Podnikateľ Rudolf Tuček sa so svojím biznisom prepracoval medzi šesticu nominovaných na prestížne ocenenie EY Podnikateľ roka.
Rudolf Tuček začínal ako regionálny dídžej, no z hobby sa postupne stal miliónový biznis plán. Do jeho portfólia pribudli nielen veľké tanečné kluby svetového strihu, ale aktuálne gro jeho podnikania tvorí prenájom techniky na masívne eventy s účasťou desiatok tisíc ľudí.
V ôsmej triede na základnej škole ma strašne bavila hudba a elektrotechnika. Problém bol, že v 80. rokoch sa nedalo kúpiť v obchode s elektrotechnikou čokoľvek ste chceli. Ako hovoríte, musel som si tak svojpomocne zostrojiť prvý zoslilňovač, na strednej to zase boli reprobedne. S odstupom času to malo pre mňa veľký zmysel, pretože som bol donútený zistiť, ako samotné veci fungujú.
Určite mi to pomohlo aj v budúcnosti, keď som sa začal venovať riadeniu firmy, ktorá sa venovala práve elektronike. Podľa môjho názoru niektorým ľuďom v biznise podobná skúsenosť trochu chýba. Prestavujú si, že, keď sa niečo pokazí, tak stačí vymeniť jednu súčiastku. Keď sa ale vyskytnú vážnejšie technické problémy, nevedia si predstaviť, ako to celé komplexne funguje, a preto ich nevedia vyriešiť.
Dídžeji fungovali tak, že si ich niekto zavolal do baru a tam hrali. U mňa to bolo od začiatku trochu iné. Priestory som si prenajal sám a svojpomocne som si aj zaobstaral techniku. Skrátka show som si menežoval sám už v začiatkoch. Do istej miery už v 80. rokoch som fungoval ako podnikateľ, aj keď do revolúcie som musel chodiť do normálnej práce.
Po Nežnej revolúcii, pred 33 rokmi, vznikla firma Rudolf Tuček-Ministry, ktorá bola akousi materskou firmou všetkých mojich podnikateľských aktivít. Keď sme otvorili klub vo Zvolene, pred 23 rokmi som založil firmu Ministry of Fun. Krátko na to sa od nej odčlenila Ministry Rental Service, ktorá zase cielila na prenájom techniky.
V Banskej Bystrici som naozaj robil dlhé roky, či už v rámci hotelu Lux alebo v „Dekáči“ (Dom kultúry v Banskej Bystrici, pozn. red.), s Robertom Kazíkom sme mali RK Centrum Univerza. Priznám sa, že potom som v Bystrici prestal robiť, pretože to už bolo o niečo náročnejšie. Potom som otvoril prvý klub Papaya vo Veľkom Krtíši. Myslel som si, že tam bude o niečo väčší pokoj, ale nakoniec som zistil, že ani tam to nie je ružové. Je to obdobie, na ktoré človek nerád spomína.
Kedy sa z hobby stal seriózny biznis plán?
Určite po revolúcii. Napríklad zvolenskú športovú halu, v ktorej som hral iba ja, sme niekoľkokrát vypredali. Navozili sme tam za kamión techniky a v 90. rokoch sme prišli so systémom show, ktoré sa začali robiť klasicky až po roku 2000.
Vlastný klub
Kedy ste prišli s ideou založenia vlastného klubu?
Pri klube Papaya sme prerobili športovú halu podľa svojich predstáv na klub, a potom sme v roku 2002 otvorili Zvolen.
Do Zvolena ste priniesli koncept klubu Ministry of Fun. V tom čase ste prerobili priestory bývalého kina…
Áno, ten sme už vyslovene prerobili tak, že každý piatok a sobotu fungoval ako stály klub. Musím ale povedať, že diskotéky boli skôr koníček.
Poďme k jednému z top projektov, ktorý vás určitým spôsobom zviditeľnili – je ním banskobystrický klub Ministry of Fun, ktorý je považovaný za najväčší v strednej Európe. Automaticky mi napadlo, prečo práve Banská Bystrica? Prečo ste neuvažovali s otvorením klubu podobných rozmerov v hlavnom meste? Biznisovo sa tento krok vyplatil?
