Vplyv udalostí v juhoamerickej krajine, ktoré by mali smerovať k potláčaniu výroby kokaínu, na svetovú produkciu bude minimálny.
Zosadenie venezuelského diktátora Nicolása Madura so sebou prináša mnoho ekonomických konzekvencií. Jednou z nich sú aj dohady, ako celá udalosť ovplyvní celosvetový čierny trh s kokaínom. Samotná Venezuela však zrejme nemá silu zásadne ovplyvniť jeho cenu, ktorú v poslednej dekáde zrazili Albánci.
Svetový trh s kokaínom si v priebehu rokov stále drží svoju rastúcu trajektóriu. Prinášať akékoľvek oficiálne čísla z čierneho trhu je zo svojej podstaty nemožné, napriek tomu podľa posledných údajov Organizácie Spojených národov (Úrad OSN pre drogy a kriminalitu) dosiahla globálna nelegálna výroba kokaínu zhruba 3 708 ton v roku 2023, čo znamenalo historický rekord. V peňažnom vyjadrení sa odhaduje, že vo svete sa ročne predajom kokaínu pretočia stovky miliárd dolárov.
Medzi najväčších svetových producentov kokaínu patrí Kolumbia, ktorá v roku 2023 podľa údajov Organizácie Spojených národov tvorila cez 67 percent globálnej produkcie koky, za ňou sú Bolívia a Peru.
Venezuela teda v prvej trojke chýba, v štatistických prehľadoch výroby kokaínu sa krajina vôbec neobjavuje ako významný producent koky alebo kokaínu. Je skôr uvádzaná ako tranzitný štát a miesto na pašovanie, nie ako hlavný výrobca suroviny.
Vplyv udalostí vo Venezuele, ktoré by mali smerovať k potláčaniu výroby kokaínu v krajine, na svetovú produkciu nelegálnej drogy tak bude minimálny až v podstate neviditeľný, aj keby tam bol celý čierny trh vyhubený.
Dokonca aj v prípade, že by boli vo Venezuele uzatvorené všetky prepravné trasy a prekladiská kokaínu, ktorý z Južnej Ameriky prúdi do Európy, Spojených štátov, Ázie a Austrálie, obchodníci rýchlo nájdu alternatívne riešenia a kokaín budú do sveta posielať z iných než venezuelských prístavov.
Ponuka kokaínu vo svete sa teda s poslednými udalosťami vo Venezuele z dlhodobého hľadiska nezmení a nedá sa teda očakávať ani prudký rast jeho ceny.
Mimochodom, cena kokaínu sa pohybuje okolo sto eur za jeden gram, pred desiatimi a viacerými rokmi to bolo bežne 120 eur. Časť rozdielu urobila posilňujúca mena, ktorá zlacňuje tovar dovážaný zo zahraničia účtovaný v dolároch.
Tým pravým dôvodom poklesu ceny, čo je v čase prebehnutej inflácie v podstate pri každom druhu tovaru takmer ojedinelá záležitosť, je úplne nové utvorenie dodávateľských reťazcov v poslednej dekáde, keď sa do distribúcie kokaínu vložili Albánci, respektíve albánska mafia (v originálnom znení mafia shqiptare).
Výsledkom je to, že ak v Európe narazíte na kokaín, môžete si byť istí, že ho priviezli Albánci. Mafiánom z Balkánu sa totiž počas poslednej desaťročnice podarilo obsadiť všetky články dodávateľského reťazca.
Od kontroly produkcie koky na poliach cez jej spracovanie až po tranzit do juhoamerických prístavov, odkiaľ na lodiach ročne prúdia tony zakázanej drogy nielen do Európy. Albánski obchodníci si strážia aj samotný predaj spotrebiteľom.
Distribúcii kokaínu z Latinskej Ameriky sa pred dvoma rokmi venovala televízia BBC a predtým aj britský denník Telegraph, ktorý mal svojich investigatívnych reportérov priamo v albánskych štruktúrach.
„Albánska mafia v posledných rokoch rozšírila svoju prítomnosť v Ekvádore a teraz kontroluje väčšinu toku kokaínu z Južnej Ameriky do Európy,“ uviedla BBC, ktorá správne dodala, že Ekvádor síce nepatrí medzi najväčších producentov koky a kokaínu na svete, avšak cez 70 percent vývozu do Európy ide práve z jeho prístavísk.
