Veštec z Omahy vyniká nielen investičným prístupom, ale aj životným štýlom. Hoci by si mohol dovoliť luxusné sídlo a návštevy drahých reštaurácií, žije pomerne skromne.
„Dlho som zaostával, no dnes konečne udávam trendy,“ priznal vo videu z roka 2009 svetoznámy investor Warren Buffett. Áno, ako správne tušíte, nenarážal na svoju finančnú stratégiu. Pred 16 rokmi bol generálny riaditeľ a predseda predstavenstva holdingu Berkshire Hathaway už nekorunovaným kráľom akciových trhov.
Prekvapujúco hovoril o svojom odeve. „Prvých 76 rokov môjho života mi rodina a priatelia naznačovali, že by som sa mohol lepšie obliekať. Teraz dostávam už len otázky, kde som vzal svoje sako a nohavice,“ dodal. Na pozadí aktuálneho boja prezidenta USA Donalda Trumpa o uprednostnenie americkej výroby vyznieva odpoveď ironicky.
Čínska krajčírka
Investičný mág, ktorého osobné imanie sa šplhá približne na 160 miliárd dolárov, si totiž saká a nohavice už nekupuje z Talianska ako väčšina ostatných majetných podnikateľov, ale dostáva ich od čínskej firmy. Medzi riadkami tohto príbehu sa pritom nachádza portrét Buffetta ako investora aj človeka.
Obleky, ktoré trhová legenda nosí už takmer 20 rokov, vyrába spoločnosť Dayang Trands, ktorá sídli v metropole Ta-lien na Liaotunskom polostrove. Podnik založila Li Guilian, lepšie známa ako Madam Li, v roku 1979. Ako zvábila Veštca z Omahy? Odvážnym krokom, ktorým si získala jeho rešpekt.
V programe CNBC Squawk Box Buffett zaspomínal, že jeho vzťah s krajčírkou vznikol v roku 2007. Investor vtedy zavítal do Číny na otvorenie továrne na spracovanie kovov, ktorú kúpil jeho holding. Keď sa vrátil do hotela, dvaja zamestnanci firmy Dayang Trands ho tam čakali a pustili sa mu brať mieru.
„Začali ma omotávať metrami a všetkým možným. Potom mi ukázali knihu s kopou vzoriek a povedali: ‚Vyberte si sako a nohavice. Madam Li vám ich chce darovať‘,“ uviedol. Za osem minút mali obaja muži všetko, čo potrebovali. Na naliehanie čínskej podnikateľky si Buffett zvolil dva obleky. Prišli mu o tri týždne neskôr domov do Omahy v štáte Nebraska.
Obdiv Veštca z Omahy
Legendárny stratég stretol majiteľku krajčírskej firmy ešte počas svojho pobytu v Číne a svetoznámeho investora ohromilo, ako sa vypracovala – možno preto, že mu to v niečom pripomínalo jeho vlastnú cestu. Podnikateľské dobrodružstvo vzniklo, keď Madam Li presvedčila 85 roľníčok, aby s ňou otvorili odevnú továreň.
„Začínala s jedným šijacím strojom,“ povedal o nej uznanlivo predseda predstavenstva. „A aktuálne už zamestnáva 15-tisíc ľudí. Je to úžasná žena,“ dodal. Za pár rokov sa stali priateľmi a Veštec z Omahy pozýva Madam Li každoročne na valné zhromaždenie spoločnosti Berkshire Hathaway ako špeciálnu hostku.
Dosluhujúci generálny riaditeľ holdingu sa tiež chopil roly akéhosi podomového predajcu jej odevu, ktorému robí reklamu pred ostatnými podnikateľmi. Aj v tejto úlohe zaznamenal úspechy. Zosnulý Buffettov obchodný partner Charlie Munger či jeho dlhoročný priateľ, kolega miliardár a zakladateľ spoločnosti Microsoft Bill Gates, sa vďaka nemu stali zákazníkmi čínskej podnikateľky.
Buffett nepotrebuje viac
Hoci šéf firmy Berkshire Hathaway je známy tým, že vie oceniť dobrý obchod, oblečenie spoločnosti Dayang Trands nenosí preto, že mu ho Madam Li posiela zadarmo. „Obleky mi sedia ako uliate. Navyše sa nekrčia. Môžete ich nosiť každý deň a vyzerajú, ako keby ste ich práve priniesli z čistiarne,“ vysvetľuje.
Pre časopis Fortune priznal, že sa zbavil luxusných talianskych značiek a šatník vyhradil výlučne na modely od Madam Li. Napriek obrovskému bohatstvu odmieta zbytočné výdavky. Tento vzťah k obliekaniu podčiarkuje jeho celoživotné odhodlanie získať za svoje peniaze čo najviac a vyhýbať sa okázalosti.
Na svoj vzhľad si príliš nepotrpí, uprednostňuje obleky, ktoré sú odolné a nenáročné na údržbu. Vlastnosť jeho sák a nohavíc – že sa nekrkvú – je v súlade s jeho všeobecnou nechuťou k zložitosti a komplikáciám, a to tak v oblečení, ako aj v podnikaní.
Tento príbeh nám teda našepkáva, aký je Veštec z Omahy človek. To, že dlhodobo nosí iba obleky od Madam Li a verejne ju chváli či propaguje, svedčí o jeho nekompromisnej lojálnosti voči tým, ktorí si vyslúžili jeho dôveru a rešpekt.
Menší dom
Buffett je celkovo známy svojím skromným prístupom k majetku – nie iba v oblasti obliekania. Kým mnohí miliardári vlastnia honosné rezidencie po celom svete, on dodnes býva v tom istom rodinnom dome v Omahe, ktorý si kúpil v roku 1958 za 31 500 dolárov.
V prepočte na dnešnú hodnotu je to asi 330-tisíc dolárov – zanedbateľná suma vzhľadom na jeho imanie. Tento nenápadný objekt na rohu ulice Farnam Street vo štvrti Dundee má päť spální a rozlohu približne 610 štvorcových metrov.
Postavený bol v roku 1921 a investičný mág v ňom vychoval svoje tri deti. Dnes má síce hodnotu okolo 1,4 milióna dolárov, no predstavuje to stále len zlomok jeho majetku.
Profimedia
Investor označil kúpu sídla za tretiu najlepšiu investíciu svojho života po dvoch svadobných prsteňoch. „Som tam šťastný. Presťahoval by som sa, iba ak by som si myslel, že by mi inde bolo lepšie. To si však nedokážem predstaviť,“ povedal v rozhovore v roku 2009.
