Väčšinu firiem riadia vysoko inteligentní ľudia. Keď sa však veci rozpadnú, je to zvyčajne pre hlúpe chyby práve týchto lídrov. Tragédie sa stávajú, keď sa inak inteligentní šéfovia so skvelými výsledkami sabotujú chybami, ktoré oni sami nevidia, ale sú zrejmé pre všetkých ostatných. Aké sú to chyby?
Sydney Finkelstein, profesor na Dartmouth’s Tuck School of Business, strávil šesť rokov hľadaním odpovede na túto otázku. Spolu so svojimi kolegami skúmal 51 najznámejších zlyhaní obchodného sveta, pričom uskutočnil pohovory s výkonnými riaditeľmi aj s ľuďmi na rôznych úrovniach.
Zistili, že zlé rozhodnutia, ktoré títo inteligentní lídri urobili, boli niekedy úmyselné, inokedy zas náhodné, no vždy boli poznačené nadmernou pýchou a výsledkom bola firma v ruinách.
Tu je pár vecí, čo mali vedúci predstavitelia Finkelsteinovej štúdie spoločné:
1. Mysleli si, že sú najmúdrejším človekom naokolo.
Mnoho lídrov si celkom dobre uvedomuje, akí inteligentní sú. Ich identita je natoľko zakorenená v ich inteligencii, že si myslia, že nápady iných sú zbytočné. Robia rozhodnutia prirýchlo a v prípade nedorozumenia odmietajú odpovedať na otázky iných.
Aj keď toto možno zodpovedá televíznemu obrazu silného šéfa, rozhodovanie v zlomku sekundy spolu s nerozvážnosťou často vedú k veľkým chybám. Vaša šanca na neúspech sa len zvyšuje, ak vás nezaujímajú názory ostatných ľudí.
2. Obklopili sa pritakávačmi.
Niektorí lídri sú natoľko posadnutí lojalitou, že očakávajú od iných úplnú podporu pri každom rozhodnutí, ktoré urobia. To odrádza cenných zamestnancov a umlčuje nápady, ktoré by inak mohli pomôcť podniku uspieť. Keď si líder začne stotožňovať nesúhlas s nelojálnosťou, alebo ešte horšie, s narušením vlastnej autority, nezostane s ním nikto, kto by varovne zdvihol prst.
3. Považujú seba a svoje spoločnosti za nedotknuteľné.
Nie je nič zlé na tom mať vysoké ciele alebo zdravý pocit hrdosti, ale títo lídri berú svoj úspech ako samozrejmosť. Natoľko sa zamilovali do svojich ideí, až uverili, že konkurenti ich nikdy nedobehnú a ich systém nič nenaruší. Práve tieto nereálne očakávania majú za následok neúspech. Lídri musia neustále spochybňovať svoje pozície, obzvlášť, keď sú na vrchole.
4. Nie sú hlavou spoločnosti, len jej tvárou.
Lídri v štúdii sa stali posadnutí imidžom spoločnosti. Výsledkom bolo, že boli príliš zaneprázdnení tým, že boli tvárou spoločnosti, než aby ju mohli efektívne viesť.
To viedlo nielen k stagnácii, ale aj k nepoctivosti a korupcii. Šéf, ktorý vidí spoločnosť ako svoju vlastnú, sa skôr pokúsi skryť niečo, čo by mohlo tento obraz poškodiť, či už ide o slabé čísla, alebo chybné výrobky.
5. Ignorujú varovania.
Niektorí vedúci sú natoľko ponorení do svojich osobných vízií, že sú pre ne schopní firmu uvrhnúť do záhuby. Mnoho z nich má záujem o podnety a návrhy, ale jednoducho nevedia, kedy ubrať nohu z plynu. Vytrvalosť je u šéfov vynikajúca vlastnosť, ale nie vtedy, ak to znamená ignorovanie faktov.
Zlou správou je, že tieto chyby sú rovnako časté, ako škodlivé. Dobrou správou je, že napraviť ich je naozaj jednoduché, keď si ich uvedomíte.
Autorom článku, ktorý vyšiel na Forbes.com, je prispievateľ Travis Bradberry, autor knihy Emotional Intelligence 2.0.
