Hlavný výsledok pondelkových rokovaní medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ukrajinským Volodymyrom Zelenským a európskymi lídrami je vyhlásenie, že Trump dohodne stretnutie medzi Putinom a Zelenským s cieľom definitívne ukončiť vojnu.
Ako cenu za pokoj zbraní na Ukrajine si ruský prezident Vladimir Putin stanovil Donbas, rozsiahly priemyselný región na východe napadnutej krajiny, ktorý je však v súčasnosti z veľkej časti pod kontrolou ruských okupačných jednotiek.
O Putinovej požiadavke v pondelok večer rokovali vo Washingtone ukrajinský prezident s európskymi lídrami a šéfom Bieleho domu. Prečo má vôbec Kremeľ o toto územie taký záujem?
Ruská požiadavka vzišla na piatkovom stretnutí Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na Aljaške. Výmenou za to Moskva ponúkla zmrazenie frontovej línie v oblastiach Chersonu a Záporožia.
Zisk celého Donbasu je z ruského pohľadu lákavý z viacerých dôvodov. Región tvorený Doneckou a Luhanskou oblasťou je dlhodobo považovaný za priemyselné srdce Ukrajiny. To puklo v roku 2014, keď si jeho časť odtrhol Kremeľ cez dve separatistické republiky – Doneckú a Luhanskú.
70 percent pod Rusmi
Svoj vplyv v regióne Kremeľ rozšíril po začatí ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Dnes má Moskva pod kontrolou v zásade celú Luhanskú oblasť, Doneckú potom na zhruba sedemdesiat percent. Zvyšných tridsať percent stále drží vrátane niekoľkých kľúčových miest Kyjev.
Celý región má jedny z najväčších zásob uhlia na Ukrajine, ktoré kedysi zásobovalo veľkú časť tamojšej energetickej siete a oceliarskej výroby.
Podľa serveru Economic Times sa tam nachádza vyše 55 percent ukrajinských zásob čierneho uhlia, ktoré patria k najväčším na svete a ktorých hodnota sa odhaduje na približne dvanásť biliónov dolárov.
V regióne sú aj ložiská zemného plynu, železnej rudy alebo mangánu. A tým sa to nekončí. Je tiež bohatý na kritické nerasty, ako je lítium (kľúčová surovina pri výrobe batérií), tantal, cézium a stroncium.
Krajina je zdevastovaná
Je zároveň potrebné povedať, že väčšinu zdrojov teraz ovláda Rusko, hoci časť surovín je aj na území pod kontrolou Ukrajiny. „Nie je to ale žiadna debna plná pokladu, na ktorej niekto sedí,“ upozorňuje Pavel Havlíček, analytik Asociácie pre medzinárodné otázky.
Podľa neho bola veľká časť uhoľných baní poškodená vojnou a celkovo je ukrajinské územie, o ktoré Putin má záujem, zdevastované. Dôvod, prečo má Rusko o zostávajúci kus Donbasu záujem, je v skutočnosti iný.
Ukrajinci tam po roku 2014 vytvorili obrannú líniu tiahnucu sa cez mestá Slovjansk, Kramatorsk, Družkivka a Kosťantynivka. Tá bráni ruským vojakom vniknúť ďalej do krajiny.
Putin chce územie vypratať
„Putin teda v zásade chce, aby Ukrajina vypratala územie, ktoré by inak trvalo mesiace, skôr roky dobyť,“ hovorí Havlíček. „Keby na to pristúpili, tak je to ako keď Čechoslováci vypratali svoje pohraničné opevnenie po Mníchovskej dohode v roku 1938. Bolo by to podobné v tom zmysle, že by sa ten široký región ťažko bránil.“
Navyše za udržanie časti Donbasu už Kyjev podľa odhadov zaplatil desiatky tisíc ukrajinských životov. Odstúpením územia by si navyše zavaril do budúcnosti. „Rusi by odtiaľto potom mohli podnikať ďalšie výpady na ukrajinské územie,“ varuje analytik.
Odborníci ani samotní Ukrajinci totiž neveria tomu, že by Kremeľ skutočne dlhodobo dodržal sľub, že nebude ďalej postupovať. Zároveň sa ukrajinská strana obáva o osudy ľudí, ktorí dnes na Donbase pod kontrolou Kyjeva žijú.
Ušlo jeden a pol milióna Ukrajincov
Od začiatku ruskej agresie v roku 2014 ušlo z Donbasu najmenej jeden a pol milióna Ukrajincov. Podľa odhadov ich tristotisíc žije na území, ktoré má Ukrajina stále pod kontrolou. Ďalšie zhruba tri milióny ľudí žijú pod ruskou okupáciou.
„Tí, čo tam zostali a chceli bojovať za ruskú myšlienku, už sú často dávno mŕtvi. Rusko ich pomlelo vo svojej vojnovej mašinérii a poslalo do prvej línie,“ uvádza Havlíček. Z priaznivcov separatistických republík tam podľa neho ostali hlavne starí ľudia.
„Ide o región vyčistený od všetkých ukrajinských vplyvov,“ hovorí analytik. Podobné by to veľmi pravdepodobne bolo aj v prípade časti Donbasu, o ktorý Putin požiadal v piatok na schôdzke s Trumpom.
Kvôli všetkým predchádzajúcim skúsenostiam s ruskou stranou sa Ukrajinci od začiatku konfliktu odmietajú vzdať územia výmenou za prímerie. Podobné stanovisko sa očakávalo aj na stretnutí vo Washingtone, ktorého sa okrem Trumpa zúčastnil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a lídri niekoľkých európskych štátov.
Dá sa predpokladať, že ruská strana bude popri Donbase požadovať aj medzinárodné potvrdenie ruskej správy Krymu. Ukrajinský polostrov Moskva okupuje už od roku 2014, Kyjev sa však stále usiluje o jeho vrátenie.
Autor článku Benedikt Lederer je redaktor Forbes.cz
