Zvládli by ste – a chceli by ste – vzdelávať svoje deti doma? Viacerí rodičia na Slovensku si myslia, že formát „škola doma“ má viac výhod ako nevýhod.
Nie je to iba preto, že neveria klasickým školám, aj keď pochybnosti o kvalite vzdelávania na štátnych školách tiež patria k dôvodom, prečo rodičia volia domáce vzdelávanie alebo iné dostupné alternatívne školy.
Dôvodov na domškoláctvo je však oveľa viac – od zdravotných znevýhodnení detí cez rôzne zložité rodinné situácie až po rôzne špecifiká konkrétnych detí.
Niektoré bývajú často choré, alebo sa môžu nachádzať na autistickom spektre či mať mentálne postihnutie, či iné poruchy mentálneho vývoja. Iné môžu byť od povahy úzkostlivejšie, viac naviazané na rodinu, nie dobre znášajú veľký kolektív detí, alebo sú „príliš živé“ a vyžadujú omnoho individuálnejší prístup, ako pedagógovia v bežných školách dokážu poskytnúť.
Flexibilnejší životný štýl
Domáce vzdelávanie však často volia aj rodičia, ktorí veľa cestujú a rodina sa často presúva z miesta na miesto. Je riešením aj pre rodiny, ktoré žijú na samote, či tie, kde je mama doma s menšími deťmi a je pre ňu prirodzené mať a vzdelávať doma aj tie staršie.
Prieskum OZ DVS z roku 2020
Aké sú výhody domáceho vzdelávania? Tí, ktorým tento spôsob života vyhovuje, hovoria, že domáce učenie je menej stresujúce, dokážu pri ňom efektívnejšie využiť čas, deti lepšie spoznajú svoje silné aj slabšie stránky a to, čo ich skutočne baví, tak vedia lepšie rozvíjať.
A čo nevýhody? Rodičia, ktorí majú s týmto spôsobom vzdelávania skúsenosti, hovoria, že občas môže byť problémom akási „ponorková choroba“ v rodine. Avšak asi najväčšou nevýhodou je to, že pri domácom vzdelávaní sa spravidla jeden rodič musí vzdať kariéry a rodina tak prichádza o celý jeden príjem.
Do klasickej školy nikdy nechodili
Diana Šimová, povolaním prekladateľka a tlmočníčka, formou domškoláctva najskôr vzdelávala staršieho syna a neskôr aj o päť rokov mladšiu dcéru. Do „klasickej“ školy jej deti nikdy nechodili.
Diana_portret
Syn je aktuálne siedmak a dcéra, ktorá o niekoľko rokov neskôr akosi prirodzene „naskočila“ do už zabehnutého systému domáceho vzdelávania, je druháčka.
V prípade staršieho syna mali na domáce vzdelávanie zo začiatku hlavne zdravotné dôvody.
Archív Diany Šimovej
„Syn býval v škôlke často chorý, a tak sme si ho nakoniec nechali doma. V čase, keď mal nastúpiť do prvého ročníka základnej školy, sme videli, že oproti iným deťom v jeho veku bol dosť výrazne popredu. Vždy bol veľmi zvedavý, zaujímala ho matematika, percentá a dokonca aj desatinné čísla pochopil už na prvom stupni. V domácom prostredí veľmi dobre napredoval, zaujímal sa aj o jazyky – okrem angličtiny skúšal napríklad aj čínštinu a ruštinu, neskôr nemčinu,“ hovorí Diana Šimová.
Prieskum OZ DVS z roku 2020
Vzdelávanie detí doma sa im osvedčilo. Podľa nej je to efektívne a jej deťom to takto vyhovuje. Deti sa vďaka tomu môžu viac venovať aj mnohým iným záľubám a viac sa rozvíjať v tom, čo ich skutočne baví.
Ako však dodáva, aj keď im domškoláctvo „sadlo“, tento spôsob učenia nemusí vyhovovať všetkým.
„Mám kamarátku, ktorá tiež mala doma domškolákov, ale ona to pociťovala ako veľkú ťarchu a zodpovednosť a nakoniec domáce vzdelávanie vzdali,“ dopĺňa Diana Šimová, ktorá je okrem toho aktívna aj v Občianskom združení Domáce vzdelávanie na Slovensku (OZ DVS).
