Dlhé obdobia sucha vystriedané prívalovými zrážkami. Stáva sa, že za jeden či dva dni naprší v istých oblastiach toľko, čo inokedy za tri mesiace. Aj takto vyzerajú extrémne výkyvy počasia, ktoré spôsobuje klimatická zmena.
Plány, ako s ňou bojovať, sú jasné, avšak chýba vôľa ich uviesť do praxe. Čo bude znamenať pre Slovensko, ak sa zmena klímy nezačne brať vážne a aký súvis to má s migráciou hovorí v rozhovore pre Forbes klimatológ Jozef Pecho.
Klimatická zmena výrazne akceleruje
Je klimatická zmena ešte zvrátiteľná?
To je veľmi dobrá otázka, ktorou sa zaoberáme aj my klimatológovia. Monitorujeme stav regionálneho aj globálneho klimatického systému a je celkom evidentné, že klimatická zmena prebieha. Má svoje, veľmi jasne definované fyzikálne príčiny.
Žiaľbohu, ako uvádza aj posledná správa IPCC, ktorá bola zverejnená minulý rok v auguste, ku klimatickej zmene nielen dochádza, ale aj výrazne akceleruje. Stále rýchlejšie sa otepľuje, extrémy počasia prichádzajú čoraz častejšie a sú výraznejšie.
Pomaly sa nám však uzatvára okno možných riešení, aj keď dlho sú už na stole a často je to len otázkou politickej vôle, ako sa k nim efektívne prepracovať. Ako to aj moja kolegyňa na SHMÚ v jednom rozhovore presne popísala, v podstate sme premrhali obdobie hojnosti. Viac ako 30 rokov sa už rozpráva o zmene klímy a o jej efektívnom riešení, ale doposiaľ žiadne zásadnejšie globálne kroky na vyriešenie tohto problému neprichádzajú.
Zmena zvrátiteľná je, ale pravdepodobne máme pred sebou posledné desaťročie na to, aby sme tento nepriaznivý trend, nielen z pohľadu prejavov, ale hlavne dopadov dokázali zvrátiť v prospech všetkých.
Mnohí sa nás pýtajú, či teda chceme, aby sa vzdali áut. Nie, to netvrdíme! Dôležité je zamyslieť sa nad tým, ako často sa to auto používa.
Na čo by sme sa mali sústrediť na úrovni štátov, respektíve politík? A čo môže urobiť jednotlivec?
Tieto dva prístupy sa musia navzájom dopĺňať. Nie je možné robiť iba kroky na osobnej alebo iba na národnej, respektíve nadnárodnej úrovni. Treba motivovať všetky úrovne, pretože ide o veľmi komplexný problém. Nie je možné len vysádzať stromčeky alebo len transformovať energetiku.
Na nadnárodnej a štátnej úrovni je dôležitý jeden bod, a to, koncepčne sa dohodnúť na tom, ako rýchlo sa budú jednotlivé svetové ekonomiky transformovať na nízkouhlíkové. Jednotlivé štáty by si mali stanoviť konkrétne podmienky, ako rýchlo a ako zásadne sa bude transformovať priemysel a doprava, aby sme vyriešili závislosť od priemyselných palív.
Napríklad situácia, ktorá sa nám teraz otvorila v dôsledku konfliktu na Ukrajine, poviem to trochu cynicky, tak nám ponúka možnosť zásadne prehodnotiť závislosť od fosílnych palív, ktoré prichádzajú najmä z Ruska. Aj takáto kritická situácia môže posunúť politickú vôľu a smer.
Zamyslieť sa
A čo ten jednotlivec?
Ak sa pozrieme na úroveň lokálnych komunít a jednotlivcov, tam je dôležité sa v prvom rade vzdelávať, byť dobre informovaní, len tak môžeme prijať správne rozhodnutia.
Edukácia je veľmi potrebná a mali by sme to robiť už od útleho veku – viesť už malé deti, aby si osvojili základné zvyky, ako šetriť vodou, ako šetriť elektrickou energiou. Ako zbytočne nevyužívať auto či elektroniku.
K šetreniu prírodnými zdrojmi treba viesť už deti od malička, aby si tieto návyky osvojili. Foto: Martina Juríčková
Mnohí sa nás pýtajú, či teda chceme, aby sa vzdali áut. Nie, to netvrdíme! Dôležité je zamyslieť sa nad tým, ako často sa to auto používa.
Mnohí sa okrem toho zamýšľajú aj nad tým, že opustia klasický životný štýl v meste, kde sú uzamknutí v bytoch alebo domoch, ktoré majú vysokú spotrebu a nič s tým nedokážu robiť. Ľudia sa napríklad sťahujú na perifériu miest alebo na vidiek, kde si budujú nízkouhlíkové domy, ktoré sú už schopné šetriť veľkým množstvom zdrojov.
Prejavy klimatickej zmeny na Slovensku
Aké sú hlavné prejavy klimatickej zmeny v našich zemepisných šírkach?
Zmena klímy sa prejavuje najmä narastaním globálnej aj regionálnej teploty vzduchu, ale aj narastaním hladiny oceánov. Síce to nesúvisí s našim regiónom, ale je to nemenej dôležité.
Na Slovensku je problém to, že sa zvyšuje teplota vzduchu veľmi rýchlo vo všetkých ročných obdobiach. V lete nám pribúdajú veľmi dlhé vlny horúčav, ktoré majú zásadný dopad na zdravotný stav populácie.
Predlžuje sa vegetačné obdobie rastlín, čo sa môže javiť ako výhoda. Ale faktom je, že rastliny začínajú kvitnúť veľmi skoro na jar, keď sú ešte typické silné nočné mrazy. A potom sú nimi likvidované, poškodzované. V minulosti to nebolo až také časté, ale teraz je to zásadný problém.
Ďalším problémom je narastajúce sucho. Tým, že je teplejšie, veľké množstvo vodných zdrojov je veľmi závislé od dostatku snehovej pokrývky v priebehu zimy. Tým, že sa častejšie vyskytujú zimy, ktoré sú relatívne mierne alebo teplé, tak snehová pokrývka v krajine začína chýbať. A to najmä v závere zimy a na začiatku jari.
Máme problém, že sa presúvame do Stredomoria a tam je klimatický režim v porovnaní s naším jednoduchší, ale za to extrémnejší. (…) Okrem toho nemáme more, takže klimatické podmienky budú u nás surovejšie…
A čo extrémy počasia?
V neposlednom rade je, samozrejme, problémom aj toto. V lete sú to napríklad extrémne silné búrky. Dlhodobo nám síce prší tak isto ako v minulosti, ale, bohužiaľ, dochádza k tomu, že zrážkový režim sa zásadne mení. Ubúdajú počty dní, keď sa zrážky vyskytujú. Sú nahrádzané obdobiami, keď v priebehu jedného-dvoch dní naprší v konkrétnom regióne mesačný alebo sezónny úhrn zrážok.
Veľmi dlhé obdobia sucha sú striedané nárazovými a častokrát aj prívalovými zrážkami. Vo februári a v marci sme mali extrémne sucho, potom prišiel pomerne studený apríl, ktorý priniesol mrazy. Najmä na juhu Slovenska mrazy poškodili už kvitnúce ovocné stromy, okrem iného. Teraz prišiel máj, ktorý síce už je teplý, ale prišli na toto obdobie veľmi netypické zrážky, ktoré sú veľmi výdatné.
Extrémne výkyvy
Ak by ste sa na to pozreli výhľadovo do budúcnosti, bude to horšie? Budeme svedkami extrémnejších výkyvov počasia? Napríklad sme svedkami toho, že sa vytrácajú štyri ročné obdobia, jar trvá naozaj len veľmi krátko.
Tým, že sa pomerne rýchlo otepľuje aj v našom regióne, tak sa virtuálne posúvame do južnejších regiónov. Na úrovni ročnej priemernej teploty sa začíname klimatologicky pohybovať na úrovni oblastí ako je Bulharsko, Kosovo či Macedónia.
Máme problém, že sa presúvame do Stredomoria a tam je klimatický režim v porovnaní s naším jednoduchší, ale za to extrémnejší. Chýba tam jeseň a jar. Leto trvá viac ako polovicu roka. Príde krátke a vlhkejšie obdobie na začiatku zimy – a tým sú atmosférické zrážky vybavené, pretože to sú väčšinou jediné zrážky, ktoré sa tam v roku vyskytujú.
Tým, že sa začneme presúvať do týchto klimatických oblastí, tak extrémnosť počasia bude mimoriadna. Okrem toho nemáme more, takže klimatické podmienky budú u nás surovejšie, kontinentálnejšie ako napríklad v Turecku či Grécku. Bude to skôr pripomínať južné Rusko, oblasť južne od Uralu, smerom na Kazachstan.
Klimatológ Jozef Pecho. Foto: Archív Jozefa Pecha
Nechcem byť alarmista, ale je potrebné sa na to pripraviť. Pretože tento veľmi rýchly tranzit do úplne iných klimatických podmienok bude vyžadovať v našej spoločnosti naozaj veľmi rýchlu reakciu z hľadiska adaptácie.
Otepľovanie ovplyvňuje naše zdravie aj ekonomiku
Čo urobiť s hlasmi skeptikov, ktorí tvrdia, že tieto zmeny nie sú dôsledkom klimatickej krízy?
Bohužiaľ, to nie je témou ani u politikov. Aj napriek tomu, že to mnohí deklarovali vo svojich programoch ešte pred voľbami. Prišiel covid, teraz je tu vojna. Riešia sa iné problémy, občas ich nazývam zástupné. Ale klimatická zmena tu je, nikam neodíde a bude tvrdými údermi svojho kladiva ničiť našu odolnosť
Spochybňovanie príčin zmeny klímy sa postupne vytráca, pretože je evidentné, že sa niečo zásadné deje. A zasahuje to mnohé regióny a sektory hospodárstva.
Budem teraz trochu cynický, ale keďže klimatická zmena naozaj konkrétne dopadá na jednotlivé ekonomiky, tak my klimatológovia, paradoxne, máme menej práce s vysvetľovaním.
Kedysi sa hovorilo, že za zmenou klímy je slnečná aktivita, nie človek. Slnečná aktivita dnes slabne. Očakáva sa, že činnosť Slnka bude najslabšia za posledných niekoľko storočí. Môže nastať situácia, ktorú sme tu mali okolo 17.-18. storočia. Ale napriek tomu globálne otepľovanie stále akceleruje, to znamená, že za tým musí byť iná príčina.
Mnohé klimatické extrémy – silnejšie búrky, prívalové zrážky, silnejšie tajfúny, hurikány, tropické cyklóny, intenzívne suchá… Toto všetko má jasne popísanú fyzikálnu veličinu, prečo k tomu dochádza a aký s tým má súvis globálne otepľovanie.
Budem teraz trochu cynický, ale keďže klimatická zmena naozaj konkrétne dopadá na jednotlivé ekonomiky, tak my klimatológovia, paradoxne, máme menej práce s vysvetľovaním.
Druhý zväzok šiestej IPCC správy z februára 2022 jasne deklaruje, že mnohé dopady zmeny klímy ovplyvňujú aj zdravie populácie a nakoniec aj ekonomiku. Pred rokom 2000 toto nebolo až také zrejmé. Zmena klímy tu už síce bola, ale dopady neboli také viditeľné a rozhodne neboli také „drahé“.
Teraz je už situácia diametrálne odlišná. Žijeme novú dekádu, keď sú dopady všade prítomné a klimatická zmena sa stala doslova samovysvetľujúcou. Občas sa skeptici nájdu, pretože nesúhlasia napríklad s transformáciou energetického sektora. Boja sa, že zavádzaním obnoviteľných zdrojov energie porastú rýchlo aj ceny energií. Myslia si, že to do ekonomiky prinesie obrovskú nestabilitu, nakoniec vysoké ceny potravín.
Áno, príde to, bohužiaľ. A čím viac budeme riešenia odkladať, tým viac budeme nepripravení. A tým pravdepodobnejší bude aj celkový kolaps ekonomiky, ktorý bude podmienený vysokými cenami, veľkou zadlženosťou… Ale nakoniec aj nízkou spotrebou (v dôsledku nedostatku zdrojov).
Migráciou je dotknutý celý svet
Ako však so zmenou klímy súvisí migrácia?
Samozrejme, že zásadne. Nie je to triviálna záležitosť. Štatistiky o globálnej migrácii sa vyhodnocujú ťažko, sú komplikované. Stretávame sa s vnútroštátnou migráciou, migráciou medzi regiónmi, štátmi a kontinentmi.
V spomínanej IPCC správe sa vyslovene píše, že v dôsledku nárastu a plošnejšieho výskytu extrémov počasia nenájdete na svete jediný región, kde by pre zhoršujúcu sa klímu nedochádzalo k migrácii.
V niektorých regiónoch sa ľuďom výrazne znižujú možnosti využívať lokálne zdroje vody a potravín či lesov. A to má vplyv na to, že ľudia v istom momente nemajú v regióne ako prežiť. Následne musia svoj domov opustiť. Prídu o jeden z týchto zdrojov a v dôsledku toho vznikajú aj regionálne konflikty.
