Zamestnanec bratislavskej mestskej časti Petržalka postupne z rozpočtu vytiahol takmer tri milióny eur. Forbes sa pozrel pozorným okom na hospodárenie mestskej časti, ktorej starosta po kauze oznámil svoj koniec vo funkcii.
„Petržalskí úradníci medzi nami: Miesto, kde majú nos na ľudí.“ Titulok minuloročného článku o personálnom obsadení mestskej časti na oficiálnom webe Petržalky nevyznieva s odstupom času práve najlepšie. A to najmä v kontexte aktuálnej kauzy na miestnom úrade, z ktorého prostriedkov údajne jeden zo zamestnancov, René H., previedol na 151 účtov spolu až 2,7 milióna eur.
„Minimálne dva a pol roka dokázal jeden človek, zamestnanec referátu personálnych činností a miezd pre úsek materských škôl a jedální, vďaka neexistujúcim kontrolným mechanizmom zo strany svojich priamych nadriadených, posielať mesačne – najskôr jednotky, následne desiatky a nakoniec až stovky tisíc eur na účty, ktoré sám pre seba a pod svojím vlastným menom podvodne vytvoril,“ napísal odchádzajúci starosta Petržalky Ján Hrčka na webe mestskej časti.
Renému H. v súčasnosti Krajský súd v Bratislave odklepol väzobné stíhanie, no naďalej sa v prípade a hospodárení mestskej časti otvára množstvo otázok. Forbes sa pozrel na ekonomické ukazovatele mestskej časti, ktorá sa dnes pasuje s jednou z najvypuklejších regionálnych káuz.
Roky patrila podľa odborníkov medzi hospodársky najzdravšie slovenské mestské časti. Čo Petržalka dlho ukrývala vo svojom účtovníctve a dátach hospodárenia?
Jedna z najtransparentnejších mestských častí
Pozrime sa bližšie a všeobecnejšie najskôr na otázku transparentnosti. Na Slovensku problematiku rieši viacero špecializovaných platforiem, ale aj mimovládok. Transparency International Slovensko roky pracuje práve na rebríčkoch transparentnosti. V zozname komunálnych plusov a prehreškov z roku 2022 sa Petržalka umiestnila na 26. mieste a od mimovládky získala známku transparentnosti B+.
„Mestská časť Petržalka patrí aj podľa našich rebríčkov transparentnosti dlhodobo skôr k transparentnejším samosprávam, hoci v poslednom rebríčku z roku 2022 sme upozorňovali aj na priestor na zlepšenie práve pri informovaní o hospodárení samosprávy,“ okomentoval pre Forbes riaditeľ neziskovky Michal Piško.
Hodnotenie v Transparency rozdelili na viacero podsekcií a najhoršie mestská časť vyšla z kategórií personálna politika, ale aj verejné obstarávanie či rozpočet a zmluvy. Pri výbere nových zamestnancov bol mestskej časti vyčítaný nedostatok informácií pri výberových konaniach. Najlepšie Petržalka obišla v hodnotení kategórií územné plánovanie a prístup k informáciám.
Tu neziskovka vyzdvihuje transparentné zverejňovanie informácií o stavebnom konaní a územnom plánovaní v gescii mestskej časti. „V tomto prípade by však nepomohla ani vyššia miera transparentnosti, keďže išlo o problém týkajúci sa zneužitia vnútorných mechanizmov a zlyhania kontroly v rámci mestskej časti,“ doplnil Piško.
Foto: Aupark Tower
Ako prišla banka na podvod?
Úradníkov miestneho úradu v Petržalke upozornila na potenciálny podvod netypicky banka.
- ČSOB dala zamestnancom mestskej časti avízo, že eviduje na niektorých účtoch zvláštne pohyby.
- V súčasnosti väzobne stíhaný René H. mal v rámci viacerých bánk vedených minimálne 151 bankových účtov.
- Desiatky z nich boli otvorené práve v ČSOB.