Nevýhody domáceho vzdelávania Zdroj Prieskum OZ DVS z roku 2020
OZ DVS vedie s ministerstvom školstva dialóg o otázkach domáceho vzdelávania, snaží sa o zlepšovanie legislatívy súvisiacej s domácim vzdelávaním a o zlepšovanie podmienok tejto formy vzdelávania na Slovensku. OZ okrem toho poskytuje na svojom webe bezplatný informačný servis, organizuje konferenciu o domácom vzdelávaní, prostredníctvom ktorej edukuje rodičov domškolákov.
Efektívnosť a individuálny prístup
Dôvody, prečo si rodičia zvolia možnosť vzdelávať svoje deti doma, sú rôzne. Okrem tých už spomenutých sú aj rodiny, ktoré napríklad žijú na samote a cestovať denne do najbližšej školy by celej rodine spôsobovalo dennodenný stres a rôzne komplikácie.
Prípadne sú medzi nimi aj rodiny, ktoré nežijú v mestách, ale na vidieku a majú pocit, že vo svojom okolí nemajú kvalitné školy.
Ako hovorí Juraj Mazák, riaditeľ Súkromnej základnej školy slobodného demokratického vzdelávania v Košiciach, ktorá zastrešuje takmer 800 žiakov, z toho väčšinu domškolákov, sú aj rodičia, ktorí domškoláctvo volia preto, že jednoducho nedôverujú vzdelávaciemu systému ako takému.
Veria, že svoje deti dokážu požadované vedomosti naučiť efektívnejšie a s individuálnym prístupom, ktorý v klasických školách nie je reálny.
Škola podľa seba
Ako však samotné domáce vzdelávanie prebieha? Ako poznamenáva Diana Šimová, je to rôznorodé. „V podstate platí, že koľko rodín, toľko spôsobov domáceho vzdelávania,“ hovorí.
Potvrdzujú to aj zástupcovia kmeňovej školy stoviek domškolákov z Košíc.
„Niektorí rodičia sa s deťmi doma vyslovene ‚hrajú na školu‘, učia sa každý deň v rovnakom čase, iní to ponímajú voľnejšie a viac to celé prispôsobujú svojim potrebám,“ hovorí Lenka Mazáková, ktorá v košickej škole slobodného demokratického vzdelávania pôsobí ako garantka pre pedagogiku, sprievodkyňa a školská špeciálna pedagogička.
Voľnejšie k učeniu svojich detí pristupuje aj Diana Šimová. „Formálne vzdelávanie u nás začíname až v októbri, v septembri si s deťmi ešte doprajeme viac voľnosti a pobytu vonku, kým to počasie vonku dovolí,“ hovorí.
Počas roka sa jej deti učia štyri dni v týždni, keď majú viac-menej pravidelný domškolácky režim, ktorý si naplánujú podľa určených cieľov. Piaty deň v týždni majú vyhradený na stretnutia s inými domškolákmi.
CVTI SR
V rámci výučby je Diana Šimová zástankyňou zážitkového vzdelávania. S deťmi chodí často von na rôzne výlety, spoznávajú prírodu, navštevujú galérie, múzeá, kde deti dokážu načerpať veľa vedomostí. Rôzny môže byť aj formát domácich vzdelávacích skupín.
Niektorí rodičia napríklad vzdelávajú len svoje deti. Iní domškoláci sa zosieťujú, spoja do skupiniek a v role učiteľa sa tak striedajú rôzni rodičia. Existujú dokonca aj väčšie skupinky, ktoré si svojho učiteľa môžu hoci aj „najať“.
So zaujímavým zistením nedávno prišiel prieskum OZ DVS, ktorý ukázal, že viac ako 60 percent domškolákov má rodičov s vysokoškolským vzdelaním.
Väčšina rodičov detí domškolákov má vysokoškolské vzdelanie
V januári 2024 urobilo OZ DVS v spolupráci s kmeňovými školami prieskum o najvyššom dosiahnutom vzdelaní rodičov detí v individuálnom (tzv. domácom) vzdelávaní.
Prostredníctvom dotazníkov zozbierali údaje o rodičoch 1206 domškolákov.
Prieskum ukázal, že domáce vzdelávanie volia pre svoje deti väčšinou vzdelaní rodičia: až 69,8 percenta detí v domácom vzdelávaní pochádza z rodín, kde má aspoň jeden z rodičov ukončené vysokoškolské vzdelanie, obidvaja rodičia majú vysokoškolské vzdelanie v prípade 38,6 percenta detí. Z celkového počtu detí 28,5 percenta má rodičov s najvyšším dosiahnutým vzdelaním stredoškolským.
