Už Majster Sun vo svojom diele Umenie vojny povedal, že každá situácia si vyžaduje vlastné riešenie, a prízvukoval, že strnulosť stratégie je nebezpečná. Väčšina riadiacich pracovníkov si uvedomuje, že stratégie a princípy sú skvelé pomôcky. Každý úspešný líder však vie aj to, že univerzálne návody neexistujú a že čo platí pre jednu firmu, neplatí pre inú. Keby to tak nebolo, všetci by mohli jednoducho odkopírovať postupy konkurencie a všetko by fungovalo na 100 percent.
Tento jednoduchý princíp platí aj v takej špecifickej komunite, akou je rómska. S vajdom Mariánom Bubenčíkom z Dobšinej sme hovorili o tom, že rómsky problém sa nedá vyriešiť celoslovensky, ani zhora, a už vôbec nie univerzálne. Naopak, jeho niekoľkoročná skúsenosť hovorí, že na každú komunitu sa treba pozrieť individuálne a nastaviť riešenia na jej konkrétne potreby. A to sa inak ako priamo na mieste a bez poznania životných osudov a problémov konkrétnych ľudí nedá.
„Nie som zástancom toho, že ľudia majú dostávať niečo zadarmo.“
Marián Bubenčík pracuje na pozícii vajdu na plný úväzok v meste Dobšiná. Má stredoškolské vzdelanie, viacero profesijných kurzov a 15-ročnú skúsenosť ako baník v Nižnej Slanej. Status vajdu v žiadnom katalógu činností nie je definovaný ako manažérsky. Veľkú časť svojej funkcie vykonáva aj 15 – 18 hodín denne a jeho práca sa v podstate nikdy nekončí. Za ostatný rok sa mu okrem inej agendy podarilo zlikvidovať 90 nelegálnych stavieb (chatrčí) a ľudí presťahovať do bytoviek.
V rámci experimentu žil na ulici.
Univerzitu vymenil za prácu v útulku
A prečo práve pozícia vajdu? „Na túto pozíciu som išiel preto, že už sa nedali zniesť tlaky a nenávisť medzi majoritou a minoritou. A celkový pohľad, ktorý čiastočne živia aj médiá, že „čo Róm, to zlý človek“. Mojou ambíciou je, aby sa ľudia začali deliť na dobrých a zlých a nie podľa farby pleti. Všetkých nás hádžu do jedného vreca,“ hovorí Bubenčík.
Dobšiná je príkladom toho, že k špecifickému problému sa nedá pristupovať podľa šablóny. Primátor mesta si uvedomil, že riešeniu tejto problematiky sa treba venovať naplno, čo pri jeho povinnostiach nebolo možné. Preto vytvoril pozíciu pre človeka, ktorý väčšinu času trávi v teréne a návrhy na riešenie jednotlivých problémov pripravuje na základe reálnych potrieb členov komunity.
Dobšinský vajda Marián Bubenčík. Foto: Marek Kmeť
Príručky pre prácu vajdu neexistujú. Na každého člena komunity je potrebný iný nástroj, ktorý by mohol fungovať. Samotný opis pracovnej pozície sa postupne dopĺňa a prispôsobuje, keďže vopred nikto netušil, čo všetko bude zahŕňať.
Pozícia „vajdu“ nemala teda pri jej vytvorení žiadne pravidlá. Čo bolo podľa Bubenčíka najťažšie? „Moje začiatky naozaj neboli ľahké. Vyše roka mi trvalo, kým som si získal dôveru vlastnej komunity, aby sa mi ľudia otvorili, otvorene pomenovali problémy. Až potom som mohol začať navrhovať konkrétne riešenia primátorovi,“ hovorí, pričom dodáva, že počet členov rómskej komunity v Dobšinej sa blíži k počtu 1900.
