzdal sa.“
Konkurenti si to všimli a Lee dokázal svoje vynálezy speňažiť.
Foto: Forbes.com
Patril k najbohatším mužom v meste
V roku 1901 prepísal práva na miešačku cesta na novú firmu National Bread Co. Dostala tri milióny dolárov (takmer 92 miliónov dnešných dolárov) v investíciách, Lee sa stal akcionárom. Mašinu na strúhanku zasa predal firme Goodell Co. Napokon ich začala vyrábať firma Royal Worcester Bread Crumb Co a ponúkať ich po celej Amerike.
Lee však mal oproti ostatným vynálezcom aj ďalšiu výhodu: „Bol už bohatý,“ hovorí Peoples. Vďaka hotelu patril k najbohatším mužom v meste už v roku 1886. „Veril si, ale nezaspal na vavrínoch.“
Desaťročia pred érou celebritných šéfkuchárov sa Leeho kuchyňa tešila veľmi dobrej povesti, hotel mal „jediné skutočné filadelfské kuracie krokety a korytnačky v celom Novom Anglicku,“ napísal M. F. Sweetser v roku 1889 v King’s Handbook of Newton.
„Do 70. rokov 20. storočia neboli šéfkuchári známi, nevedeli ste, kto varí,“ vysvetľuje James O’Connell, autor knihy Dining Out in Boston: A Culinary History. „Lee bol kľúčová osobnosť. Bol majiteľ. Bol tvár podniku. Neviem o nikom inom, kto by ako černoch viedol taký hotel.“
Foto: Forbes.com
Ekonomická kríza na konci 19. storočia ho v roku 1896 donútila hotel predať, zostal však v hotelierstve ako prevádzkovateľ reštaurácie Pavilion. Vďaka príjmom z nej a z patentov otvoril nový podnik – Squanton Inn, letný rezort a cateringovú firmu v Bostone.
Vyvrátil rasistické stereotypy
„Že mal všetky tie reštaurácie, nie je prekvapujúce, v Novom Anglicku bolo veľa čiernych podnikateľov, ktorí boli pekármi, kuchármi, hoteliermi či prenajímateľmi domov,“ hovorí Williams-Forson. „Fakt, že naozaj uspel, však prekvapením je,“ dodáva.
Joseph Lee vyvrátil rasistické stereotypy. „Bielym Američanom dokazoval, že černosi vedia to, čo podľa nich vedieť nemohli,” hovorí Swanson.
V roku 1908, keď zomrel, odovzdal firmu deťom. Napriek úspechom však stále zostáva pomerne málo známy. Do národnej siene slávy vynálezcov ho uviedli v roku 2019, hoci aj dnešná generácia pekárov ťaží z jeho vynálezov.
Šéfkuchárka Paola Velez, spoluzakladateľka Bakers Against Racism a šéfka zákuskov v Maydan & Compass Rose, síce robí cesto ručne, obdivuje však Leeho priemyselné vynálezy. „Niekedy študentom ukazujem, ako sa miesi cesto ručne a pripomínam si, aká je to záťaž na svalstvo chrbta,“ hovorí Velez. „Bol to skutočne veľký pokrok, ak ste mohli dať maslo, vajcia, teplú vodu a kvasnice do mixéra s násadou a každý raz mať dobre vymiešané cesto.“
Autorka článku Brianne Garrett je redaktorka amerického Forbesu.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
