Boj dvoch svetových ekonomických superveľmocí USA a Číny o skupinu prvkov, takzvané kovy vzácnych zemín, sa tento mesiac zintenzívnil. Z obchodného konfliktu ťažia predovšetkým firmy z tohto odvetvia, ktorých akcie za krátky čas vzrástli o stovky percent. Všimli si ich totiž veľkí investori.
Investori si však v posledných mesiacoch našli cieľ v podobe špecializovaných firiem z ťažobného sektora, ktoré dlhé roky pozornosť nepriťahovali. Vo veľkom sa začali zaujímať o akcie spoločností, ktorých cenu nahor tlačí predovšetkým spor o kovy vzácnych zemín napríklad skandium či lantanoidy.
Kedysi ospalý sektor, ktorému sa mnohí investori pre dominanciu Číny skôr vyhýbali, teraz začal priťahovať veľkú pozornosť investorov, ktorých láka prísľub vysokých zárobkov.
Čína dlhodobo dominuje sektoru ťažby kovov vzácnych zemín, ktoré sú kľúčové na výrobu smartfónov, elektromobilov či vojenskej techniky. Svoje významné postavenie v dodávateľskom reťazci si Peking uvedomuje a snaží sa ho aj využiť.
Dominancia Číny
Prvú várku opatrení smerujúcu k zákazu vývozu týchto minerálov Peking zaviedol ešte v apríli. Pred niekoľkými dňami avizoval sprísnenie pravidiel. Znamená to, že Čína na zoznam produktov s obmedzením vývozu pridala hneď niekoľko ďalších artiklov. Vyžaduje, aby zahraničné spoločnosti pred vývozom týchto kovov získali súhlas čínskej vlády.
Čínske ministerstvo obchodu krok obhajuje tým, že kovy vzácnych zemín sa priamo alebo nepriamo používajú v citlivých oblastiach, ako sú vojenské technológie.
Krok Číny v podobe obmedzenia vývozu môže spôsobiť, že sa vyčerpajú aj zostávajúce zásoby týchto prvkov, ktoré sú kľúčové pri výrobe automobilov a ich dielov.
Nemecký automobilový priemysel v reakcii na kroky Číny začal biť na poplach. Najnovšie čínske vývozné obmedzenia zasiahnu „obzvlášť tvrdo“ batériový a polovodičový priemysel, a teda aj automobilový priemysel, uviedol v polovici októbra pre CNBC hovorca Nemeckej asociácie automobilového priemyslu.
Trumpov ťah
Do boja o tieto kovy sa zapojili aj Spojené štáty. Nielen európski predstavitelia ostali ich krokmi zaskočení, keďže Trumpova administratíva sa podľa britských ekonomických novín The Financial Times snaží vybudovať strategickú rezervu nerastných surovín a stanoviť pre ne cenové hranice.
To má ceny kovov vzácnych zemín izolovať od veľkých cenových výkyvov, ktoré sa vyskytujú na malom trhu, ovplyvnenom prevažne čínskymi štátnymi firmami.
Americká administratíva bude do svojej novo vytvorenej strategickej rezervy získavať tieto kovy v hodnote jednej miliardy dolárov. Chce zabezpečiť, aby obranný či technologický priemysel mali prístup k týmto materiálom, ktoré sú potrebné napríklad aj na výrobu stíhačiek F35.
Akcie prudko stúpli
Kroky Trumpovej administratívy v odvetví zahŕňajú aj prevzatie majetkových podielov v ťažobných spoločnostiach. Rozbehli sa ešte v lete, keď americké ministerstvo obrany za 400 miliónov dolárov získalo 15-percentný podiel v spoločnosti MP Materials, najväčšej ťažobnej firme kovov vzácnych zemín v USA.
Ešte začiatkom júna sa akcie MP Materials pohybovali na úrovni 20 dolárov. Za necelých šesť mesiacov, čo sa naplno rozbehol spor veľmocí o tieto suroviny, sa cena akcií dostala na 100 dolárov. To znamená, že hodnota cenných papierov sa od leta zvýšila o 400 percent. Investori však v posledné dni začali vyberať zisky a cena klesla na úroveň pod 70 dolárov.
Podobný vývoj zaznamenali aj akcie podobných spoločností ako napríklad Lynas Rare Earths alebo US Rare Earth. Aj ich akcie v reakcii na kroky Trumpovej administratívy prudko stúpli.
Ekonóm Ed Ponsi z Barchetta Capital Management označil akcie americkej spoločnosti Rare Earth a ďalších firiem v odvetví za vysoko špekulatívne. Podľa neho sa investori zameriavajú na nadpriemerné zisky, ale riziká sú vysoké.
Lákala aj firma bez tržieb
Na nákupoch bolo v poslednom čase v úzko súvisiacom sektore aj americké ministerstvo energetiky, ktoré získalo 5-percentný podiel v kanadskej ťažobnej spoločnosti Lithium Americas. Tá pripravuje ťažbu lítia, ďalšej kľúčovej zložky pri výrobe batérií do elektromobilov.
Tento mesiac americká vláda kúpila aj 10-percentný podiel v malom kanadskom ťažiarovi kovov vzácnych zemín, spoločnosti Trilogy Metals. Výsledok? Akcie spoločnosti strojnásobili svoju cenu v priebehu niekoľkých hodín od oznámenia.
Firma pôsobiaca na Aljaške, kde sú veľké zásoby kovov vzácnych zemín, má pritom len hŕstku zamestnancov a za posledné dva roky nevykázala tržby. Ide zatiaľ len o prieskumnú spoločnosť, ktorá neťaží a nepredáva, teda nemá tržby.
Ťažiarska firma predala americkej administratíve 10-percentný podiel za finančnú injekciu 35,6 milióna dolárov, čím získala pre svoj biznis strategického partnera.
Jedným z investorov, ktorý na raste ťažobných firiem poriadne zarobil, je miliardár John Paulson. Ten držal menšinový podiel v kanadskej ťažobnej firme ešte v minulosti a bol jeden z prvých podporovateľov Donalda Trumpa.
Paulson vlastnil ku koncu júna 8,7-percentný podiel v spoločnosti Trilogy Metals. Akcie sa len za jeden deň po oznámení investície strojnásobili, čím sa hodnota Paulsonových akcií posunula z 30 miliónov dolárov na 100 miliónov dolárov, informuje Forbes.
