Obaja sa v tomto roku dostali do Forbes 30 pod 30 a obaja toho dokážu stíhať veľmi veľa. Členka českého výberu Andrea Daňková je herečka, modelka a dnes najmä tajomníčka riaditeľa v Ústave hematológie a krvnej transfúzie.
Adam Pavlovčin zo slovenského rebríčka je zase víťazom speváckej súťaže Superstar, ale jeho kariéra sa zaujímavo rozbiehala už predtým. Študoval hudobnú kompozíciu a spev na British and Irish Modern Music Institute v Londýne a venoval sa aj modelingu či tancu.
Na konferencii Forbes 30 pod 30 v bratislavskej Starej tržnici sa s obomi na tému „Multifunkčnosť – new normal?“ rozprávala redaktorka Zuzana Krajíčková.
Obaja toho stíhate naozaj veľa. Je to pre vás normálne?
Adam: Myslím, že odmalička sa to stalo normou môjho života. Umelecky som sa rozvíjal a nevedel, kam ma vietor zaveje. Skúšal som všetko a nejako mi to zostalo.
Andrea: Pre mňa je to až životná potreba. Byť multifunkčná, skúšať nové veci a prežívať život do dna.
Z tých vašich rolí, ktoré máte, sa v ktorej cítite najviac doma?
Adam: Jednoznačne sa najviac cítim spevákom. Tým, že som si prešiel mnohými odbormi, tak dnes som najmä spevák a skladateľ. Hoci naďalej využívam skúsenosti z tanca či modelingu, snažím sa koncentrovať len na túto jednu aktivitu.
Adam Pavlovčin. Foto: Ondřej Pýcha
Adam Pavlovčin. Foto: Ondřej Pýcha
Andrea: Ja sa cítim úplne najviac tajomníčkou, čo je niečo ako zástupca riaditeľa v nemocnici. Je to pre mňa džob na plný úväzok a extrémna vášeň. Zdravotníctvo je najlepší odbor na svete a pre mňa je to primárna životná náplň.
Potreba zmysluplnosti
Ako ste sa tam našli, že ste tajomníčkou v ústave hematológie?
Andrea: Umenie je nádherné, slobodné povolanie, ale keď sa mu venujete každý deň, tak sa stretávate s rôznymi obmedzeniami. Ja som sa komplikovanou cestou, prácou a štúdiom, presunula do zdravotníctva, lebo mi prišlo zmysluplnejšie a konkrétnejšie.
Je to pre mňa najvyššia hodnota, keď každý deň môžeme pomáhať onkohematológickým pacientom v ťažkých životných situáciách.
Adam, vy si viete predstaviť, že by ste zastávali funkciu tajomníka?
Adam: Neviem. Ja okrem hudby a tých ďalších umeleckých smerov, neviem robiť nič iné. Andreu môžem len obdivovať.
Andrea: Ja teba tiež, lebo umenie, ktoré robíš, je celkom iný level.
Andrea Daňková. Foto: Marek Mucha
Nepremýšľali ste, že keby ste sa nestali česko-slovenskou Superstar, že by ste robili nejakú celkom inú prácu?
Adam: Asi by ma veľmi bavil interiérový dizajn, čomu sa venuje aj moja mama. Viem si predstaviť, že by to mohlo byť spojené s architektúrou – takže zase len umenie.
Máte doma poriadok a dizajnový byt?
Adam: Mám, lebo mamina na to dohliada a ešte som aj narodený v znamení Panny, preto u mňa všetko musí byť uložené v pravých uhloch.
Vrchol ešte len príde
Z toho, čo ste zatiaľ v živote dosiahli, čo považujete za svoj pracovný vrchol?
Adam: Snažím sa ho zatiaľ nedefinovať. Verím totiž, že vrchol ešte len príde. Ale myslím si, že je dobré sa občas zastaviť a premietnuť si, čo sa človeku podarilo.
Určite má teší víťazstvo v Superstar, ale nechcem najbližšie roky žiť len z neho. Vidím, že sa mi otvárajú aj ďalšie možnosti, napríklad, že som na festivale bol predskokanom Dua Lipa.
Andrea: Mne sa páči myšlienka, že vrcholy ešte prídu. Ja by som povedala, že v mojom prípade je to zapojenie sa do iniciatívy českého ministerstva zdravotníctva, ktoré chystá a bude aplikovať reformy od paliatívnej starostlivosti cez zdravotné poistenie po legislatívne úpravy. To je pre mňa vrchol, lebo to bude mať dopad na denný život občanov Českej republiky a zlepší to celý zdravotný systém.
Keď treba spomaliť
Ako máte rozdelený čas medzi jednotlivé činnosti?
Andrea: Ja sa na 90 percent venujem zdravotníctvu, umenie je ten zvyšok. A myslím, že Adam to má presne naopak.
Adam: Určite.
Nemáte niekedy pocit, že je toho na vás už priveľa?
Andrea: Ja nie.
Adam: Fakt? Ja hej. Niekedy sa dostanem do bodu, že sa už z vecí neviem tešiť. Vtedy si poviem, že treba spomaliť, lebo umenie si treba užívať. Lebo ak si ho vy neužívate, nebudú si ho užívať ani vaši diváci.
Energia a ambície
Ľudia vás poznávajú. Neprekáža vám to niekedy v osobnom živote?
Andrea: Myslím, že nie, lebo všetci vedia, že umenie je pre mňa už okrajová záležitosť. Aj na rokovaniach sa rozprávame o konkrétnych problémoch a neriešime, že ma včera videli v televízii.
Adam: Mne popularita zatiaľ vôbec neprekáža. Šlo totiž o moje rozhodnutie stať sa verejnou osobou a s tým súvisí, že vás ľudia budú oslovovať a sú zvedaví na váš názor. Navyše, keď prídu na koncert, tak mi dávajú veľa energie a je mojou povinnosťou im to vrátiť. Napríklad sa s nimi odfotografovať či porozprávať.
Aké sú vaše sny a ambície v najbližších rokoch?
Adam: Ja si myslím, že v Československu som len na začiatku svojej dráhy. Mojím cieľom je teraz dokončiť svoj prvý album, dostať sa do povedomia a potom vykročiť aj za hranice cez účasť na Eurovízii či festivaloch.
Andrea: Cieľ je asi aplikovať reformy v zdravotníctve a za iks rokov by sa mi páčilo byť riaditeľka nemocnice. Kde? V pražskej Motole.
ĎAKUJEME PARTNEROM PODUJATIA:
