Analytik varuje pred najväčším krachom všetkých čias. Investorom prezrádza ochrannú, ale aj agresívnu ziskovú stratégiu.
Ekonomické cykly sú neoddeliteľnou súčasťou finančného sveta. Málokto však varuje pred katastrofou takých rozmerov, akú predpovedá známy prognostik Harry Dent.
V minulosti úspešne predpovedal najväčší ekonomický boom v histórii, ktorý trval od roku 1983 do roku 2007. Dnes si však myslí, že globálna ekonomika stojí na prahu najväčšieho krachu všetkých čias.
Trhy sa vraj už neriadia prirodzenými silami a súčasná prosperita je stopercentne umelá. Podľa Dentových analytických modelov sa preto investori musia pripraviť na masívnu „detoxikáciu“. Odporúča im dvojakú stratégiu. Prvým prístupom môžu ochrániť svoje zdroje, tým druhým zarobia na páde.
Harry Shuler Dent Jr.
Americký finančný analytik, ekonóm, obchodník a zakladateľ spoločností HS Dent Investment Management a Dent Research získal titul na prestížnej Harvard Business School.
Je autorom viacerých kníh, ktoré sa stali bestsellermi v rebríčku New York Times. Jeho predpovede sa zakladajú na demografických cykloch a na spotrebných zvyklostiach generácie baby boomers.
Dentove kontroverzné názory o finančných trhoch sú často predmetom živých diskusií medzi investormi a ekonómami.
Vládna pumpa
Od roku 2008 centrálne banky a vlády po celom svete neustále pumpujú do systému obrovské množstvá peňazí a nepretržite vytvárajú deficity. Dent tvrdí, že len v Spojených štátoch bolo do ekonomiky „naliatych“ 29 biliónov dolárov, pričom číslo neustále narastá. Bez stimulu by však hospodárstvo údajne už dávno skolabovalo a pripomínalo by skôr 30. roky 20. storočia.
Odkedy centrálne banky od roku 2008 bránia recesii, ktorá podľa Denta predstavuje prirodzenú a zdravú súčasť ekonomického cyklu, nafúkli sa nevídané bubliny.
Upozorňuje, že najdlhšia z nich historicky trvala 5,5 roka, no tá súčasná sa umelo naťahuje už vyše 16 rokov. To sa vraj nemôže skončiť dobre a dôsledky budú oveľa horšie ako pri bežnej recesii.
„Nemôžeme mať boom neustále. Človek potrebuje 30 percent času spať, aby načerpal energiu. Podobne je to aj s trhmi. Percento recesií predstavuje rovnakých 30 percent. Nie sú ničím zlým. Snahou o prevenciu pred nimi situáciu iba zhoršujeme,“ usudzuje prognostik.
Globálna detoxikácia
Dent si myslí, že trhy nečaká normálny pád, kde by akcie klesli o 30 až 50 percent, ako sme to videli v minulosti. Uvádza, že keďže centrálne banky oddialili nevyhnutné, nahromadilo sa príliš veľa dlhu a v systéme prežívajú takzvané zombie spoločnosti.
Tieto podniky by už dávno zbankrotovali, no vďaka lacným peniazom naďalej zostávajú nažive. Ekonóm si preto myslí, že v dôsledku toho budeme čeliť krachu podobnému tomu z rokov 1929 až 1932.
Varuje, že akciový trh by mohol klesnúť o 90 až 95 percent. Konkrétne index S&P 500 by údajne mohol stratiť 90 percent svojej hodnoty, zatiaľ čo technologický index Nasdaq by sa mohol prepadnúť až o 95 percent.
Dent očakáva, že krach sa rozšíri oveľa rýchlejšie, než si väčšina investorov uvedomuje. Prvá vlna poklesu, ktorá pri bublinách býva vždy najhoršia, môže podľa neho stiahnuť trhy o 40 až 50 percent v priebehu dvoch až troch mesiacov.
Analytik si myslí, že to investorov absolútne zaskočí. Budú vraj čakať na reakciu centrálnych bánk, čím sa vystavia obrovskému riziku panického predaja na dne prvého poklesu.
Dent tvrdí, že pád trhov by mal trvať do začiatku alebo dokonca až do polovice roka 2028. Až potom by podľa neho ekonomika mala vyjsť z krízy. Potrebná detoxikácia bude hlboká a dlhá, pretože po každej veľkej bubline nasleduje depresia, nie len recesia.