Buffett úprimne verí, že luxus mu k blahu nechýba. „Mať desať domov by mi nič neprinieslo. Veci vás od istého bodu vlastnia, nie vy ich,“ poznamenal v roku 2017 na premiére dokumentu Becoming Warren Buffett, pričom dodal, že si nevychutná drahú večeru za sto dolárov tak ako hamburger z McDonald’s.
Na rozdiel od svojich vrstovníkov z rebríčka miliardárov teda ostáva verný jednému skromnému domu v rodnom meste, ktorý označuje za perfektné miesto. Na porovnanie, Bill Gates si vybudoval hi-tech sídlo pri jazere Washington s rozlohou neuveriteľných 6 600 štvorcových metrov a Jeff Bezos v roku 2020 zaplatil za historické panstvo v Beverly Hills rekordných 165 miliónov dolárov.
McDonald’s, steaky a Cherry Coke
Každodenné návyky Warrena Buffetta sú rovnako jednoduché ako jeho prístup k bývaniu. Hoci je multimiliardárom, stravuje sa obyčajne, ba priam detsky. Ráno začína krátkou, päťminútovou jazdou do kancelárie, počas ktorej sa tradične zastaví v McDonald’s. Dopredu si pripraví presnú hotovosť v drobných – 2,61, 2,95 alebo 3,17 dolára – v závislosti od toho, ako sa darí burze.
„Keď sa necítim až taký prosperujúci, dám si variant za 2,61 dolára. Trh dnes ráno ide dole, takže vynechám menu za 3,17 dolára a zvolím si to za 2,95 dolára,“ vysvetlil Buffett svoj ranný rituál v spomínanom dokumente. Svoje raňajky z McDonald’s potom zje pri kancelárskom stole – a zapije ich prvou dávkou koly.
Legenda sa totiž netají tým, že je milovníkom sladkých nápojov. Denne skonzumuje približne päť plechoviek Coca-Coly. Preferuje najmä variant Cherry Coke. V Číne sa dokonca stal tvárou limitovanej edície tohto čerešňového „nektáru“.
Jeho rodina prezrádza, že hoci je Buffett najväčším akcionárom spoločnosti Coca-Cola, nápoje si poctivo kupuje v obchode ako bežný zákazník. Berkshire Hathaway dnes vlastní zhruba deväť percent firmy, čo prezrádza aj investičnú súvislosť – pije to, čomu verí ako podielnik.
Profimedia
S úsmevom dokonca hovorí, že štvrtinu jeho denného kalorického príjmu pokrýva práve tento nápoj. Jeho jedálny lístok by odborníci na zdravie asi nepochválili. Okrem litrov koly si rád dopraje aj sladké zmrzlinové poháre Dairy Queen či slané polotovary.
Dôvody za „jedálničkom“
„Prezrel som si štatistiky úmrtnosti a najnižšia je u šesťročných. Tak som sa rozhodol stravovať ako dieťa v tomto veku. Je to najbezpečnejší postup,“ žartuje Buffett na margo nezdravého „jedálnička“. Faktom však je, že vo svojich 94 rokoch sa teší pomerne pevnému zdraviu a stále „vyskakuje z postele plný energie“, ako poznamenal pre Financial Times.
Okrem McDonald’s má Veštec z Omahy slabosť aj pre mäsové výrobky a tradičnú americkú kuchyňu. Jeho obľúbenou reštauráciou v rodnom meste je nenápadný podnik Gorat’s Steakhouse, kam pravidelne bráva svojich obchodných partnerov či hostí.
V jedálnom lístku tam nemá konkurenciu Buffettova obľúbená kombinácia – 22-uncový krvavý T-bone steak, k nemu dvojitá porcia zemiakových hash brown a, ako inak, pohár Cherry Coke s ľadom.
Personál reštaurácie dobre vie, čo si ich najslávnejší zákazník prosí, a návštevníci počas výročného zasadnutia spoločnosti Berkshire Hathaway doslova stoja v rade, aby mohli večerať na rovnakom mieste ako on. Mág pritom nie je žiadny gurmán experimentátor. Vyhľadáva jednoducho to, čo má rád od detstva. Luxusnú gastronómiu s foie gras a kaviárom by ste uňho hľadali márne.
Majster bridžu
Vo svojom voľnom čase Buffett opäť prekvapuje obyčajnými záľubami, ktoré by mu mohli závidieť aj mnohí dôchodcovia strednej vrstvy. Je totiž vášnivým kartárom. Miluje bridž, hru, ktorú považuje za vrchol intelektuálnej a investorskej zábavy.
Venuje sa mu približne 12 hodín týždenne a často ho hráva online alebo s fyzicky prítomnými stálymi partnermi. Jednou z jeho spoluhráčok je majsterka v bridži Sharon Osberg a nechýba ani priateľ Bill Gates, ktorého „nakazil“ v 90. rokoch práve Buffett.
Šéf IT gigantu Microsoft priznáva, že ho táto hra úplne pohltila. Obaja miliardári dokonca sponzorovali program výučby bridžu na školách, aby prilákali mladú generáciu. Buffett s humorom sebe vlastným raz opísal svoju závislosť priamočiaro. „Keď hrám bridž a okolo prejde nahá žena, ani si ju nevšimnem,“ vyhlásil so smiechom.
Dokonca dodal, že by mu neprekážalo sedieť vo väzení, keby mal troch spoluväzňov, ktorí by sa s ním ochotne venovali bridžu od rána do večera. Hra podľa neho rozvíja mozog podobne ako investovanie.Neustále treba robiť rozhodnutia na základe neúplných informácií, počítať pravdepodobnosti a prispôsobovať stratégiu novým faktom.
Maličká gitara
Ďalšou záľubou Veštca z Omahy je hra na ukulele – malej havajskej gitare. Toto nezvyčajné hobby pestuje už od mladosti a neraz ním prekvapil publikum. Buffett vystupuje naživo pred tisícmi ľudí počas akcionárskych zhromaždení spoločnosti Berkshire Hathaway, na charitatívnych akciách, ba dokonca aj v televízii.
Ukulele si napríklad priniesol do štúdia CNN v relácii Piers Morgan Live a s úsmevom zahral niekoľko akordov v priamom prenose. V roku 2013 zas natočil spolu s Billom Gatesom žartovné video, v ktorom spoločne účinkujú – investičná legenda brnká a technologický génius ho sprevádza „spevom“.
