V rámci rubriky Money Brief ponúkame najdôležitejšie číslo, výrok a graf posledných dní. A polemiku o tom, čo znamená, keď sa politik tlačí do vedenia odborov.
Slovenská ekonomika má množstvo problémov. Paradoxne, ak niečo „funguje“ celkom slušne, je to čierny trh s nelegálnymi informáciami. Budúcoročné zavedenie eFaktúry vytvára v tomto prostredí priestor na nové obavy.
Kým Slováci sa zaoberajú predovšetkým konsolidáciou, investori po celom svete si kladú otázku, či si trhy udržia svižné tempo z prvého kvartálu, alebo dôjde ku korekcii alebo dokonca spľasnutiu AI bubliny.
Sociálna poisťovňa posiela Slovákom dôchodkovú prognózu vrátane odhadov, ako by sa mali vyvíjať mzdy a následne aj dôchodky. Predikcia obsahuje dva kritické body.
Najdôležitejší akciový index S&P 500 by mohol v tomto roku dosiahnuť hodnotu 8 000. Analytici Goldman Sachs zásadne navýšili svoj predchádzajúci odhad, pôvodne totiž očakávali, že S&P ukončí rok na hodnote 7 600.
Indexu pomáha rast ziskov hnaný boomom umelej inteligencie. Ako pripomína agentúra Bloomberg, podobne optimistickí sú aj analytici Morgan Stanley a Deutsche Bank.
Viceprezident Európskej centrálnej banky Luis De Guindos nie je taký optimistický. V rozhovore pre CNBC hovoril o existencii zvýšeného rizika korekcie trhu, práve preto, že akciové indexy dosahujú nové rekordné maximá napriek kombinácii geopolitických otrasov, fiškálnych výziev a nadmernej valuácie.
Výrok: zistíme citlivé dáta o vašom biznise
„Od budúceho roka prichádza eFaktúra. Dáta z nej budú zaujímavé nielen z hľadiska potenciálu politického vydierania, ale aj ako komodita. Chcete poznať štruktúru nákupných cien svojho konkurenta? Stačí pozvať správnych ľudí na kávu. Aj toto je kvalita, ktorú sledujú investori z hľadiska podnikateľského prostredia. Pokiaľ nie je zachované daňové a obchodné tajomstvo, radí nás to niekam do tretieho sveta.“
Analytik INESS Martin Vlachynský takto poukazuje na podcenený aspekt kauzy Šimečkova mama. Podľa neho už berieme ako samozrejmosť, že politici majú prístup k dôverným daňovým informáciám. Príchod eFaktúry, ktorá bude povinná od budúceho roka, však rozšíri zoznam povinných informácií, ktoré bude štát vidieť.
„Ak bude ich ochrana ‚zabezpečená‘ ako dnešné daňové údaje, tak vďaka nej budú môcť politici získať live prístup k takmer všetkým ekonomicky významným elektronickým pohybom hodnoty v ekonomike,“ dodal.
Vylúčiť sa nedá, že hoci štát bojuje proti bezbločkovému systému, paradoxne môže spôsobiť rozšírenie obchodovania s citlivými údajmi, samozrejme, bez bločka.
Graf: vieme, ako porastie váš plat
Slováci v týchto dňoch dostávajú dôchodkovú prognózu od Sociálnej poisťovne, ktorá sa snaží koncentrovať budúci vývoj do jedného čísla – budúceho dôchodku. Predikcia má viacero slabých miest. Otázne je, či si vysokodeficitná Sociálna poisťovňa bude môcť dovoliť vyplácať v budúcnosti penzie podľa súčasného vzorca.
Nemenej zaujímavý je aj odhad budúcich príjmov ľudí – práve od nich sa odvíjajú odvody, a teda aj dôchodok. Tu stojí za zmienku, že Sociálna poisťovňa neodhaduje budúci príjem na základe celej mzdovej histórie. Príjem prognózuje na základe mzdy iba za posledné dva roky, pričom si vyberie lepší z týchto dvoch rokov.
Pri odhade budúceho rastu mzdy uplatní takzvaný vekový bonus. Vychádza z predpokladu, že v mladom veku rastie plat rýchlejšie. Koeficient pre jednotlivé roky vidieť na nasledujúcom grafe. Vo veku 21 rokov sa plat medziročne zvýši o 27,8 percenta, v 22 rokoch o 20,2 a v tridsiatke už len o 4,3 percenta. Po 43. roku života je vekový bonus záporný, to znamená, že plat rastie pomalšie ako celotrhový priemer.