Preukázateľnosť, že existuje úzka súvislosť medzi klimatickou zmenou a väčšou konfliktnosťou je už dnes pomerne zásadná. Hneď ako sa v niektorom regióne vyskytne dlhodobý klimatický extrém, tak dochádza k vnútroštátnej migrácii. Napríklad ako teraz vlna horúčav v Indii a v Pakistane.
Keď klimatická zmena vedie už ku konfliktu o zdroje, tak ľudia väčšinou nemajú inú možnosť a migrujú do iného štátu alebo dokonca na iný kontinent.
Ľudia musia migrovať do oblastí, kde sa ešte dá prežívať.
Kedy takéto situácie nastali?
V poslednej dekáde sa ich objavilo niekoľko. Klimatická migrácia bola dosť intenzívna napríklad v rokoch 2012 a 2013. Migrovalo sa pre záplavy v Indii, intenzívne tajfúny na Filipínach, ale aj pre pomerne silný hurikán Sandy, ktorý postihol pobrežie USA.
Ľudia musia migrovať do oblastí, kde sa ešte dá prežívať. Dáta hovoria jasnou rečou a veľmi jasne indikujú, že migrácia je problém a je spôsobená sčasti aj zhoršujúcimi sa klimatickými podmienkami.
Dobrým príkladom je sýrska občianska vojna. V priebehu pomerne krátkeho obdobia v roku 2011 migrovalo do Turecka a juhovýchodnej Európy niekoľko miliónov ľudí. Toto je príklad konfliktu, na ktorého začiatku bola zmena klímy. A to rozsiahle a veľmi vážne sucho v Sýrii v rokoch 2006 až 2011.
Slovensko sa musí pripraviť
Ako môže klimatická migrácia postihnúť Slovensko, respektíve náš región?
Ľudia v rámci Európy už migrujú, a to nielen z ekonomických dôvodov, ale aj pre zmeny klímy. A hovorím teraz o južnej a juhovýchodnej Európe (ľudia z týchto oblastí migrujú do západnej a severnej Európy).
Určite to má súvis aj s tým, že v južnej Európe sa klimatická zmena prejavuje najviac. Stáva sa, že v týchto oblastiach už musia svoje regióny opúšťať najmä farmári. Na Slovensku sa teda treba pripraviť na to, že nás ovplyvní migrácia z iných oblastí, či už Európy alebo sveta.
Je to skôr otázka na našich štátnych predstaviteľov, ako majú pripravené koncepcie zvládania návalových vĺn migrácie. Máme výhodu v tom, že medzi Stredomorím a nami je niekoľko veľkých štátov, ktoré majú pomerne prísnu migračnú politiku. Takže sa nedá očakávať, že najbližšia migračná vlna z Egypta či Somálska povedie priamo na Slovensko.
Avšak ak nebudeme mať dobre pripravené strategické plány, ako s týmito ľuďmi pracovať, môže to u nás spôsobovať aj pnutie medzi domácim obyvateľstvom a migrantmi.
Vidíme to aj v iných štátoch, ktoré nemajú túto migračnú politiku až tak efektívne dotiahnutú do konca. Napríklad, čas od času vznikajú problémy vo Francúzsku alebo vo Švédsku. Vo Francúzsku došlo v poslednom desaťročí k niekoľkým vyhroteným situáciám v predmestských oblastiach Paríža.
Takže je potrebné sa pripraviť aj na úrovni štátu na to, aby sme dokázali tieto situácie v budúcnosti absorbovať a zvládnuť.
Mgr. Jozef Pecho (*1981)
Vyštudoval odbor fyzickej geografie a geoekológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v rámci ktorého sa špecializoval na meteorológiu a klimatológiu. V rokoch 2005 – 2011 pôsobil a od roku 2016 znovu pôsobí ako klimatológ na Oddelení klimatologickej služby Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave (SHMÚ).
V rokoch 2011 – 2016 pracoval ako odborný pracovník na Ústave fyziky atmosféry Akadémie vied Českej republiky.
Vo vedeckej oblasti sa zaoberá štatistickým modelovaním extrémnych zrážok, výskumom premenlivosti klímy a klimatickej zmeny, ako aj hodnotením jej regionálnych dopadov – predovšetkým na území Slovenska. Širší priestor tiež venuje popularizácii meteorológie a klimatológie.