Buffett tvrdí, že hudba mu pomáha odreagovať sa od pracovného stresu a udržiava v ňom mladíckeho ducha. V jednej piesni dokonca vtipne vyhráva na svojom obľúbenom nástroji o tom, že „nie je nič lepšie ako byť miliardárom“.
Profimedia
Tento „skrytý talent“ sa stal takým populárnym, že fanúšikovia na výročných zjazdoch už takmer očakávajú, že im predseda predstavenstva holdingu Berkshire Hathaway zahrá veselú melódiu na rozlúčku.
Až päťsto strán denne
Popri kartách a hudbe patrí Buffettov zvyšok voľného času predovšetkým jeho najväčšiemu koníčku – čítaniu. Sám o sebe bez okolkov hovorí, že „len sedí v kancelárii a celý deň si číta“. Podľa vlastných slov strávi touto aktivitou päť až šesť hodín denne.
Každé ráno začne piatimi rôznymi denníkmi – prelistuje Wall Street Journal, Financial Times, New York Times, ale aj lokálne noviny. Jeho holding dlhé roky vlastnil miestny denník Omaha World-Herald. Okrem toho prečíta množstvo magazínov a desiatky strán výročných správ či finančných výkazov firiem. Je presvedčený, že práve neustále štúdium je kľúčom k úspechu.
Mladým investorom radí jednoduchý recept. „Čítajte päťsto strán denne. Vedomosti sa kumulujú ako zložený úrok. Všetci to môžete dokázať, no garantujem, že to neurobí mnoho z vás,“ povedal raz študentom.
On sám je živým dôkazom tohto princípu. Napriek svojmu veku má neuveriteľný prehľad, či už ide o historické údaje akciového trhu alebo detaily z posledných účtovných uzávierok spoločností, do ktorých investuje.
Každému, kto sa ho pýta na tajomstvo úspechu, s úsmevom odporúča jednoduchú metódu – zobrať do ruky knihu či výročnú správu a ponoriť sa do nej. „Vždy som rád čítal. Milujem napríklad biografie,“ prezradil v rozhovore. Jeho knižný apetít je taký povestný, že účastníci stretnutí s ním ich často opúšťajú s dlhým zoznamom odporúčaných titulov.
Miliardové dary Warrena Buffetta
Buffettov skromný životný štýl kontrastuje s jeho obrovskou štedrosťou v oblasti filantropie. Aj keď na seba míňa relatívne málo, dobročinnosti venuje značnú časť svojho majetku.
V júni 2006 prekvapil svet oznámením, že hodlá rozdať až 85 percent imania na filantropické účely. Svoje plány zverejnil v ikonickom liste z 26. júna 2006, ktorý adresoval priateľom Billovi a Melinde Gatesovcom.
Vyzdvihol prácu ich nadácie Bill & Melinda Gates Foundation a napísal, že ju chce „výrazne podporiť a rozšíriť jej možnosti do budúcnosti“. Zaviazal sa každoročne darovať značný balík akcií spoločnosti Berkshire Hathaway práve tejto organizácii a štyrom ďalším rodinným charitám.
Prvý dar v júli 2006 dosiahol hodnotu okolo 1,5 miliardy dolárov a smeroval na zdvojnásobenie rozpočtu Gatesovej nadácie. Tento krok bol prelomový. Buffett tým porušil zaužívané konvencie, ako superbohatí rozdávajú peniaze. Namiesto toho, aby sa so závetom čakalo až do jeho smrti, rozhodol sa posielať miliardy dolárov priebežne už počas svojho života.
V spolupráci s Gatesovcami následne investičný mág inicioval projekt The Giving Pledge, v preklade Sľub dávania. V júni 2010 spoločne vyhlásili výzvu, v rámci ktorej nabádali ďalších miliardárov, aby sa verejne zaviazali darovať aspoň polovicu svojho majetku na dobročinné účely.
Postupne sa k nim pridali stovky bohatých jednotlivcov z celého sveta – od Marka Zuckerberga až po MacKenzie Scottovú, exmanželku zakladateľa Amazonu Jeffa Bezosa. The Giving Pledge však nie je právny kontrakt, skôr morálny sľub a snaha vytvoriť kultúru filantropie medzi elitou.
Microsoft co-founder and Berkshire board member Bill Gates, left, and Berkshire Hathaway Chairman and CEO Warren Buffett, center, appear during an interview with Liz Claman on the Fox Business Network in Omaha, Neb., Monday, May 2, 2016. The annual Berkshire Hathaway shareholders meeting took place over the weekend in Omaha with more than 40,000 in attendance. (AP Photo/John Peterson)
Buffett sám ide príkladom. Opakovane vyhlásil, že vyše 99 percent svojho majetku nakoniec odovzdá na dobročinné účely. Svojim trom deťom plánuje zanechať „dosť na to, aby sa mohli venovať čomukoľvek, ale nie tak veľa, aby nemuseli robiť nič“ – ako znela jeho slávna veta o dedičstve.
Až 52 miliárd dolárov
V praxi Veštec z Omahy poveril svojich potomkov dohľadom nad rodinnými nadáciami, ktoré spravujú časť darovaných prostriedkov, no drvivá väčšina financií putuje externe, najmä do nadácie Gatesovcov. Zameriava sa na globálne zdravie, boj proti chudobe a zlepšovanie vzdelania – financuje vakcinačné programy proti malárii a detskej obrne, liečbu AIDS či rozvoj škôl a knižníc.
Práve sem poputuje leví podiel Buffettových darov. Až päť šestín z prisľúbených akcií konglomerátu Berkshire Hathaway pripadá Gatesovej nadácii. Zakladateľ firmy Microsoft v roku 2006 priznal, že jeho kolega miliardár inšpiroval jeho uvažovanie o filantropii, a označil jeho rozhodnutie darovať majetok za „úžasný prejav štedrosti a dôvery“.
Každý rok v lete Veštec z Omahy postupne odovzdáva ďalšie účastiny. Súčet jeho príspevkov za roky 2006 až 2023 už dosiahol približne 52 miliárd dolárov, čím sa zaradil medzi najväčších filantropov histórie.
V lete 2024 venoval dosluhujúci CEO svoj doposiaľ najväčší jednorazový dar. Rozdal ďalší balík akcií spoločnosti Berkshire Hathaway v hodnote rekordných 5,3 miliardy dolárov. Väčšina z nich opäť putovala do Gatesovej nadácie a zvyšok rodinným nadáciám.
