Algoritmus odhalil podvod v účtovníctve technologických gigantov a deväťdesiatpäť percent AI startupov vraj zlyhá. Odborníci však posielajú investorom rozporuplné signály.
Nedávne zverejnenie hospodárskych výsledkov spoločnosti Nvidia prekonalo očakávania Wall Street. O osemnásť hodín neskôr však index Nasdaq Composite uzavrel obchodné hodiny so stratou.
„Algoritmické obchodné systémy odhalili účtovné nezrovnalosti rýchlejšie, ako si ľudskí analytici dokázali prečítať poznámky pod čiarou k hospodárskym výsledkom,“ popisuje bezprecedentnú udalosť na finančných trhoch analytik, stratég a ekonomický dizajnér Šanaka Anslem Perera.
Na ôsmej strane dokumentácie spoločnosti Nvidia sa nachádza číslo pochované v štandardných finančných výkazoch. Algoritmické systémy umelej inteligencie ho označili v priebehu niekoľkých minút od zverejnenia. Ide o pohľadávky vo výške 33,4 miliardy dolárov.
Pre zistenie, či predstavuje dôvod na obavy, Perera poukazuje na použitie jednoduchej metriky nazývanej DSO – Days Sales Outstanding. Tá meria, koľko dní v priemere trvá spoločnosti, kým skutočne dostane zaplatené po uskutočnení predaja.
Výpočet ukázal, že Nvidia má aktuálne DSO 53,3 dňa. Hoci nárast o približne sedem dní oproti historickému priemeru spoločnosti sa nemusí zdať dramatický, porovnanie s konkurenciou odhaľuje výraznú odchýlku.
Kým konkurenčné polovodičové spoločnosti ako AMD, Intel či TSMC vykazujú platobné lehoty v rozmedzí 35 až 44 dní, Nvidia výrazne vybočuje. Vo finančnej analýze si takéto odchýlky vždy vyžadujú okamžité vysvetlenie.
Nezrovnalosť naznačuje, že zákazníci platia spoločnosti Nvidia pomalšie za čipy, ktoré už prevzali. Sedemdňové oneskorenie v inkase podľa Pereru znamená, že spoločnosti chýba približne 4,39 miliardy dolárov v hotovosti za jeden štvrťrok.
Algoritmické obchodné systémy si túto anomáliu všimli takmer okamžite po zverejnení výsledkov, čo viedlo k rýchlej zmene na trhu. Inštitucionálne objednávky sa prakticky cez noc preklopili z nákupov akcií Nvidia na predaje.
Nárast DSO môže byť varovným signálom o problémoch s tokom hotovosti, alebo dokonca o neobvykle dlhých platobných podmienkach, ktoré musela spoločnosť poskytnúť, aby vôbec predala svoje produkty.
Zjednodušene povedané, firma má tržby na papieri, ale nie hotovosť v banke, čo je situácia, ktorá na Wall Street vyvoláva značnú nervozitu. A to nepredstavuje jediný problém.
Paradox zásob
Hoci manažment spoločnosti Nvidia tvrdí, že dopyt po ich čipoch pre umelú inteligenciu je „šialený“ a že hlavný problém predstavuje nedostatok dodávok, finančné údaje ukazujú zvláštny paradox.
V priebehu jedného štvrťroka spoločnosť zaznamenala masívny nárast svojich nepredaných zásob na sklade o 32 percent, pričom hodnota zásob dosiahla 19,8 miliardy dolárov. Perera tvrdí, že z pohľadu bežného investora to nedáva zmysel.
Ak je dopyt naozaj taký silný, že zákazníci musia čakať na dodávky celé týždne, spoločnosť by mala zásoby predávať rýchlejšie, a teda by sa ich objem mal v skladoch zmenšovať, nie narastať.
V minulosti, keď Nvidia uviedla na trh úspešný produkt, zásoby klesali. Takýto náhly a vysoký nárast podľa analytika naznačuje buď to, že dopyt v skutočnosti nie je taký silný, ako tvrdí vedenie, alebo že distribučné kanály sú už plné nepredaných čipov, ktoré sa nepodarilo rýchlo premeniť na peniaze.
Táto situácia sa vraj navyše zhoduje s viacerými externými signálmi, ktoré naznačujú oslabovanie trhu. Veľkí distribútori, ktorí predávajú čipy Nvidia, hlásia, že ich produkty sedia v skladoch o 50 percent dlhšie než iné výrobky, čo potvrdzuje, že kanály sú už nasýtené.
Ešte presvedčivejšie sú spotové ceny týchto výkonných čipov na nezávislých platformách, ktoré prudko klesli – približne o tretinu.
Ak dopyt skutočne presahuje ponuku, ceny by mali rásť alebo zostať stabilné. Rozhodne by nemali klesať. Spoločne s anomáliou pohľadávok, to vytvára obraz, v ktorom finančné čísla hovoria iný príbeh ako optimistické vyhlásenia manažmentu o neobmedzenom dopyte po čipoch. To však podľa Pereru stále nie je všetko.
