Kúpna sila Slovákov či ekonomické ukazovatele obyvateľov regiónov. Na nákupné správanie Slovákov si posvietila investičná skupina Wood & Company vo svojej analýze.
Rast HDP či pokles inflácie. Aj to sú ukazovatele, ktoré ovplyvňujú ekonomickú kondíciu Slovákov. Ako podčiarkol čerstvý analytický text Wood & Company, jednotlivé vzmáhajúce sa ekonomické atribúty ovplyvňujú aj nákupné správanie Slovákov.
Hrubý domáci produkt je jedným z najkľúčovejších ukazovateľov hospodárskeho rastu spoločnosti. Podľa Štatistického úradu SR síce hrubý domáci produkt na obyvateľa mierne poklesol, no oproti absolútnemu pádu v roku 2020 či klesajúcej tendencii v roku 2002 sa drží aktuálne v pozitívnych hodnotách.
Ako upozorňuje analýza, HDP na obyvateľa v roku 2022 predstavoval v rámci celej Slovenskej republiky 20-tisíc eur. V rámci regiónov sa pohyboval v rozpätí od 12,3-tisíc eur v Prešovskom kraji po 21,2-tisíc eur v Trnavskom kraji. Podľa analýzy sa HDP na obyvateľa v Bratislavskom kraji vyšplhalo na 41,1-tisíc eur.
Nákupný „apetít“
Ďalšími ukazovateľmi kúpnej sily sú aj platy či miera nezamestnanosti. Podľa dát Úradu práce sociálnych vecí a rodiny SR je miera celkovej nezamestnanosti 4,99, v Košickom kraji to je napríklad 6,83, v Žilinskom 3,96 a v Trnavskom 3,19. Podľa údajov ÚPSVaR z januára bola miera celkovej nezamestnanosti na Slovensku 5,20.
Výsledky analýzy investičnej skupiny vychádzajú zo série prieskumov spoločností Datamar a MNforce, z údajov CBRE a zo spomínaných dát Štatistického úradu SR a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Podľa Wood & Company po krízach ako pandémia či vojna na Ukrajine výrazne poskočil nákupný „apetít“ Bratislavčanov.
Nová prístavba Auparku. Foto: Archív Wood & Company
Nová prístavba Auparku. Foto: Archív Wood & Company
„Najlepšie úrovne spotrebiteľskej nálady boli evidované v marci, v apríli a v júni 2024, keď väčšina bratislavských domácností, až 87 percent, plánovala zvýšiť svoje výdavky alebo ich ponechať na úrovni ako vlani,“ píše sa v analýze. Na druhej strane bolo rozhodnutých minúť menej ako pred rokom 13 percent opýtaných.
„Podľa naposledy realizovaného prieskumu (v júli 2024) plánovalo minúť peniaze porovnateľne alebo viac ako vlani 85 % bratislavských domácností. Bratislavčania sa v najmenšej miere plánovali obmedzovať pri nákupoch potravín (iba 11 % z nich). Znížiť výdavky na predmety dlhodobej spotreby malo v pláne 22 % obyvateľov. Väčšia časť domácností z Bratislavy tak míňa pri nákupoch potravín a tovarov dlhodobej spotreby rovnako alebo dokonca o niečo viac ako vlani. V prípade služieb reštaurácií a kaviarní sa obmedzovalo 29 % opýtaných Bratislavčanov,“ cituje analýza prieskumy.