Tým sa celková suma príspevkov vyšplhala už približne na 57 miliárd dolárov. Napriek tomu stále vlastní okolo 14,5 percenta akcií holdingu. Hodnota jeho konglomerátu navyše medzičasom výrazne vzrástla, takže aj po darovaní viac než polovice podielu zostáva jedným z najbohatších ľudí planéty.
Buffett však nepoľavuje vo svojom záväzku dávať. Verejne deklaroval, že každý zarobený dolár už zvýši kvalitu jeho života iba minimálne, no môže zásadne pomôcť iným. Preto plánuje v nastúpenom trende pokračovať až do konca svojho života.
„Viem, čo chcem urobiť, a dáva zmysel začať s tým hneď,“ povedal už v roku 2006. Svoje slová napĺňa do bodky. Jeho súkromný život tak môže pôsobiť obyčajne, no práve z neho plynie výnimočné posolstvo. Skromnosť, pokora a filantropia môžu ísť ruka v ruke s obrovským úspechom.
„Cash is king“
Jeho prístup k financiám v každodennom biznise zase najlepšie vystihuje hromada hotovosti, ktorú naakumulovala spoločnosť Berkshire Hathaway. Aktuálne disponuje rezervou, akú dejiny amerického biznisu ešte nevideli. V prvom kvartáli 2025 dosiahla nový rekord, a to približne 348 miliárd dolárov.
Ide o väčšiu sumu než súčet hotovostných rezerv piatich najhodnotnejších firiem indexu S&P 500. Ako sa konglomerátu z Omahy podarilo nahromadiť toľko „kešu“? Jednoducho – Buffett v posledných rokoch častejšie akcie predáva, než kupuje.
V prvých mesiacoch tohto roka sa napríklad zbavil cenných papierov za 4,7 miliardy dolárov a zadovážil si nové len zhruba za 3,2 miliardy. Vďaka tomu hotovostné rezervy Berkshire vzrástli na spomínaný vrchol. Legendárny investor je už desať štvrťrokov v defenzíve a kumuluje kapitál.
Len v priebehu roku 2024 predal podiely v spoločnostiach v hodnote vyše 134 miliárd dolárov, najmä v dôsledku zníženia dvoch najväčších pozícií – Apple a Bank of America.
Kapitalistický mág vo všeobecnosti radšej kopí hotovosť, ako by mal kupovať predražené aktíva. Dlhodobo zdôrazňuje, že v investovaní sa oplatí zachovať chladnú hlavu. „Veríme, že je bláznovstvo riskovať to, čo máte a potrebujete, pre niečo, čo nemusíte nutne mať,“ napísal v liste akcionárom z roku 2018.
Profimedia
Hotovosť preňho predstavuje bezpečnostný vankúš. S viceprezidentom Charliem Mungerom sa zaviazali, že Berkshire Hathaway bude vždy držať minimálne 30 miliárd dolárov, aby bola firma finančne nedobytná aj počas najhorších kríz.
Buffett prízvukuje, že nikdy nechce svoju firmu dostať do situácie, keď by sa musela „spoliehať na láskavosť cudzích“ v časoch núdze. Aj preto jeho holding držal počas finančnej kataklizmy v roku 2008 obrovský balík štátnych pokladničných poukážok a nerátal s bankovými úvermi. Táto opatrnosť sa v kritických momentoch vypláca.
Krásna návratnosť
Práve pohroma z roka 2008 je toho najlepším dôkazom. Keď sa po páde Lehman Brothers zrútil kreditný trh a veľké banky mali problém získať financie, investičná legenda využila svoje nahromadené zdroje a zasiahla.
Spoločnosť Berkshire Hathaway v priebehu niekoľkých dní poskytla urgentný kapitál dvom ikonám amerického biznisu. Investovala päť miliárd dolárov do banky Goldman Sachs a krátko nato vložila ďalšie tri miliardy do konglomerátu General Electric.
V oboch prípadoch šlo o mimoriadne výhodné dohody. Holding získal špeciálne preferenčné akcie s 10-percentnou ročnou dividendou a právom – warrantom – na neskorší nákup kmeňových účastín. Tieto krízové vklady nielen stabilizovali dve významné firmy, ale aj priniesli Buffettovi rozprávkový zisk.
Napríklad na investícii do peňažného domu Goldman Sachs zarobila Berkshire Hathaway približne 3,1 miliardy dolárov, čo predstavovalo 62-percentné zhodnotenie za päť rokov. Podobný scenár sa zopakoval v roku 2011.
Počas ďalšej krízovej epizódy – problémov amerického bankového sektora a paniky okolo dlhového stropu USA – poskytol Buffett kapitál finančnej inštitúcii Bank of America. Za päť miliárd dolárov získal preferenčné akcie so šesťpercentnou ročnou dividendou a právo nakúpiť sedemsto miliónov kmeňových účastín za vopred dohodnutú cenu.
Aj tento odvážny krok sa vyplatil. O niekoľko rokov neskôr vymenil holding preferenčné akcie za bežné a jeho pôvodná investícia sa premenila na viac než 20 miliárd dolárov. Berkshire Hathaway podiel v peňažnom dome postupne zvýšila zhruba na jednu miliardu cenných papierov, čo z nej urobilo najväčšieho akcionára približne s 13-percentným podielom.
Zmena správania
Keď v roku 2020 vypukla pandémia COVID-19, mnohí čakali, či sa investičný mág znova ujme svojej úlohy „záchrancu“ a vyberie sa na nákupy oslabených firiem. Holding vtedy mal k dispozícii takmer 130 miliárd dolárov v hotovosti, no prekvapil vyčkávacím postojom.
Trhy síce zaznamenali na jar 2020 prudký prepad, ale vlády a centrálne banky ich zaplavili likviditou, takže situácia sa líšila od roku 2008. Buffett priznal, že počas prvej vlny nenašiel žiadnu veľkú investíciu, ktorá by spĺňala jeho kritériá. Preto si radšej nechal „nabité“ na horšie časy.
Investori najprv nechápali jeho ticho, no Veštec z Omahy argumentoval, že extrémne neisté prostredie si vyžaduje opatrnosť. Namiesto veľkolepých akvizícií tak spravil len niekoľko menších krokov.
Energetická divízia spoločnosti Berkshire Hathaway v lete 2020 napríklad kúpila približne za 10 miliárd dolárov sieť plynovodov od firmy Dominion Energy. Využila tým výhodnú príležitosť v tomto citlivom sektore.