Ekonóm upozorňuje, že rozvinutý svet vrátane Európy, Japonska a Severnej Ameriky demograficky vrcholí a v najlepšom prípade ho čaká dlhé obdobie pomalého rastu.
Amerike sa údajne bude z nich dariť najlepšie, ale aj tam nastanú štrukturálne zmeny. Demografiu považuje prognostik za najspoľahlivejší prediktor budúcnosti. Preto si myslí, že novým motorom globálneho rastu sa stane India.
Bezpečný prístav?
V súčasnom prostredí podľa Denta bežná investičná stratégia diverzifikácie nebude fungovať. Upozorňuje, že ide o takzvanú bublinu všetkého, čo znamená, že s výnimkou jedného typu aktíva klesne všetko.
Vrátane korporátnych dlhopisov, rizikových dlhopisov a dokonca aj zlata, ktoré analytik označuje za súčasť bubliny. Varuje investorov, že ak budú počúvať bežných finančných poradcov, ktorí odporúčajú zostať diverzifikovaní, utrpia straty.
Dent uvádza, že v kríze z roku 2008 jedinou triedou aktív, ktorá rástla, boli dlhopisy americkej štátnej pokladnice – treasury bonds. Táto situácia sa vraj zopakuje.
Dent varuje investorov, že obligácie ministerstva financií s dlhou splatnosťou budú jediným skutočným bezpečným útočiskom. Odporúča im preto držať hotovosť alebo kúpiť bondy, aby uchovali a potenciálne zvýšili svoj majetok počas krízy.
Ekonóm očakáva, že zatiaľ čo akcie môžu klesnúť o 90 percent, americké dlhopisy môžu vzrásť o 40, 50 alebo dokonca 70 percent, pretože budú ťažiť z deflačného prostredia, ktoré krach prinesie.
Upozorňuje, že akcie klesajú dvakrát rýchlejšie, ako stúpajú, preto by agresívni investori mali zvážiť aj krátke predaje – short – technologických akcií hneď na začiatku krachu.
Zlato podľa obchodníka nepredstavuje antikrízové aktívum, ako by si mnohí možno mysleli. Hoci očakáva menší pokles oproti akciám, na rozdiel od iných odborníkov varuje pred jeho pádom spolu so všetkým ostatným.
Najlepší čas na nákup zlata vraj príde až na dne krízy, okolo roku 2028. Jeho najväčší potenciál však analytik nevidí v úlohe bezpečného prístavu, ale v jeho fundamentálnom dopyte z Indie. Tá by mohla byť v nasledujúcich desaťročiach lídrom globálneho rastu a predstavuje najväčšieho spotrebiteľa tohto drahého kovu na svete v pomere k hrubému domácemu produktu.
Bezbranné centrálne banky
Fed a ostatné centrálne banky sa podľa Denta pokúsia reagovať ďalšou tlačou peňazí. Ten si však myslí, že väčšinu svojej „munície“ už minuli, keď vstrekli do systému 29 biliónov dolárov.
Na boj s hlbokou krízou, ktorú samy vytvorili, by museli prekonať túto horibilnú sumu. Krach však údajne bude taký rýchly, že aj keby „stlačili gombík“ kvantitatívneho uvoľňovania, ich stimulom potrvá rok až jeden a pol roka, kým sa dostanú do ekonomiky. Preto vraj nebudú schopné reagovať dostatočne rýchlo a dostatočne veľkým objemom, aby zastavili masívne deflačné sily.
Za problémom však Dent nevidí banky, ale vlády, ktoré neustálym míňaním a deficitmi vytvárajú bubliny. Nechať dlhy a zlé investície zlyhať považuje za nevyhnutnú a zdravú súčasť kapitalizmu.
Myslí si, že keďže centrálne banky opakovane bránili cyklu, oslabili celý systém. Investorov vyzýva, aby toto obdobie vnímali ako obrovskú príležitosť.
Tí, ktorí teraz predajú bublinové aktíva a uložia peniaze do bezpečia, vraj budú môcť na dne krízy, okolo roku 2028, nakupovať akcie, nehnuteľnosti a komodity za ceny, aké už nikdy v živote neuvidia.
Dôležité upozornenie
Informácie obsiahnuté v tomto článku majú výhradne informačný charakter a nepredstavujú investičné rady. Neodporúčame konať na základe týchto údajov bez predchádzajúcej konzultácie s kvalifikovaným finančným poradcom. Investovanie je spojené s rizikami a rozhodnutia o investovaní sú na vlastnú zodpovednosť. Výnosy z investície dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov.