U mladších poistencov zvykne byť rast príjmu najdynamickejší, vysvetľuje ministerstvo a odvoláva sa na empirické dáta. Aj dáta štatistického úradu potvrdzujú, že najvyšší plat dosahujú Slováci vo vekovej skupine 40 až 44 rokov.
Hoci sa tento model opiera o vymeriavacie základy Sociálnej poisťovne, rovnaký prístup pre všetkých má viaceré riziká. V inej pozícii sú doktorandi na vysokých školách, v inej advokátski koncipienti, v rozdielnej štátni zamestnanci a v inej ľudia pracujúci v obchode. Všeobecne platí, že čím je človek mladší, tým menej pravdepodobná je preňho prognóza.
Udalosť: pätina bankárov môže prísť o prácu
Počas najbližších piatich rokov môže prísť v európskych bankách o prácu až pätina zamestnancov. Dôvodom je rozvoj umelej inteligencie, ktorý by mohol zvýšiť produktivitu o 30 percent. S odkazom na analýzu Morgan Stanley o tom informuje agentúra Bloomberg.
Ako dodáva ČTK, britská banková spoločnosť Standard Chartered oznámila, že v súvislosti s AI plánuje v priebehu štyroch rokov zrušiť okolo osemtisíc pracovných miest. Ďalšia britská banka HSBC zvažuje zrušenie zhruba 20-tisíc pracovných miest. Umelá inteligencia bude užitočná najmä pri kontrolných a administratívnych aktivitách.
Elon Musk v rozhovore pre americký Forbes odhadol, že AI bude jednoznačne múdrejšia ako ľudia vo všetkých smeroch vrátane inovácií už o rok alebo dva. „Som z umelej inteligencie vydesený aj nadšený zároveň. Do piatich rokov digitálna inteligencia prekoná kapacitu celého ľudstva dohromady,“ dodal.
Polemika: prečo chcú politici vplyv v odboroch
V Konfederácii odborových zväzov sa schyľuje k dôležitému súboju. Protikandidátom súčasnej šéfky inštitúcie Moniky Uhlerovej bude koncom júna na volebnom zjazde europoslanec za Hlas Braňo Ondruš. Ten má pritom garantované lukratívne miesto v Bruseli až do volieb v júni 2029. Prečo sa teda chce dostať na novú pozíciu? Oficiálne hovorí, že chce pomôcť pracujúcim. Vzdal sa dokonca členstva v Hlase.
Faktom však je, že odbory sú pomerne kritické nielen voči tradičným firemným oponentom, ale aj voči vláde. A to je pre socialistickú koalíciu rok pred voľbami nepríjemný fakt. Predstavenstvo konferencie nedávno kritizovalo spôsob, akým vláda presadzuje prorastové opatrenia bez predchádzajúceho dialógu a dohody.
Začiatkom mája predstavili odborári štúdiu s názvom Slovenský paradox: Nízke mzdy a vysoká cena práce analytikov konfederácie Antona Marcinčina a Jána Košča. Štúdia poukazuje na neudržateľnosť súčasného nastavenia domácej ekonomiky. Doterajšie konsolidačné balíčky sú výsledkom nesystematických ad hoc riešení a politických dohôd, ktoré rezignujú na skutočné reformy, píšu autori.
Štúdia dokazuje, že model založený na „lacnej práci“ sa vyčerpal a Slovensko potrebuje prechod k ekonomike s vyššou pridanou hodnotou. „Slovenskí zamestnanci dnes pracujú v priemere 40 hodín týždenne, čo je viac ako priemer EÚ, pričom mnohí sú nútení hľadať si ďalšie úväzky, aby pokryli rastúce náklady na potraviny a energie. To však nie je možné vyriešiť neustálym tlakom na príjmy domácností. Jedinou udržateľnou cestou je zvyšovanie produktivity práce cez masívne investície do technológií a vzdelávania,“ píše sa v nej.
Odbory skrátka prestali byť pritakávačom lacných populistických riešení a koalícia v nich nemá oporu ako napríklad v Jednote dôchodcov Slovenska. V roku 2019 pritom premiér Robert Fico hovoril o odboroch ako strategickom partnerovi pri budovaní sociálneho štátu.
Dvanásty volebný zjazd konfederácie sa bude konať 25. a 26. júna. O post šéfa sa uchádzajú zatiaľ kandidáti, ich zoznam sa uzatvoril 30 dní pred podujatím. Teoreticky sa môže prihlásiť ešte niekto iný priamo na mieste, no iba ak získa podporu aspoň pätiny delegátov.