No inak holding znižoval rizikové pozície. Buffett predal celé podiely vo veľkých leteckých spoločnostiach, keďže usúdil, že „svet tohto typu dopravy sa navždy zmenil“. Svoj konzervatívny prístup obhájil na virtuálnom stretnutí akcionárov v máji 2020. „Chceme byť pripravení na čokoľvek. Nikdy nechceme byť závislí, nielen od láskavosti cudzích, ale ani od priateľov,“ vyhlásil.
Strach, keď sú ostatní chamtiví
Dodal, že hoci hotovosť vynáša nízky zisk, ide o cenu za istotu. „Štátne pokladničné poukážky takmer nič nezarábajú. Sú hroznou investíciou z dlhodobého hľadiska, ale ide o jediné aktívum, ktorým môžeme zaplatiť, keď sa objaví príležitosť. Aj keby sa zvyšok sveta zastavil,“ vysvetlil. Aj počas pandémie tak sedel na obrovskom balíku peňazí a jeho firma z nej vyšla ešte silnejšia.
Buffettov prístup k hotovosti – hromadiť veľké rezervy v dobrých časoch a používať ich selektívne v krízových obdobiach – patrí k jeho najcennejším zbraniam. Hoci ho za to niekedy kritizujú, práve disciplína a trpezlivosť odlišujú Veštca z Omahy od mnohých iných.
Sám to zhrnul slávnym výrokom: „Majte strach, keď sú ostatní chamtiví, a buďte ziskuchtiví, keď sa ostatní boja.“ Keď je na trhoch horúčka, on radšej sedí na hotovosti. A keď príde panika, je pripravený využiť ju vo svoj prospech.
Presne vďaka tomu dokázal v krízach ako v rokoch 2008 či 2011 uzavrieť vynikajúce obchody a práve tento princíp stál aj za jeho najlepšími investíciami do ikonických firiem.
Veľké stávky
Keď treba konať a hotovosť použiť, stálica akciových trhov patrí do školy hodnotového investovania, po anglicky value investing, do ktorej ho zasvätil jeho mentor Benjamin Graham. Zameriava sa preto na reálnu hodnotu firmy a nezaujímajú ho krátkodobé výkyvy cien akcií.
Ako píše, trhové investície vníma ako podiely v podnikoch, nie len ticker na burze. Neobchoduje podľa grafov či prognóz analytikov, ale verí, že ak sa bude dariť spoločnostiam, do ktorých vložil peniaze, časom sa to prejaví aj na výnose pre akcionárov. Inými slovami, jeho stratégia stojí na trpezlivosti a presvedčení, že kvalitný biznis sa skôr či neskôr odrazí v cene účastín.
Jasné očakávania
Čo hľadá v spoločnostiach? Jeho kritériá možno zhrnúť do niekoľkých bodov. Najprv ho zaujíma zrozumiteľný model a konkurenčná výhoda. Firma by mala podnikať v oblasti, ktorej Buffett rozumie a vie ju analyzovať. Ideálne má jedinečný produkt či silnú značku, ktorá jej dáva náskok pred konkurenciou, čomu hovorí ekonomický moat, čiže priehrada.
Ďalej musí mať silné finančné výsledky. Dlhodobo vysoká rentabilita vlastného kapitálu, známa pod skratkou ROE, a zdravé, rastúce ziskové marže signalizujú konkurenčnú silu. Veštec z Omahy preferuje aj spoločnosti s nízkym dlhom a stabilným, vysokým cash flow.
Profimedia
Musí byť aj priaznivý kurz akcií. Aj výbornú firmu je ochotný kúpiť len vtedy, ak sa jej účastiny neobchodujú za premrštenú cenu. Hľadá hodnotu. Ak je trhová cena výrazne nižšia než odhadovaná vnútorná hodnota podniku, vzniká margin of safety, čiže bezpečnostná rezerva.
Čísla nie sú všetko. Zásadný je aj spoľahlivý manažment. Vedenie spoločnosti musí byť čestné a rozumné. Mág si všíma, či šéfovia narábajú so ziskami v prospech akcionárov – napríklad vyplácaním dividend alebo spätným odkupom akcií – namiesto bezhlavého míňania peňazí na expanziu impéria. Oceňuje tiež transparentnosť a ochotu priznať chyby.
Ak podnik spĺňa tieto kritériá, Buffett neváha investovať veľké sumy a držať podiel hoci aj desiatky rokov. Presne to je prípad firiem, ako sú American Express či Coca-Cola, do ktorých Berkshire Hathaway vstúpila už začiatkom 90. rokov a dodnes ich nepredala. V poslednom desaťročí sa k nim pridal aj technologický gigant Apple.
Apple: Technologický gigant ako spotrebný biznis
Buffett na stretnutí akcionárov vždy popíja svoju obľúbenú Cherry Coke. V roku 2016 však „ochutnal“ aj IT spoločnosť z kalifornského mesta Cupertino a zistil, že jej produkty majú podobne lojálnych zákazníkov ako ikonický nápoj. Technologická firma sa odvtedy stala najväčšou pozíciou v portfóliu holdingu.
Berkshire Hathaway vstúpila do spoločnosti, ktorá sa preslávila vďaka Stevovi Jobsovi, relatívne neskoro. Prvý balík akcií v hodnote zhruba jednej miliardy dolárov si zadovážila až v roku 2016. Potom Buffett rýchlo prikupoval. Do marca 2023 vybudoval v IT firme pozíciu v hodnote ohromujúcich 151 miliárd dolárov, čo predstavovalo až 46 percent akciového portfólia holdingu.
Takú koncentráciu v jednej spoločnosti dovtedy takmer nemal. Veštec z Omahy, ktorý roky technologickým akciám odolával, našiel v kalifornskom podniku výnimočnú kombináciu vlastností. „Apple je odlišný od všetkých ostatných firiem, ktoré vlastníme. Je to jednoducho lepší biznis,“ vyhlásil na valnom zhromaždení holdingu Berkshire Hathaway v roku 2023.
A hoci ide o spoločnosť z oblasti IT, Buffett ju vníma skôr ako spotrebiteľský podnik. Obdivuje jej unikátne postavenie, schopnosť udržať si stálych zákazníkov a to, akú hodnotu pripisujú ľudia hlavnému produktu – iPhonu. Výrobky značky Apple vzbudzujú u klientov vernosť hraničiacu s návykovosťou, čo je presne typ moatu, aký legendárny finančník hľadá.
