Trh práce prejde v nasledujúcich piatich rokoch značnými zmenami. Na svedomí ich bude mať vzostup nových technológií vrátane umelej inteligencie. Ľudskú prácu však ovplyvnia aj klimatické zmeny a pomalší ekonomický rast.
Aspoň to tvrdí najnovšia globálna štúdia Svetového ekonomického fóra Future of Jobs Report.
Nezisková organizácia ich publikuje od roku 2016 a jedným z hlavných záverov tohtoročnej štúdie je, že sa v nasledujúcich piatich rokoch obmení 23 percent pracovných pozícií. Fórum predpokladá, že v priebehu rokov 2023 až 2027 síce vznikne 69 miliónov nových pracovných pozícií, no zároveň ich prestane existovať až 83 miliónov.
AI nebude prácu len brať
To znamená, že ubudne 14 miliónov pracovných miest, čo sú dve percentá súčasného stavu. „Celkovo je miera zmien pomerne vysoká,“ komentovala správu pre televíziu CNBC generálna riaditeľka Svetového ekonomického fóra Saadia Zahidi.
Správa sa opiera o prieskum, ktorého sa zúčastnilo osemsto firiem zamestnávajúcich viac ako jedenásť miliónov ľudí a ktorý mapoval 45 krajín vrátane Česka.
Na premene pracovného trhu sa bude podieľať hlavne rozvoj technológií. Obavy, či zoberie ľuďom prácu umelá inteligencia, umocnili nové verzie chatbota ChatGPT od vývojárskej firmy OpenAI.
Podľa štúdie digitalizácia zďaleka neprinesie len negatívne dôsledky. Takmer tri štvrtiny firiem navyše veria, že si nástroje umelej inteligencie osvoja, a zhruba polovica spoločností taktiež predpokladá, že vďaka umelej inteligencii otvorí nové pracovné miesta.
Inflácia aj ochromené reťazce
Štvrtina podnikov naopak predpovedá úbytok pozícií – na jednej strane klesne dopyt po ľuďmi vykonávanej administratíve, na druhej strane budú žiadanejší napríklad experti a expertky na kyberbezpečnosť. Správa tiež podotýka, že sa znížil potenciál nahradenia manuálnej práce strojmi.
Za jednu z hlavných hrozieb pre trh práce označuje štúdia pomalší ekonomický rast vrátane zvyšujúcej sa inflácie a ochromené dodávateľské reťazce.
Pracovný trh zmení aj zelená transformácia a s tým súvisiace požiadavky na udržateľnosť. „Odvetvie súvisiace s obnoviteľnou energiou a zmiernením klimatických zmien rýchlo porastie – zatiaľ ide pritom o odbor zamestnávajúci relatívne malé množstvo ľudí,“ píše sa v správe.
A aké druhy zamestnania sú podľa štúdie najviac v ohrození? Kancelárske a úradnícke pozície, ktoré je možné automatizovať. Do roku 2027 by malo napríklad ubudnúť až štyridsať percent pozícií bankových úradníkov a podobných povolaní.
Pri poštových úradníkoch, pokladníkoch a pracovníkoch zadávajúcich dáta sa očakáva vplyvom automatizácie pokles viac ako o tretinu. Odliv záujmu zaznamenajú aj pozície ako člen ochranky, správca budov alebo starostlivosť o domácnosť.
Odborní ťahúni
Naopak, veľký záujem bude o špecialistu na autonómne a elektrické autá – dopyt po nich v nasledujúcich piatich rokoch vzrastie podľa odhadov o štyridsať percent. Pre firmu budú atraktívni aj odborníci a odborníčky na strojové učenie umelej inteligencie.
Najväčší nárast nových pracovných miest sa však očakáva aj pri mnohých netechnologických pozíciách, ako napríklad ovládanie poľnohospodárskych strojov, kde dopyt vzrastie až o tridsať percent. Ďalej pôjde o riadenie ťažkých nákladných automobilov a autobusov, pedagógov na stredných odborných škôl a segment strojných opráv. Pribudnú pracovné miesta aj v e-commerce, napríklad v digitálnom marketingu.
Čo sa týka zručností, zamestnávatelia budú naďalej vyžadovať hlavne analytické a tvorivé myslenie, odolnosť a flexibilitu.
Dôležitú úlohu zohrá aj schopnosť učiť sa nové zručnosti. Podľa štúdie si bude musieť kvalifikáciu zvýšiť šesťdesiat percent globálnej pracovnej sily.
Článok vyšiel na Forbes.cz, autorkou je Adéla Očenášková.