Voľakedy sme robili aj párty v Bratislave. Stávalo sa nám, že keď sme robili napríklad akcie v Inchebe a Bratislava sa cez víkend vyľudnila, neboli na akcii ľudia. Dnes je ale už možno iná doba. Druhým dôvodom je, že Banská Bystrica je v dobrej lokalite, v strede Slovenska, sú okolo nej diaľnice a osobne si myslím, že toto miesto je zaujímavé.
Zavážil aj fakt, že Ministry je súčasťou obchodného centra?
Zhodou okolností, v čase, keď sme už mali zvolenský klub, stavali v Banskej Bystrici obchodné centrum a jeden môj technik ma oslovil s tým, že jeho otec tento shopping projektuje a či nemáme záujem. Bol to prvý podobný klub na Slovensku, ktorý sa staval úplne od piky. Stretli sme sa a zadefinoval som mu, aký priestor potrebujeme. Holopriestor sme si už navrhli sami a podobne to bolo aj pri dizajne priestorov a technickom dizajne.
Prekážky
Tanečný klub, ktorý je súčasťou obchodného centra takýchto rozmerov je rarita. Ministry sa tak stavalo spolu so samotným obchodným centrom?
Áno, ale Ministry sa otvorilo až po troch rokoch výstavby. Bolo tam veľa zložitých procesov, ktoré bolo potrebné vyriešiť. Jedným z problémov bol fakt, že pod klubom sa umiestnilo call centrum telefónnej spoločnosti.
Čo to pre vás znamenalo?
Predtým sa plánovalo v tomto priestore s kanceláriami, ľudia z nich mali ísť o piatej večer domov a klub by tak mohol normálne fungovať. Rátalo sa s tým, že prevádzka klubu nebude nikomu vadiť. Call centrum však fungovalo 24 hodín denne a v rámci tohto priestoru bolo stanovených viacero rôznych zvukových obmedzení. Museli sme preto vytvoriť špeciálne akustické vrstvy v podlahe, aby sme splnili všetky požiadavky. Otvorenie klubu sa teda odložilo.
A projekt sa zároveň aj predražil…
Áno, celé sa to predražilo. Klub začal fungovať o tri roky neskôr.
Viete naznačiť, aká bola investícia do výstavby klubu?
Nechcem to úplne konkretizovať, ale nebolo to málo peňazí. Keď si to tak zoberieme, tak špičkové technické zariadenie dnes stojí viac ako postavenie celej budovy na vlastnom pozemku. Zaujímavé však bolo, že my sme síce mali nejaké odhady a výpočty, no keď sme to konečne otvorili v roku 2009 a investície sa mali začať vracať, tak prišla finančná kríza. Bola to prvá skúška.
Príchod pandémie
To ale nebola jediná kríza, ktorá vás čakala…
Áno. Kuriozitou bolo, že samotný shopping vtedy vlastnili Holanďania a tým sa náš klub páčil. Páčilo sa im aj to, ako ho vedieme. Keď nám končila po desiatich rokoch nájomná zmluva, ponúkli nám ju predĺžiť o ďalších päť. To ale pre nás nebolo príliš zaujímavé, a tak sme sa dohodli, že ju predĺžia o desať. Bolo to naozaj neštandardné, ale zároveň po nás chceli, aby sme urobili upgrade klubu.
Čo to znamená?
Dali sa tam napríklad nové kožené boxy, investovalo sa do priestorov, techniky a efektov. Problémom však bolo, že všetko sa prepočítalo pred koronou a zrazu prišla pandémia. Ak by sme nemali biznis na Blízkom východe, klub by ďalej neexistoval.
Narážate na ďalšiu vetvu vášho podnikania, a to je Ministry Rental Service. V rámci tejto spoločnosti poskytujete technické služby na rôzne párty, eventy či ďalšie akcie a festivaly. Už ste to naznačili, ale bystrický klub by bez Ministry Rental Service neprežil?
Ak by sme nemali na Blízkom východe rôzne projekty, Bystricu by sme museli, najmä po korone, zavrieť. Teoreticky to ale má pre nás zmysel. Môžem len povedať, že je dôležité menežment klubu tlačiť do toho, aby bol aspoň na nule a nie v mínuse.