Okrem toho Apple generuje obrovský cash flow a značnú časť z neho „vracia“ akcionárom vo forme spätných odkupov akcií. To sa finančnému mágovi mimoriadne páči. Vďaka tomu sa podiel jeho konglomerátu vo firme z Cupertina zvyšuje, aj keď už ďalšie účastiny neprikupuje.
Kým v roku 2018 vlastnila Berkshire Hathaway zhruba 5,2 percenta Apple, jej podiel stúpol približne na 5,6 percenta, a to bez míňania peňazí. Koncom roka 2023 bol Buffett cez svoju spoločnosť jedným z najväčších akcionárov Apple. Mimochodom, v roku 2022 priznal, že menší predaj účastín o pár rokov skôr „bol zrejme omyl“. Tak veľmi si IT firmu obľúbil.
Prémiové ceny si ostatní nemôžu dovoliť
V roku 2024 sa síce konglomerát ďalšej časti akcií zbavil, aby znížil váhu tejto investície, no Apple aj tak zostáva jeho najväčšou držbou. Podľa údajov k prvému štvrťroku 2025 tvoril zhruba 26 percent hodnoty Buffettovho portfólia. Druhá firma v poradí, American Express, mala „len“ 16 percent.
Finančník zároveň naznačil, že ak by ceny klesli, neváhal by do kalifornského podniku investovať viac. Jeho dôvera pramení z presvedčenia, že Apple má nedobehnuteľný náskok. Firma má viac ako jednu miliardu aktívnych iPhonov na svete a jej premyslený systém služieb udržuje zákazníkov v kolotoči ďalších nákupov.
Každoročné uvádzanie nových modelov vyvoláva „hype“ a IT gigant si môže dovoliť prémiové ceny, čo sa premieta do vysokých marží. Stručne povedané, Apple spĺňa Buffettove najprísnejšie kritériá – mimoriadna značka, obrovský cash flow, lojálni zákazníci, rozumné využitie kapitálu, no aj schopný manažment, keďže Veštec z Omahy často chváli CEO Apple Tima Cooka.
Táto investícia sa holdingu bohato vyplatila. Aj po čiastočnom predaji v roku 2024 má podiel spoločnosti Berkshire Hathaway hodnotu okolo 66 miliárd dolárov a Apple pravidelne prispieva do jej ziskov prostredníctvom dividend vo výške pár stovák miliónov.
American Express: Dôvera, ktorá prežila škandál
Oveľa dlhší vzťah má Buffett s firmou American Express. Ich spoločná história totiž siaha viac ako šesť dekád dozadu. V roku 1963 sa spoločnosť zaplietla do neslávne známeho škandálu Salad Oil – v skratke išlo o podvod s falošnými zásobami rastlinného oleja, za ktorý ručila ako skladový garant.
Keď sa prišlo na to, že v nádržiach bola namiesto oleja prevažne obyčajná morská voda, akcie firmy American Express sa prepadli o viac ako 50 percent a hrozilo, že príde o kompletnú dôveru svojich klientov. Mladý investor z Omahy v kríze zvetril príležitosť.
Pochopil, že hlavná hodnota AmExu, ako Američania volajú finančnú spoločnosť, spočíva v dôvere a renomé. Inými slovami, ak firma odškodní obete podvodu a zachová si dobré meno, jej biznis sa zotaví. Preto potichu poskupoval akcie, až získal približne päťpercentný podiel za 20 miliónov dolárov.
Jeho vplyv pomohol presadiť, aby American Express všetky nároky urovnala, čím si napravila reputáciu. Risk priniesol Buffettovi rozprávkový zisk, keď cena akcií neskôr prudko vystrelila. A zapamätal si najmä dôležitú lekciu o sile skvelej značky.
O tri desaťročia neskôr sa Veštec z Omahy k finančnej spoločnosti vrátil ako ešte väčší investor. V 90. rokoch nakúpil pre Berkshire Hathaway významnú časť AmExu, ktorú postupne zvýšil až na súčasných 151,6 milióna akcií.
To predstavuje približne pätinový podiel vo firme – konglomerát je dnes najväčším podielnikom spoločnosti American Express. Hodnota tejto investície dosahuje približne 40,8 miliardy dolárov, teda asi 16 percent Buffettovho portfólia.
Bonitná klientela
Firma sa stala jednou z „veľkej štvorky“ akciových stálic holdingu spolu s podnikmi Apple, Coca-Cola a donedávna aj Wells Fargo. Buffett na nej oceňuje hlavne to, že má neotrasiteľnú silu na poli finančných služieb.
Jeho kreditné karty a cestovné služby si vybudovali špičkové meno u bonitnej klientely. Držitelia produktov AmEx patria k najlojálnejším a obchodníci vnímajú spoločnosť ako symbol solventného zákazníka. Podnik tak profituje z efektu siete, kde sa silná základňa klientov a akceptačných miest navzájom posilňujú.
Navyše, American Express dokáže dosahovať solídny rast aj v novom tisícročí. V roku 2022 a 2023 napriek inflačným tlakom zaznamenal dvojciferný nárast objemu transakcií a ziskov. Tržby spoločnosti rástli tempom okolo osem až desať percent ročne. Ako poznamenali analytici, AmEx „ťaží z prémiových služieb pre bohatých klientov“, ktoré konkurenti nedokážu ľahko napodobniť.
Coca-Cola: 35 rokov, 400 miliónov akcií a sladká dividenda
Asi najlegendárnejší však zostane Buffettov vzťah s výrobcom nápojov Coca-Cola. Finančný mág sa netají tým, že ide o jednu z jeho najobľúbenejších investícií vôbec. Berkshire Hathaway začala skupovať akcie firmy v roku 1988, krátko po burzovom krachu z predošlého roka, keď boli relatívne lacné.
Veštec z Omahy odhadol, že sila značky Coca-Cola je obrovská a že vtedajší nový CEO Roberto Goizueta dokáže výrazne zvýšiť zisky expanziou na zahraničné trhy. Do roku 1989 konglomerát minul na nákup sedempercentného podielu firmy približne 1,3 miliardy dolárov. To zaistilo Buffettovi 400 miliónov akcií, ktoré drží dodnes – stále zhruba deväť percent producenta mokov.
Táto investícia sa mimoriadne vydarila. Akcie podniku v nasledujúcej dekáde vyskočili, ako sa nápojový gigant rozšíril do celého sveta a znásobil zisky. Hoci po roku 2000 už účastiny nerástli tak závratne, predseda predstavenstva holdingu svoj podiel neznížil.