Ako uviedlo OZ DVS v tlačovej správe, pri porovnaní dosiahnutého skóre s celkovou populáciou na Slovensku, kde podľa posledného Sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2021 žije 21,9 percenta vysokoškolsky vzdelaných ľudí, tak možno konštatovať, že v domácom vzdelávaní je koncentrácia vysokoškolsky vzdelaných rodičov výrazne vyššia.
Ako to funguje?
Ak chce rodič dieťa vzdelávať doma, musí o to formálne požiadať svoju tzv. kmeňovú základnú školu. Ak domáce vzdelávanie riaditeľ školy povolí, vždy na začiatku roka rodičia dostanú osnovy ku každému predmetu.
Juraj a Lenka Mazákovci zo Slobodnej demokratickej školy Košice spoločne so synmi. Foto: archív respondentov
Tie obsahujú predpísané učivo, ktoré by mali deti v danom ročníku zvládnuť. Zároveň im školy pošlú aj podmienky na preskúšanie, ktoré v prípade domškolákov prebieha na polročnej báze.
„Ako konkrétne to celé vezmú, to je už na rodičoch,“ hovorí Lenka Mazáková. Na preskúšanie z predpísaného učiva potom k nim konkrétni žiaci prichádzajú buď „online“, alebo „naživo“ – podľa toho, ako to komu lepšie vyhovuje.
Ako postupovať?
Dieťa zapíšete do bežnej základnej školy, ktorá je ochotná zastrešiť domškoláka. Tá sa stane vašou „kmeňovou školou“. Rodič na nej formálne požiada o vzdelávanie dieťaťa individuálnou formou. Ak žiadosť to vedenie školy schváli (nie všetky školy sú tejto forme naklonené), žiak dostane predpísané učivo a každý polrok chodí do školy na preskúšanie. Zo školy dostanú žiaci k dispozícii učebnice, prípadne aj iné elektronické zdroje informácií – závisí od školy – ako aj určitú podporu na diaľku.
„U nás to vyzerá tak, že dáme rodičom domškolákov dokument so základnými inštrukciami, škola poskytuje pedagogického garanta a koordinátora domáceho vzdelávania a možnosť konzultovať prípadné ťažkosti, potom je to už všetko na rodičovi,“ hovorí Lenka Mazáková z košickej Súkromnej základnej školy slobodného demokratického vzdelávania.
Rodič a deti si tak môžu dni, týždne mesiace aj celý polrok v podstate zariadiť po svojom, ako im to v rámci rodiny najlepšie vyhovuje. Podstatné je, aby na konci polroka boli žiaci schopní spraviť skúšky z každého vyučovacieho predmetu.
Podľa Lenky Mazákovej je prvý stupeň z pohľadu rodiča možné zvládnuť už len vďaka tomu, že „s deťmi normálne žijete, chodíte do prírody, do rôznych ekocentier, pomáhajú aj výlety do múzeí a podobne“. Bežné učivo sa dá takto veľmi pekne zvládnuť možno až do druhého stupňa, keď sa postupne pridávajú predmety ako fyzika či chémia. Možno aj preto je najviac domškolákov práve na prvom stupni ZŠ.
Systém zlyháva, inovácie neprichádzajú
Nie bezvýznamným dôvodom, prečo sa rodičia rozhodnú pre domáce vzdelávanie alebo pre iné alternatívne spôsoby vzdelávania, je ich presvedčenie, že klasické vzdelávanie nespĺňa svoje poslanie či dokonca zlyháva.
Myslí si to aj Juraj Mazák. „Naše školstvo má obrovský problém. Zákonodarca v paragrafe dva školského zákona hovorí o tom, ako sa v škole budú žiaci ‚holisticky rozvíjať na harmonickú osobnosť‘ v súlade so svojimi záujmami. Lenže väčšina ľudí, ktorí v školstve dnes pôsobia, vôbec nie je spôsobilá tam pracovať, mnohí sú vyhorení, áno, aj nedostatočne zaplatení. Máme tisíc systémových problémov,“ hovorí Juraj Mazák.
Deti sa neučia to, čo pre život reálne potrebujú, školy neinovujú, ba naopak, snahám o inovácie sa často kladú prekážky.
„Musíme si otvorene priznať, že systém vzdelávania je nefunkčný, a musíme s tým konečne začať niečo robiť. Podľa mňa stav nášho vzdelávacieho systému dobre vystihuje veta, že máme najlepšie školstvo, aké si ľudia v 18. storočí dokázali predstaviť. Škola nereflektuje vedecké poznanie, pokrok, príliš sa tlačí na výkon a nerešpektuje individualitu dieťaťa. Toto sa musí zmeniť,“ uzatvára Juraj Mazák.