Ministry ako trenažér
Je pravda, že práve bystrický klub používate na skúšanie techniky, ktorú napríklad využijete v rámci vášho biznisu Ministry Rental Service?
Áno, bystrické Ministry of Fun je určitým trenažérom, kde sa človek učí nové technológie. Takto si tam môžeme dovoliť rôzne technológie a otvorene môžem povedať, že sa nám bystrický klub oplatí, keď je to nutné dotovať.
Ministry Rental Service sa rozvíjal už paralelne popri vašich kluboch. Keď som si pozeral účtovné závierky firmy, bolo zaujímavé, že rok od roku mali hospodárske výsledky firmy stúpajúcu tendenciu. Aký je príbeh tohto vášho biznis krídla?
Samotná materská firma vznikla pred 33 rokmi a začínal som ako živnostník. Samotný biznis sa ale natoľko zväčšoval, že som jednotlivé firmy musel od seba oddeľovať. Na papieri to možno vyzerá tak, že samotný Ministry Rental Service je mladou firmou, no ide o oddelenú časť zo spomínanej „matky“. Jej tržby opticky narástli aj z toho dôvodu, že som firmy takto od seba oddelil. Sú to však dlhé roky práce predchádzajúcej firmy, ktorej sa 33 rokov postupne zvyšovali tržby.
Rozšírenie do sveta
Rental Service stojí za desiatkami akcií, ako je napríklad 60 akcií Oktagon vrátane podujatia, na ktorom sa zúčastnilo 60-tisíc ľudí. Máte agendu v Európe, ale aj v zahraničí. Ako v súčasnosti vyzerá práve vaša zahraničná agenda a filiálky mimo Slovenska?
Máme viacero divízií a rôzne tímy majú na starosti rôzne regióny. Máme projekty napríklad v Saudskej Arábii a na Blízkom východe, ale kvôli zmluvám o mlčanlivosti o nich nemôžem príliš konkrétne hovoriť. Poviem ale jednu kuriozitu. Išiel som na dva týždne dokončiť jeden projekt na Maldivy a zrazu mi volajú z iného projektu, v Saudskej Arábii, že treba niečo v rámci neho súrne dokončiť. Pôvodne to malo byť na tri dni a dokonca po mňa poslali aj súkromné lietadlo. Realita však bola taká, že som sa domov dostal až o polroka, pretože bolo treba vyriešiť a dotiahnuť množstvo vecí. Takže práce je naozaj dosť.
Sledujete všetky divízie alebo máte podnikanie rozdelené medzi lokálnych manažérov?
V podstate sledujem. Robím to však tak, že manželka má pod palcom bystrický klub, synovec Rental, syn má Prahu a niečo má napríklad aj zať. Teraz som sa dostal na Slovensko po dvoch mesiacoch, idem sa tak napríklad pozrieť do klubu, do Rentalu a skontrolovať, či všetko funguje najlepšie, ako je to možné. Samozrejme, stále medzi sebou komunikujeme.
Rast počas covidu
Mali sme agendu v rámci Slovenska, mali sme dva kluby, jeden v Banskej Bystrici, jeden v Prahe a podnikali sme vo veľkom aj v zahraničí. Historicky som sa tak vždy snažil biznis rozdeľovať a diverzifikovať. Zo dňa na deň sa zrazu ale vyplo všetko, čo sme robili. Jediným šťastím bolo, že som mal už rozbehnutý Blízky východ. Konkrétne išlo o Maldivy, kde sa v rámci jedného z najluxusnejších ostrovov usídlili na približne rok veľmi bohatí hostia. Išlo o najbohatších ľudí sveta, takže keď tam zotrvali tak dlhý čas, potrebovali aj zábavu, pretože by sa nudili. Všetci hostia, aj my, sme boli, samozrejme, otestovaní na covid a stáli sme tak za jednou z najväčších silvestrovských šou toho času.
Takže kľúčovými boli pre vás práve zahraničné zákazky?
