Je nerovné finančné ohodnotenie témou, ktorá zaujíma slovenskú spoločnosť? Sú si ženy a muži na Slovensku rovní vo finančnom odmeňovaní? Venujú sa zamestnávatelia osvete v tejto problematike? Spolu so Stanislavou Púčkovou z agentúry 2muse sme sa pozreli, čo na uvedené otázky hovoria prieskumy v našej krajine.
Verejný verzus súkromný sektor
U zamestnancov absentuje povedomie, že by sa zamestnávatelia venovali téme nerovného ohodnotenia v dostatočnej miere. Ľudia nevedia, kde a s kým by takýto problém mohli riešiť. Podľa obyvateľov by sa touto problematikou mali v prvom rade zaoberať zamestnávatelia a potom odbory či štátne organizácie. „My sme v rámci tohto projektu realizovali prieskum nielen na zamestnanej populácii Slovenska, pýtali sme sa aj stovky predstaviteľov firiem. Ich pohľad v mnohom korešponduje s pohľadom zamestnancov, napríklad v tom, že je len malá časť firiem, ktorá sa v téme rovnosti v odmeňovaní skutočne angažuje. Značne odlišný je pohľad zamestnancov a firiem na hodnotenie, či sa v danej spoločnosti (kde človek pracuje alebo koho zastupuje) venuje dostatočná pozornosť a osveta problému nerovného odmeňovania – predstavitelia firiem sú podstatne presvedčenejší, že téme venujú pozornosť, než vnímajú ľudia v radoch zamestnancov,“ vysvetľuje Púčková. Aj predstavitelia spoločností jasne vnímajú, že na Slovensku dochádza k nerovnosti v odmeňovaní, zároveň však dve tretiny z nich hovoria, že sa to nedeje u nich. S nerovnosťou je celkovo spájaný skôr súkromný sektor – vo verejnom túto tému do istej miery ošetrujú „tabuľky“ a môže v ňom dochádzať najmä k nerovnosti v prístupe k určitým pracovným miestam. „Ak budeme žiť v spoločenstve, kde sa polovica (ženy) cíti nedostatočne ohodnotená, stigmatizovaná a kde je ‚trestaná‘, ak sa rozhodne mať rodinu, rozhodne to neprispieva ku kohézii. Situácia sa zlepšuje, ale zatiaľ len veľmi pomaly,“ dodáva Stanislava Púčková.
Rovní a rovnejší
História sa píše pomaly
Tému nerovného odmeňovania medzi mužmi a ženami si však značná časť obyvateľstva (tridsaťosem percent) vôbec neuvedomuje, nevníma ju ako niečo, čím je potrebné zaoberať sa. Nerovné ohodnotenie pretrváva historicky, do úvahy treba brať zakorenené konvencie a stereotypy i mieru rozvinutia a vyspelosti kolektívnej aj individuálnej uvedomelosti. „Ľudia u nás stále do značnej miery veria v tradičné rodové roly a akceptujú ich. Až päťdesiatjeden percent súhlasí s tým, že najdôležitejšou úlohou muža je zarábať peniaze a štyridsaťpäť percent s tým, že najdôležitejšou úlohou ženy je starať sa o domácnosť a rodinu. Tieto stereotypy môžu mať vplyv na to, ktoré funkcie sa považujú za vhodné pre ženy a mužov, čo môže poznačiť prístup mužov a žien k lepšie plateným pracovným miestam,“ pokračuje výkonná riaditeľka agentúry. Zároveň však nemožno opomenúť, že veľkej časti žien v skutočnosti vyhovuje submisívna rola v kontexte zabezpečovania financií pre domácnosť a starostlivosť o rodinu a deti vnímajú ako svoju prioritnú úlohu.
Na Slovensku si v súčasnosti viac než problém nerovného odmeňovania ľudia uvedomujú diskrimináciu na základe veku.
stanislava púčková
Akceptovaná spoločnosťou je aj takzvaná dočasná nerovnosť žien, ktorá sa spája s obmedzeniami vyplývajúcimi zo starostlivosti o deti počas rodičovskej dovolenky. Tá predstavuje jeden z najčastejšie spomínaných faktorov, ktoré ovplyvňujú rozdiely v odmeňovaní. Nástup na materskú dovolenku často vedie k prerušeniu kariéry. To sa následne negatívne prejavuje na kariérnom postupe aj odmeňovaní. To, že by žena mala po materskej nastúpiť na nižšiu pozíciu nie je väčšinový názor, no existujú dôvody, ktoré túto praktiku čiastočne legitimizujú.
Rovní a rovnejší
„Pracovať v komerčnej prieskumnej agentúre je mentálne mimoriadne náročné – výskumník je vlastne taký polyhistor, ktorý sa kontinuálne hlboko vnára do obrovského spektra tém a skúma rôzne zákonitosti trhu,“ začína rozprávanie Stanislava Púčková z prieskumnej agentúry 2muse. Gro činnosti v agentúre tohto typu tvorí práca pre komerčné firmy, no ľudia z radov výskumníkov nezriedka inklinujú aj k spoločenským témam. Práca pre komerčnú sféru im umožňuje viackrát ročne sa pro bono podieľať aj na zmysluplných sociálnych projektoch s celospoločenským dopadom. Jedným z nich bol v tomto roku aj EQUAL PAY DAY, ktorý minulý mesiac vyvrcholil veľmi úspešnou konferenciou, kde „prieskumným dielom“ prispela aj agentúra 2muse. Ako to je teda s vnímaním nerovnosti? „Na Slovensku si v súčasnosti viac než problém nerovného odmeňovania medzi mužmi a ženami ľudia explicitne uvedomujú diskrimináciu na základe veku. Ak im je problém pripomenutý, väčšina stojí za tým, že nerovnosť v ohodnotení by nemala byť akceptovaná. Až šesťdesiatdva percent je presvedčených, že k nerovnosti v odmeňovaní na základe pohlavia naozaj dochádza, a podľa troch štvrtín populácie dostávajú ženy nižšiu mzdu ako muži na rovnakom mieste,“ odpovedá Púčková.
Tento text vznikol v spolupráci s klientom.