Zamestnáva prostitútky i ženy s HIV. Toto sú jej 4 rady do života
Manažovať takú komunitu vyžaduje množstvo práce. Bubenčík za svoju najdôležitejšiu úlohu považuje presvedčiť ľudí, že dokážu svoj život zmeniť: „Mojou úlohou je ľudí naštartovať, doslova ich „nakopnúť“, pretože tu ľudia doslova rezignovali a stratili nádej, že je možné žiť aj inak. Ani sa im nečudujem, keď všade kam prišli, počúvali len negatívne výroky na svoju osobu či etnicitu. Ja sa im snažím byť vzorom, snažím sa im ukázať, že sa veci dajú zmeniť. Snažím sa meniť ich pohľad na život. Dať im víziu, nádej a dôveru v samých seba. V podstate som ich motivátor. Pracujem s ich potenciálom a hľadám príležitosti k ich uplatneniu.“
Za vodu a elektriku platia dobíjacími kartami
Na riešenie problémov s marginalizovanou rómskou komunitou sa na Slovensku každoročne vynakladajú značné finančné prostriedky. Mnohé projekty však potrebujú parametre dosiahnutia úspešnosti zamerané najmä na kvantite. Toto nefunguje. „Rómovia potrebujú riešiť problémy skôr individuálne,“ vysvetľuje Bubenčík a pokračuje: „Na spoločných stretnutiach sa neotvoria. Hanbia sa, ponižuje ich to, ich ego ide dolu.“ Problémom sú taktiež krátkodobé projekty. Veľmi rýchlo sa skončia a nedávajú ľuďom dlhodobú víziu.
A čo na členov tejto konkrétnej komunity platí? „Nie som zástancom toho, že ľudia majú dostávať niečo zadarmo. Z tohto dôvodu som pri zrušení 90 nelegálnych stavieb a presťahovaní do bytovky nízkeho štandardu navrhol riešenie, aby voda a elektrika bola riešená cez dobíjacie karty. Presne tak, ako si predplácajú napríklad mobil. Takto si lepšie uvedomia, že všetko niečo stojí. Platia na nich jasné pravidlá a neustály tlak,“ vysvetľuje Bubenčík. Predostiera, že im dávajú možnosť bývať v lepších podmienkach či mať prístup k pitnej vode, ale ďalej sú už za seba zodpovední oni sami.
Tu je niekoľko Bubenčíkových odporúčaní pre firmy a spoločnosti, ktoré hľadajú zamestnancov a chceli by osloviť ľudí aj z jeho komunity:
- Najdôležitejšie je v danej komunite nájsť lídrov. Tí dokonale poznajú ostatné rodiny, majú dôveru miestnych ľudí. Zjednodušene povedané niekoho, kto dlhodobo pracuje, komu funguje domácnosť, má usporiadanú rodinu. Ľudí, ktorí už niečo dokázali a nie sú odkázaní na pomoc od štátu. Pre ostatných sú vzorom. Ja osobne by som okamžite vedel odporučiť 50 ľudí aj s potenciálom pre rôzne druhy činností.
- Motivovať ich týždennou platbou. Máme to odskúšané a overené, funguje to. Potom robia ako draci. Žijú zo dňa na deň, dlhodobé plánovanie u nich ešte nefunguje. Predstava, že robím od prvého v mesiaci a výplatu dostanem 15. ďalší mesiac, je pre nich príliš vzdialená. Takisto je pre nich väčšia motivácia pracovať radšej na „úkol“ ako na hodiny. Žiadaný výsledok je pre nich ľahšie uchopiteľný.
- Treba si uvedomiť, že Rómovia sú silne komunitne orientovaní. To je dôvod, prečo dlhodobo nedokážu pracovať mimo domova. Ak dostanú možnosť mať pri sebe rodinu, dokážu dlhodobo vykonávať prácu. Príkladom je ich uplatnenie v Anglicku. Vtedy si dokážu nastaviť režim a vytvárať hodnoty pre svoje deti. A ak zamestnávateľ dokáže ponúknuť prácu aj žene, i keď na skrátený úväzok, môžu tým získať obe strany.
- Deti potrebujú vzory, pre nich sú to rodičia. Ak rodič pracuje, automaticky je dieťa v takomto prostredí vychovávané a podvedome vedené k práci. Ak vidia nezamestnaných rodičov, východisková situácia je automaticky pre tieto deti znevýhodnená bez toho, aby čokoľvek urobili alebo povedali.
- Aj v tejto komunite sú ľudia, ktorí jednoducho nikdy pracovať nebudú. Ale oveľa väčšia časť z nich pracovať chce. Chcú zmenu, chcú prácu, chcú lepší život a sú ochotní pre to niečo urobiť.
Hlavné foto: Koláž Forbes. Zdroj: (vľavo) Rómovia z obce Zámutov majú o prácu záujem. Foto: TASR/Tomáš Doboš. (vpravo) Vajda Marián Bubenčík. Foto: Marek Kmeť.
Marek Kmeť je senior konzultant agentúry Educon, ktorá sa venuje vzdelávaniu a HR poradenstvu.