Signál peňažného toku
Tretie dôležité varovanie sa týka prevádzkového peňažného toku. Ten podľa stratéga ukazuje, koľko hotovosti spoločnosť vygeneruje z bežného podnikania. Hoci Nvidia vykázala vysoký čistý zisk 19,3 miliardy dolárov, na skutočnú hotovosť premenila len 14,5 miliardy dolárov.
Pomer konverzie hotovosti teda predstavuje len 75,1 percenta. Zjednodušene povedané, z každého dolára zisku ostalo v peňaženke firmy len 75 centov. To je výrazne pod priemerom polovodičového priemyslu.
Napríklad popredný výrobca TSMC si drží konverziu na úrovni 100 až 105 percent. Táto nízka efektivita Nvidie naznačuje, že spoločnosť spotrebúva prevádzkový kapitál. Nárast pohľadávok a zásob podľa Pereru absorboval počas štvrťroka 11,2 miliardy dolárov v hotovosti.
To vyvoláva otázku, ako spoločnosť narába so svojimi peniazmi. Napriek tomu, že Nvidia bojuje s výberom hotovosti z predajov, minula 9,5 miliardy dolárov na spätný odkup vlastných akcií.
Spoločnosť, ktorá sa rozhodne uprednostniť spätný odkup akcií pred aktívnym inkasovaním hotovosti, vysiela rozporuplný signál.
Známy analytik naznačuje, že to vyzerá, akoby manažment chcel ukázať dôveru vo svoje vykázané zisky, ale zároveň odhalil, že skutočná tvorba hotovosti nie je dostatočne silná na to, aby pokryla rast aj potešenie akcionárov naraz.
Stávka na pád
Pomenované kroky vyvolávajú podozrenia aj u skúsených investorov, ako je napríklad Michael Burry. Vizionár známy úspešným predpovedaním krízy v roku 2008 dokonca verejne stavil na pokles hodnoty akcií Nvidie v blízkej budúcnosti, presne v období, keď by sa už spomínané starnúce pohľadávky mohli premeniť na skutočné straty. Tie by donútili firmu prehodnotiť vlastné hospodárske výsledky.
Burry zverejnil pozície put opcií na spoločnosť Nvidia s realizačnou cenou 140 dolárov a expiráciou v marci 2026. Táto pozícia naznačuje presvedčenie, že akcie spoločnosti Nvidia klesnú do štyroch mesiacov najmenej o 25 percent.
Kruhové financovanie
Finančné anomálie u spoločnosti Nvidia dostávajú podľa Pereru logiku, keď sa pozrieme na širšiu kapitálovú štruktúru v celom sektore umelej inteligencie. Vznikol údajne obrovský cirkulárny systém financovania bezprecedentného rozsahu.
Je to, ako keby ste dali svojmu dieťaťu peniaze a ono ich hneď použilo na kúpu vášho produktu, pričom vy si ten predaj hneď započítate ako zisk.
Perera uvádza príklad spoločnosti xAI. Nvidia do nej investovala 2 miliardy dolárov. Inkasované peniaze xAI následne použila na prenájom alebo kúpu čipov Nvidia.
Nvidia si to okamžite účtuje ako tržby, a jej vlastný podiel v xAI vďaka týmto „tržbám“ vyzerá hodnotnejšie. Týmto spôsobom Nvidia financuje svoj vlastný dopyt – peniaze sa pohybujú v kruhu, aby umelo zvýšili príjmy, aj keď skutočná ekonomická aktivita, ktorá by generovala zisk od konečných zákazníkov, ešte nie je dostatočne silná.
Táto kruhová štruktúra sa však podľa stratéga neobmedzuje len na startupy. V celom ekosystéme umelej inteligencie vraj existuje obrovská sieť vzájomných záväzkov a investícií.
Veľkí hráči, ako napríklad Microsoft a Oracle, investujú obrovské sumy do firiem ako OpenAI, ktoré sa na oplátku zaviažu, že utratia desiatky miliárd dolárov za cloudové služby týchto veľkých spoločností.
Tie potom získané peniaze použijú na nákup drahých čipov Nvidia pre svoje dátové centrá, čím opäť generujú tržby pre Nvidiu. Problém spočíva v tom, že celá táto sieť záväzkov, odhadovaná na 610 miliárd dolárov, sa zakladá na budúcom potenciáli, nie na súčasnej realite.
Peniaze tečú v kruhu, ale hotovosť nikdy neuzavrie cyklus zo skutočného ziskového používania AI aplikácií. Pre investorov to znamená, že hlásené tržby sú prepojené s investíciami a dlhom, a nie s trvalo udržateľným dopytom od koncových používateľov.
Širšie uznanie
Perera a Burry vo svojich skeptických hodnoteniach rozhodne nezostávajú osamotení. Na konferencii Web Summit v Lisabone viacerí generálni riaditelia spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou túto dynamiku prvýkrát verejne uznali.