Áno, ďalšou bola napríklad zákazka na Blízkom východe na ostrove medzi Egyptom a Saudskou Arábiou. Pracovali sme aj cez pandémiu a takýmto spôsobom sme dolievali straty, ktoré nám vznikali inde. Dôležité je podčiarknuť, že počas covidu sme neprepustili ani jedného zamestnanca.
Čo bolo najväčším míľnikom v biznise Rental Servicu?
Najväčší zlom bol pred 11 rokmi, keď sme robili veľkú show počas otvorenia jedného luxusného ostrova na Maldivách. Odvtedy, ako som spomínal, tam už 11 rokov robíme hlavnú silvestrovskú show a robíme aj viacero sprievodných akcií.
Zlom na Maldivách
Aj vďaka tejto zákazke sme sa dostali k obchodom na Blízkom východe a v súčasnosti robíme viacero akcií práve v tejto lokalite.
Zaujímavosťou je, že Ministry v Bystrici nie je vaším jediným klubom. Ste polovičným vlastníkom aj tanečného klubu Epic v centre Prahy. Ako ste sa dostali k myšlienke otvoriť ďalší podnik?
Pred 8 rokmi som rozmýšľal, akým smerom sa ďalej posunieme. V hre tak bola napríklad aj Bratislava.
To bola moja ďalšia otázka, či ste sa rozhliadali aj po hlavnom meste…
Áno, nebolo to tak, že by sme Bratislavu úplne obišli. Prahu sme ale veľmi dobre poznali, pretože v nej viac ako 15 rokov robíme veľké akcie a dokonca tam mám aj prechodný pobyt. Praha pre mňa bola veľmi zaujímavá.
Pri Epicu sa nám ukázalo, že podobný klub môže existovať aj vo veľkom meste. Nechceli sme podobný klub mimo centra mesta, a tak sme hľadali v centre. To má ale svoje špecifiká, pretože na podobnom mieste nemôžete z dôvodu rôznych regulácií postaviť vlastnú a úplne ideálnu budovu. Našli sme tak priestor bývalého kina a starej tančiarne, kde vraj tancoval ešte Tomáš Garrigue Masaryk. Na samotné miesto sa ale viazalo pomerne dosť komplikácií. Strašne dlho to chátralo a deväť rokov to nevedel nikto prerobiť. Hasiči mali napríklad požiadavku, že v podzemí musia byť vodné nádrže, aby sa v prípade požiaru dal oheň uhasiť vlastnou vodou. Musel sa tak v podzemí vybúrať priestor a umiestniť tam veľký agregát. Bola to veľká investícia. Pred nami tam boli iní záujemcovia, no keď videli, aké to je komplikované na realizáciu, radšej vycúvali.
Spolupráca s Medusou
Epic vlastníte spolu so skupinou Medusa, ktorá prevádzkuje na území Česka a Slovenska gastro podniky. Ako ste si rozdelili kompetencie?
Áno, s Petrom Šteckom zo skupiny Medusa máme Epic rozdelený vlastnícky 50 na 50. Samotný projekt klubu som poznal už niekoľko rokov, no spočiatku o to mali záujem ľudia, s ktorými som nemal záujem podnikať. Následne sa k tomu dostala Medusa a tri roky to stálo. Následne sme sa stretli s pánom Šteckom, dohodli sa a dali to dokopy. Medusa si vzala na starosti pri vzniku klubu bary a my najmä technickú stránku.
Plusy umiestnenia podobného klubu v centre mesta sú asi jasné, ale aké má podobná lokalizácia mínusy?
Veľkým mínusom bola akustika, pretože vedľa boli hneď byty. Aby sa nedostali rušivé zvuky do bytov, museli sme napríklad odlievať veľkú betónovú stenu a robiť špeciálne akustické úpravy ešte pred otvorením. Bolo to naozaj veľmi zložité.
Rozmýšľate aktuálne o expanzii v rámci siete klubov?
Poviem to otvorene, momentálne nie. Máme iné zaujímavejšie aktivity. Aby sme si rozumeli, samozrejme, aj pri bystrickom klube sa snažíme dosiahnuť zisk, ale nie je to jednoduché a väčší prínos to má pre návštevníkov a zamestnancov.
Ide skôr o srdcovku?
Áno, určite.