Pochádzali banány naplnené kokaínom, ktoré sa pred pár rokmi objavili v Česku, od Albáncov? Je to dosť pravdepodobné. Možno priamo od albánskeho mafiána Dritana Gjiku, ktorý sa narodil v Skadare, ale v 90. rokoch počas ekonomickej krízy podobne ako státisíce ďalších Albáncov emigroval do zahraničia.
Gjika si za svoju domovskú krajinu vybral práve Ekvádor a začal tam rozbiehať svoj čierny biznis s kokaínom. Kvôli jeho tranzitu do Európy nakúpil lode a založil spoločnosť, ktorá na starý kontinent exportovala ovocie. A v ňom kokaín. Najskôr len pár kíl mesačne, avšak ku koncu jeho kariéry, než bol pred dvoma rokmi zatknutý, to už boli štyri tony kokaínu mesačne.
„Vývoz banánov tvorí 66 percent kontajnerov, ktoré opúšťajú Ekvádor, 30 percent potom mieri do Európskej únie, kde rastie spotreba drog,“ vypočítaval pre BBC insider banánového priemyslu v Južnej Amerike José Antonio Hidalgo.
Navyše Albánci si podľa Telegraphu u kolumbijských kartelov dokázali dojednať nižšiu nákupnú cenu.
„Britskí experti zistili, že Albánci získavali kokaín od kartelov zhruba za štyritisíc až 5,5 tisíca libier za kilogram, a to v čase, keď si ich konkurenti mysleli, že uzatvárajú dobrý obchod s holandskými veľkoobchodníkmi, ktorí predávali kilogram za 22,5 tisíca eur,“ uviedol už pred piatimi rokmi Telegraph.
Aj keď bol mafián Dritan Gjika nakoniec zatknutý, jeho konkurenti po ňom rýchlo zaplnili prázdne miesto a na cene kokaínu sa jeho zatknutie nijako neprejavilo. V posledných rokoch dochádzalo skôr k pravému opaku. „Droga je v Spojenom kráľovstve v posledných desiatich rokoch lacnejšia a čistejšia, než bola v 90. rokoch,“ dodal Telegraph.
Za tým stojí aj príchod Albáncov do tranzitných štruktúr. Ako sme už spomenuli, obsadili celý výrobný a distribučný reťazec, čo im umožnilo znížiť cenu dodávaného bieleho prášku kupovaného od dílera až o desiatky percent.
Predtým totiž jednotlivé články celého reťazca ovládali iné skupiny, často aj z iných krajín. A tie si pri odovzdávaní tovaru účtovali vyššie marže, aby na obchode čo najviac zarobili. V kombinácii s nižšou nákupnou cenou kokaínu z toho vo finále cenovo ťaží aj zákazník.
Albánska mafia však nie je žiadny solitér, musí samozrejme kooperovať aj s ďalšími zločineckými organizáciami, aby sa jej obchody mohli nerušene roztáčať.
V tomto ohľade mafia shqiptare spolupracuje s najväčšou mafiou na svete, ktorou je talianska ’Ndrangheta. Taliani na tomto poli nechávajú svojich konkurentov operovať aj preto, že pre nich Albánci robia špinavú prácu.
Kokaín totiž na náš kontinent nemieri ani tak cez samotné Albánsko, odkiaľ je ťažké ho dostať do západnej Európy, pretože krajina nie je členom Európskej únie. Albánci majú pod kontrolou najväčšie európske prístavy, ako je Rotterdam alebo Hamburg, a pomocou korupcie potrebných manažérov z nich dokážu bez preclenia dostať v podstate akýkoľvek tovar.
A práve to robia aj pre ’Ndranghetu, s ktorou spolupracujú aj ďalšie mafie, avšak podľa insiderov je medzi Talianmi a Albáncami najväčšie spojenecké puto, možno prameniace takisto z toho, že mnoho Albáncov v minulosti emigrovalo na Apeninský polostrov, majú v krajine priateľov aj rodinných príslušníkov a zároveň mnohí z nich dodnes ovládajú taliančinu.
Svetový trh s kokaínom sa teda už zmenil a neočakáva sa, že posledné udalosti vo Venezuele naň budú mať znateľný dopad. Spotreba nelegálnej drogy v Európe tak pravdepodobne ďalej porastie.
Tento článok pôvodne vyšiel na Forbes.cz. Jeho autor je Jan Strouhal.