Výsledkom je, že dnes sedí na akciách v hodnote okolo 28,6 miliardy dolárov – takmer 11 percent hodnoty jeho portfólia – a inkasuje z nich pravidelnú dividendu, ktorá každoročne stúpa. V roku 1994 dostal konglomerát 75 miliónov dolárov, v roku 2022 to už bolo 704 miliónov dolárov.
„Tento šek rástol každý rok, takým istým spôsobom, ako starneme,“ pochválil sa Buffett akcionárom. V roku 2024 Coca-Cola opäť zvýšila dividendu na 0,485 dolára na akciu, takže Berkshire Hathaway má nárok zhruba na 776 miliónov dolárov. Každých 12 mesiacov tak dostane späť viac než polovicu sumy, ktorú pred 35 rokmi investovala, pričom stále vlastní všetky akcie.
Coca-Cola sa stala najznámejšou položkou Buffettovho portfólia. Vedenie výrobcu nápojov navyše vie, že keď v publiku na valnom zhromaždení sedí Veštec z Omahy s plechovkou Cherry Coke, má pred sebou najtrpezlivejšieho a najoddanejšieho investora na svete.
Až taký neomylný?
Prístup finančného mága je unikátny práve kombináciou trpezlivosti a dôvery vo firmy, do ktorých vkladá kapitál. Či už ide o hromadenie rekordnej hotovosti alebo budovanie portfólia plného osvedčených značiek, 94-ročný mág neustále dokazuje, že dobré veci si žiadajú čas.
Jeho príbeh – od odvážneho nákupu spoločnosti American Express uprostred škandálu cez vernosť značke Coca-Cola až po megastávku na Apple – má ťažisko v dlhodobej vízii. Aj preto patrí Warren Buffett k najsledovanejším a najuznávanejším osobnostiam sveta financií dodnes.
Za takmer sedem dekád si vybudoval povesť takmer neomylného investora. Napriek legendárnym úspechom jeho cesta obsahovala niekoľko prešľapov. Nikdy ich pritom neváhal pomenovať a poučiť sa z nich. Tri z jeho najznámejších chýb – pri Washington Poste, Tescu a IBM – dnes slúžia ako cenné lekcie o potrebe pokory a adaptability.
Washington Post – príliš malá stávka
Začiatkom 70. rokov Buffett správne odhadol potenciál vydavateľa denníka The Washington Post. V roku 1973 kúpil približne 10 percent akcií spoločnosti za zhruba 10 miliónov dolárov – vtedy zanedbateľnú sumu vzhľadom na skutočnú hodnotu firmy.
Veštec z Omahy sa stal priateľom vydavateľky Katharine Grahamovej a dokonca zasadol do správnej rady podniku. Berkshire Hathaway napokon svoj podiel zvýšila až na 28 percent a držala ho neuveriteľných 40 rokov.
Hodnota investície medzitým narástla viac než stonásobne, no finančný mág neskôr uznal, že mohol staviť omnoho viac. The Washington Post bol preňho „chybnou“ investíciou paradoxne v tom, že do takej výnimočnej príležitosti nevložil vyšší kapitál.
Tento hriech z omisie – príliš malá pozícia napriek obrovskému potenciálu – ukázal, že aj mimoriadne zisková investícia môže v retrospektíve mrzieť, ak investor nevyužije jej plný potenciál. Keď teda „prší zlato, treba nastaviť vedro a nie náprstok“, ako Buffett s obľubou hovorieva.
Tesco – precenená dôvera v manažment
„Výlet“ Veštca z Omahy do britského retailu sa skončil jednou z jeho najväčších chýb. Berkshire Hathaway od roku 2006 skupovala akcie maloobchodného reťazca Tesco a do roku 2012 zvýšila podiel nad päť percent, hoci firma už varovala pred poklesom ziskov.
Buffett veril, že Tesco sa zotaví, no prehliadol varovné signály. V roku 2014 britská firma odhalila účtovný škandál a sériu profit warningov – ziskové prognózy sa ukázali nadhodnotené a trhová hodnota reťazca sa prudko prepadla.
Legenda akciových trhov začala podiel neskoro rozpredávať a neskôr priznala, že s predajom váhala pridlho. „Urobil som veľkú chybu, keď som pri tejto investícii tak otáľal,“ napísal v liste akcionárom. Jeho pomalé „cmúľanie palca“, ako túto nerozhodnosť nazval partner Charlie Munger, spôsobilo holdingu celkovú stratu po zdanení 444 miliónov dolárov.
Generálny riaditeľ konglomerátu použil obrazné vyjadrenie, keď povedal, že zlé správy v biznise zvyknú prichádzať v sérii – „keď v kuchyni uvidíte švába, o chvíľu spoznáte aj jeho príbuzných“. V prípade Tesca tak postupne vyšli najavo ďalšie problémy a Buffett nakoniec celý podiel odpredal.
Tento omyl mu dal tvrdú lekciu. Investor nesmie preceňovať vedenie firmy a musí včas priznať zhoršujúci sa trend, aj keby to znamenalo rýchlo zmeniť názor a odísť zo stratovej pozície.
Profimedia
IBM – prehnané očakávania od premeny na služby
Ako sme spomenuli, Buffett sa dlho vyhýbal technologickým firmám, no v roku 2011 urobil prekvapivú výnimku a začal masívne investovať do spoločnosti IBM. V tom čase veril, že tradičný symbol „starej školy“ IT má pred sebou sľubnú budúcnosť v oblasti služieb pre korporátnych zákazníkov.
Berkshire Hathaway postupne nakúpila asi 64 miliónov akcií IBM pri priemernej cene približne 170 dolárov za kus. Finančný mág stavil na to, že firma zvládne prechod od hardvéru k lukratívnym softvérovým a cloudovým službám.
Realita zaostala za očakávaniami. Tržby spoločnosti rok čo rok klesali namiesto toho, aby rástli, ako Veštec z Omahy dúfal. Konkurencia v oblasti cloudu a nových technológií sa ukázala tvrdšia, než predpokladal.
V roku 2017 CEO holdingu otvorene priznal, že sa s IBM prerátal. „Nevidím jej hodnotu tak ako pred šiestimi rokmi, keď som sa pustil do nakupovania,“ povedal v televíznom rozhovore a dodal, že firma nenaplnila vlastné prognózy vývoja biznisu a narazila na veľmi silných konkurentov.
