Narodiť sa do dobrej rodiny je dar. Keď však rodičia patria k najbohatším ľuďom v krajine, okrem závisti sa deti musia vysporiadať s veľkým tlakom a očakávaniami, zbaviť sa nálepky „dcéra“ alebo „syn“.
V neposlednom rade ich čaká aj rozhodnutie, či sa vydajú vlastnou cestou, alebo biznis postupne prevezmú po rodičoch. Aj o tom na Forbes Women’s Summite diskutovali Lucia Chreneková a Pavlína Jakubec.
„Podľa mňa je to vždy o tom, ako sa k tomu človek postaví, čo chce a čo si naplánuje. Hoci sa možno zdá, že v rodinnej firme má človek do veľkej miery budúcnosť nalinkovanú, žijeme v dobe, keď nie je problém si to aj prispôsobiť,“ hovorí Lucia Chreneková.
Podľa dcéry Tomáša Chreneka, majiteľa Moravia Steel, ktorému patrí štvrté miesto v rebríčku najbohatších Slovákov, by si teda každý mal vybrať takú cestu, aká mu vyhovuje.
Chcela ísť vlastnou cestou
Lucia Chreneková sa preto vybrala vlastnou cestou – v Prahe už takmer päť rokov vedie úspešnú reštauráciu. „Vždy ma to ťahalo do gastra. Chcela som si to vyskúšať v úplne inom odvetví a nezasahovať do rozsiahlych rodinných biznisov. Je pravda, že nebrať si na seba takú zodpovednosť by pre mňa vtedy bolo najjednoduchšie. Mohla som sa ako mladý človek zamestnať, mať stabilnú pracovnú dobu aj príjem, nárok na dovolenku. Ja ako majiteľka reštaurácie pracujem prakticky stále,“ pripúšťa a dopĺňa, že svoju potenciálnu kariéru v rodinných biznisoch ani dnes úplne nezavrhuje.
Podľa Pavlíny Jabuec si však človek môže bez problémov skúsiť obe kariéry. Dcéra 22. najbohatšieho Slováka, majiteľa I. D. C. Holdingu a gumární Vegum, Pavla Jakubca, totiž už ako tínedžerka odišla do zahraničia.
V Londýne mala dobre rozbehnutú kariéru ako lobistka a investorka. Do rodinnej firmy sa vrátila až v roku 2020. Stala sa členkou predstavenstva, ktoré dnes už vedie.
Pavlína Jakubec. Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Oba kariérne smery majú podľa Pavlíny Jabuec svoje špecifické výzvy. „Budovať si vlastnú podnikateľskú kariéru od nuly je veľmi zložité. Sama som si to vyskúšala. Mám za sebou dva neúspešné startupy, pracovala som ako investorka s rizikovým kapitálom,“ povedala v diskusii na Forbes Women’s Summite.
„Keď sa pozerám na podnikateľskú kariéru môjho otca, je to pre mňa veľmi inšpirujúce, no zároveň mám aj strach, že vždy budem žiť v tieni svojich rodičov. Uvedomujem si, že možno nikdy nedosiahnem taký úspech ako oni. Do istej miery je to pre mňa ale aj hnací motor v mojej podnikateľskej ceste.“
V reakcii na to Lucia Chreneková hovorí, že sa otca nikdy nesnažila „dobiehať“. „Úspech, ktorý dosiahol, je pre mňa úžasný, ale mojou snahou nikdy nebolo ho prekonať. Aj preto som sa rozhodla ísť svojou cestou, nezavrhujem ani iné možnosti, ale rozhodnúť sa, ktorá cesta je tá správna, nie je jednoduché.“
Bez skúsenostní to nejde
Lucia Chreneková okrem toho vysvetľuje, že všetky pozície v otcových firmách si vyžadujú špecifickú kvalifikáciu. To, že niekto dostane vyššiu pozíciu iba preto, že sa narodil do rodiny majiteľa, je podľa nej jeden z najčastejších mýtov, ktoré sa s touto životnou situáciou spájajú.