„V oblasti umelej inteligencie existuje veľa príjmov z vibrácií. Spoločnosti hovoria o miliardách v pláne, ktoré sa nikdy nemusia zrealizovať.“ uviedol napríklad generálny riaditeľ spoločnosti Airbnb, Brian Chesky.
Jeho slová doplnil svojou katastrofickou víziou aj Vinod Khosla, rizikový kapitalista a prominentný investor do umelej inteligencie. Ten publiku povedal, že „Deväťdesiatpäť percent startupov zameraných na umelú inteligenciu zlyhá. Otázkou je, ktorých päť percent sa stane Googlom.“
Opatrný postoj zaujal aj Sam Altman. Generálny riaditeľ spoločnosti OpenAI, si myslí, že sa nachádzame na neprebádanom území. „Nikto nevie, či sa to rozšíri na AGI alebo narazí na stenu pri GPT-5,“ dodáva.
Tieto stanoviská majú svoju váhu, keďže sú v príkrom rozpore s tvrdeniami o raste, ktoré podporujú súčasné ocenenia.
„To, čo stroje odhalili za 18 hodín, budú ľudské trhy spracovávať nasledujúcich 18 mesiacov. Algoritmus, ktorý identifikoval podvody, spustil proces zúčtovania, ktorý zmení investovanie do technológií v nasledujúcom desaťročí,“ uzatvára Perera.
Vízie bánk
Bankové domy a finančné inštitúcie z Wall Street si však z tragických prognóz nerobia ťažkú hlavu. Podľa prieskumu renomovaného denníka Financial Times sú presvedčené, že americké akcie smerujú v roku 2026 k dvojciferným ziskom.
Ich optimistické prognózy tak prichádzajú napriek vyjadreným obavám z možnej bubliny v sektore umelej inteligencie.
Býčie očakávania bankových analytikov naznačujú presvedčenie, že index blue-chip akcií S&P 500 vzrastie do konca roka 2026 na viac ako 7 500 bodov, čo predstavuje nárast približne o 10 percent oproti jeho súčasnej úrovni.
Vyplýva to z priemernej prognózy deviatich hlavných investičných bánk oslovených celosvetovo uznávaným denníkom.
„Cestou nastanú nejaké prekážky, ale veríme, že býčí trh zostáva neporušený,“ uviedli analytici Morgan Stanley, ktorí očakávajú, že S&P dosiahne do konca budúceho roka 7 800 bodov.
„Výkonnosť podporí triumvirát ľahkej fiškálnej, menovej a regulačnej politiky spolu s priaznivými vplyvmi AI,“ dodali experti a poukázali na odhadované škrty Trumpovej administratívy.
Wal Street očakáva pokračovanie rely amerických akcií v roku 2026. Zdroj: Financial Times, FactSet, Deutsche Bank, BNP Paribas, Morgan Stanley, UBS, JPMorgan, Barclays, Société Générale, HSBC, Bank of America.
Najoptimistickejšiu prognózu predstavila Deutsche Bank, ktorá predpovedá, že S&P 500 dosiahne do konca roka 2026 až 8 000 bodov. To by naznačovalo približne rovnakú mieru rastu, aká bola zaznamenaná v roku 2025.
O niečo opatrnejšie sú odhady analytikov Bank of America, ktoré očakávajú, že S&P vzrastie do konca budúceho roka len na 7 100 bodov, keďže predpovedajú turbulencie na trhu.
Varujú, že účinky výdavkov na AI a budovania dátových centier sa ešte neprejavili v lepších zárobkoch. „Investori zatiaľ kupujú sen,“ nechala sa počuť Savita Subramanian, šéfka americkej akciovej a kvantitatívnej stratégie.
Sila investorov
Aký záver teda vyplýva z protichodných očakávaní expertných tímov? Na jednej strane stojí obraz hlbokej neistoty v segmente umelej inteligencie podporený konkrétnymi finančnými indikátormi.
Fakty sú zosilnené zisteniami o kruhovom financovaní a vzájomných záväzkoch v celom AI ekosystéme, čím výkazníctvo zakrýva absenciu udržateľnej ekonomickej aktivity.
Oproti tomu stojí neochvejný optimizmus Wall Street a predpovede popredných investičných bánk o výbornom roku pre americké akcie.
Hádanku priepasti medzi tvrdými dátami a trhovou psychológiou nakoniec rozlúsknu samotní investori. Ďalší vývoj totiž závisí od toho, či uveria finančným výkazom alebo sa nechajú unášať optimistickými prognózami.
Dôležité upozornenie
Informácie obsiahnuté v tomto článku majú výhradne informačný charakter a nepredstavujú investičné rady. Neodporúčame konať na základe týchto údajov bez predchádzajúcej konzultácie s kvalifikovaným finančným poradcom. Investovanie je spojené s rizikami a rozhodnutia o investovaní sú na vlastnú zodpovednosť. Výnosy z investície dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov.