Nič nezarobil
Keď cena akcií dosiahla hodnotu zhruba 180 dolárov, Buffett začal s odpredajom podielu. Do konca roka 2017 sa zbavil väčšiny akcií a o rok neskôr z IBM úplne vystúpil, pričom na investícii prakticky nič nezarobil. Za šesť rokov držby zostal viac-menej na nule, zatiaľ čo index S&P 500 v rovnakom období stúpol takmer o 90 percent.
Táto epizóda Buffettovi pripomenula, že aj gigant s veľkým menom môže zaostať v ére rýchlych technologických zmien a že aj on sa musí neustále prispôsobovať novým trendom, ak nechce zaostať.
Každý z týchto omylov odhaľuje inú stránku Buffettovho investičného prístupu. Pri denníku The Washington Post vidno, ako môže prehnaná opatrnosť byť na prekážku ešte väčšiemu úspechu. Prípad Tesco zdôrazňuje, že aj slávny value investor sa môže dať uchlácholiť dobrým menom manažmentu a pomalou reakciou prehĺbiť stratu.
A príbeh IBM ukazuje, že finančný mág sa nebál vstúpiť na neznámu pôdu technológií, no zároveň musel so skromnosťou uznať zlý odhad a vycúvať, keď sa realita odklonila od jeho tézy. Spoločným menovateľom je jeho schopnosť priznať si chybu – verejne a bez výhovoriek.
Práve vďaka nej sa dokázal poučiť a udržať si povesť investora, ktorý síce nie je neomylný, ale vždy sa snaží rozhodovať racionálne a zodpovedne voči akcionárom.
Polovičný odchod
Na sklonku kariéry urobil Buffett ďalšie prekvapivé rozhodnutie. Odovzdal vedenie svojej životnej firmy. Ešte nedávno 94-ročný finančník tvrdil, že do dôchodku sa nechystá, preto jeho oznámenie o odstúpení z funkcie generálneho riaditeľa holdingu Berkshire Hathaway vyvolalo údiv.
Po šiestich desaťročiach na čele impéria oznámil, že na konci roka 2025 odstúpi z pozície CEO a vedenie zverí mladšej generácii. Správna rada túto zmenu schválila a stanovila, že od 1. januára 2026 sa novým generálnym riaditeľom stane Greg Abel.
Buffett si však ponechá titul predsedu predstavenstva a hodlá zostať aktívny v úlohe mentora. „Nemám v úmysle – ani najmenšom – predať čo i len jednu akciu,“ vyhlásil pred podielnikmi a zdôraznil, že perspektívy firmy budú pod vedením Grega Abela ešte lepšie než pod jeho vlastným. Tieto slová vyvolali búrlivý potlesk a dvojminútové ovácie zaplnenej arény v Omahe.
Profimedia
O jeho nástupcovi sa špekulovalo už niekoľko rokov. Viceprezidentom pre všetky nepoisťovacie firmy je od roku 2018 a verejne ho označili za dediča už v roku 2021, keď to nechtiac prezradil Charlie Munger.
Šesťdesiatdvaročný Abel pochádza z Kanady a v holdingu má na starosti desiatky podnikov – od energetických sietí po železnice. Fakticky už niekoľko rokov riadi dennú prevádzku impéria, kým Buffett sa sústredil najmä na investície.
Po Novom roku tak bude „mladíkovi“ patriť posledné slovo pri všetkých zásadných rozhodnutiach, hoci po boku bude mať stále Buffetta ako predsedu, viceprezidenta Ajita Jaina na čele poistného biznisu a taktiež dvoch portfóliových manažérov, Todda Combsa a Teda Weschlera, ktorí už dnes spravujú časť investícií. Tento tím naznačuje, že prechod moci bude plynulý.
Po smrti kamaráta
Napriek tomu správa o Buffettovom odchode otriasla trhmi. Aj keď meno Grega Abela ako nástupcu nebolo pre znalcov prekvapením, nečakané oznámenie na výročnom stretnutí spôsobilo pokles akcií holdingu o viac ako päť percent, čo zmazalo hodnotu približne 59 miliárd dolárov.
„Oznámenie odchodu bolo šokom,“ komentoval analytik Greggory Warren z Morningstaru. Mnohí drobní investori dlhé roky odkladali otázku „čo bude po Buffettovi“ ako vzdialenú hrozbu. Zrazu tá chvíľa nastala.
Na druhej strane, reakcie neboli len negatívne. Viacerí experti krok privítali s tým, že ide o premyslenú postupnú výmenu stráží. „Myslím, že to Buffettovi trochu uvoľní ruky v každodennom riadení konglomerátu a Greg získa viac priestoru a jasnú rolu – zvlášť keď Warren ostáva poruke ako mentor vo funkcii predsedu,“ povedal portfóliový manažér Macrae Sykes z Gabelli Funds.
Veštec z Omahy s úsmevom poznamenal, že si ani v novej etape nedá ujsť rannú cestu do kancelárie. Pre akcionárov je upokojujúce vedieť, že zostáva ideovým vodcom konglomerátu, hoci už nie výkonným riaditeľom.
Buffettov odchod z exekutívy zároveň prichádza len krátko po tom, čo vo veku 99 rokov zomrel jeho dlhoročný partner Charlie Munger. Ich spolupráca vyše 50 rokov formovala jedinečnú firemnú kultúru založenú na integrite, dlhodobej vízii a decentralizovanej zodpovednosti manažérov.
Princípy prežijú
Zachovanie tohto stavu je teraz prioritou. Finančný mág už skôr naznačil, že po ňom prevezme úlohu strážcu firemných hodnôt jeho syn Howard ako nezávislý predseda správnej rady. Greg Abel a Ajit Jain navyše dlhodobo pôsobili vo vedení a nasávali jeho zásady.
Odovzdanie žezla tak prebehne postupne a s dôrazom na kontinuitu. „Greg už túto prácu fakticky robí niekoľko rokov, mení sa hlavne jeho titul,“ pripomenul Bob Miles, ktorý na Univerzite v Nebraske vedie kurzy o Buffettovi.
Berkshire Hathaway tak čaká nová éra bez zakladateľa na kapitánskom mostíku, no v duchu business-as-usual. Samotný predseda predstavenstva verí, že firmu zanecháva v dobrých rukách. Dokonca zopakoval, že Abel môže byť v riadení úspešnejší než on.
Legendárny investor tak odchádza skromne a pripravený odovzdať štafetu, pričom do budúcnosti vysiela jasný signál – princípy, na ktorých Berkshire Hathaway vyrástla, pretrvajú aj po ére Warrena Buffetta.