Súhlasí s tým aj Pavlína Jakubec. „Kým som sa stala súčasťou firmy, otec veľmi dbal na to, aby som si dokončila manažérske a finančné vzdelanie, získala aj skúsenosti vo svete. Tam som sa venovala najmä lobingu a musela som si doplniť vzdelanie. Až potom som sa postupne začala angažovať v rodinných podnikoch.“
Kým sa stala členkou predstavenstiev I. D. C. Holdingu a Gumární Vegum, musela navyše absolvovať šesťmesačnú stáž v oboch firmách. „Vyskúšala som si prácu na všetkých oddeleniach. Pomohlo mi to pochopiť a zžiť sa s tým, ako firma funguje – akú má organizačnú štruktúru, interné procesy, zamestnancov. Bolo to pre mňa dôležité a veľmi si túto skúsenosť vážim,“ hovorí.
„Kým som sa začala angažovať v rodinných podnikoch, viedla som menšie tímy do 30 ľudí. Bola to zodpovednosť, ale stať sa členkou a neskôr aj predsedníčkou predstavenstva firmy s ročným obratom viac ako 200 miliónov eur a viac ako 1000 zamestnancami… Uvedomujem si, že zložitosť rozhodnutí, ktorým dnes čelím a váha ich zodpovednosti je obrovská,“ vysvetľuje Pavlína Jakubec a dodáva, že vďaka tomu potrebovala rýchlo vyspieť nielen osobnostne, ale aj lídersky.
Lucia Chreneková. Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
„Ako líderka sa vždy snažím konať empaticky a s odvahou riešiť zložité problémy rýchlo, no zároveň s rozvahou. Veľa som sa naučila a stále sa učím. Je to pre mňa tak trochu nekonečná cesta rastu. Môj postoj k líderstvu sa vďaka tomu veľmi zmenil.“
Nebáť sa robiť chyby
S Luciou Chrenekovou sa zhodujú, že napriek tomu, že im materiálne v detstve nikdy nič nechýbalo, rodičia sa veľmi snažili, aby pochopili hodnotu peňazí.
„V detstve mi často vysvetľovali, že úspech sa nedá vybudovať zo dňa na deň, treba na ňom konzistentne a tvrdo pracovať. Viedli ma aj k tomu, aby som si prácu vážila a bola ambiciózna. Často kládli dôraz aj na to, aby som sa nebála robiť chyby a zlyhávať v biznise. Zlyhania sú totiž súčasťou podnikateľskej cesty každého úspešného človeka. Vďaka tomu získava odolnosť a odvahu skúšať nové a napredovať. Práve odvaha robiť chyby podľa mňa odlišuje úspešných a neúspešných podnikateľov,“ vysvetľuje Pavlína Jakubec.
Dodáva, že nebáť sa zlyhať, robiť chyby a učiť sa z nich bolo to najdôležitejšie posolstvo, ktoré od rodičov v detstve dostala.
Zľava Pavlína Jakubec, Lucia Chreneková a šéfredaktorka Forbes Slovensko Lucia Okšová. Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Na rozdiel od Lucie Chrenekovej, ktorá prvú poradu s otcom absolvovala asi ako štvorročná, Pavlína Jakubec sa do I. D. C. Holdingu skutočne dostala až vtedy, keď sa rozhodla stať sa jeho plnohodnotnou súčasťou.
„Keď som bola malá, otec dosť striktne oddeľoval prácu a rodinný život. Aj vďaka tomu si doma mohol dobre oddýchnuť. Vyrastala som teda skôr iba s historkami,“ vysvetľuje.
Lucia Chreneková na druhej strane hovorí, že v rodinných firmách vyrastala. „Aj vďaka tomu som pochopila hodnotu peňazí, že niečo zarobiť je oveľa ťažšie ako peniaze míňať. Odmalička som s ním chodila aj do práce a milovala som to. Už vtedy to pre mňa bolo veľmi inšpiratívne, čerpám z toho aj teraz.“