- „Banka má mechanizmy, ktoré skúmajú neobvyklé obchodné operácie na účtoch vedených v našej banke a postupuje v súlade s platnou legislatívou,“ vysvetlila pre Forbes hovorkyňa banky Zuzana Fečová.
- Konkrétne ide o „zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu v platnom znení.“
- ČSOB pre Forbes prezradila, že banka koná vždy, ak má na základe konkrétnych indícií podozrenie, že ide o neobvyklé správanie a hrozí riziko podvodu.
- „Banka má rôzne stupne a mechanizmy kontroly na to, aby vedela zaznamenať rizikové správanie klientov, bez ohľadu na počet zriadených účtov alebo menu,“ podčiarkla Fečová.
Kľúčové faktory
Konkrétnejšie hospodárske a ekonomické ukazovatele v slovenských obciach pravidelne monitoruje INEKO. Platforma zostavila rebríček obcí a mestských častí, ktoré majú najzdravšie ekonomické ukazovatele. Jednotkou je napríklad mestská časť Košíc Krásna, Petržalka sa umiestnila v prvej desiatke najzdravších obcí, a to na ôsmom mieste.
Podľa platformy sú na určenie ekonomického zdravia samosprávy, mesta, ale aj obce či mestskej časti ako Petržalka kľúčové tri ukazovatele. Celková zadlženosť najlepšie vypovedá o dlhodobom hospodárení. Z krátkodobého hľadiska to je zasa bilancia bežného účtu a náklady na dlhovú službu. Jednotlivé faktory si rozoberme na drobné.
„Na porovnanie, pri mojom nástupe do funkcie starostu bola Petržalka zadlžená na úrovni takmer 18 percent (v nominálnom vyjadrení úverov 6,3 milióna eur). Na konci tohto roka, teda po piatich rokoch mojej snahy o naozaj zodpovedné hospodárenie, je dlh Petržalky na úrovni iba 7 percent (3,1 milióna eur). Po viac ako jednom volebnom období sa tak zadlženosť Petržalky znížila až o 11 percent,“ vysvetľoval v PR texte na oficiálnom webe mestskej časti Hrčka minulý rok.
Mohli predísť podvodu?
Zaujímalo nás, či sa pomocou rôznych ukazovateľov dalo identifikovať náznaky potenciálneho podvodu.
- Tím z INEKO prezradil, že zaručený a presný návod na podobnú predikciu neexistuje.
- Podľa INEKO ale platí, že vzhľadom na platné sadzby odvodov zamestnávateľa je na mieste očakávať, že za minulý rok mali predstavovať náklady na účte-zákonné sociálne poistenie okolo 35 až 36 percent z nákladov evidovaných v položke mzdových nákladov
- „Pri náhodne vybraných iných mestských častiach to platilo – Ružinov či Staré Mesto mali hodnoty okolo 35 percent. Avšak Petržalka mala iba 33 percent. Hypotéza teda je, že časť miezd bola vyplatená bez zodpovedajúceho plnenia do Sociálnej či zdravotných poisťovní,“ odpovedal tím z INEKO.
- „Na konkrétnych číslach Petržalky to znamená, že vyplatené mzdy by sme očakávali približne o milión eur nižšie (za rok 2024). Vtedy by sa nám javili zaplatené odvody zamestnávateľa v adekvátnej výške,“ doplnili.
- „Bolo by teda možné skontrolovať uvedený pomer pri všetkých samosprávach. Mohlo by sa ale stať, že občas by bol zaznamenaný falošne pozitívny výsledok, pretože existujú aj objektívne príčiny, ktoré vedú k nižším hodnotám. Napríklad vysoký podiel zamestnancov so zdravotným postihnutím, za ktorých sa platia polovičné zdravotné odvody,“ vysvetlili bližšie z INEKO.
Zadlženosť v normále
Ako píše dosluhujúci starosta, celková zadlženosť mestskej časti naozaj začala klesať v roku 2018. „Ukazovateľ hovorí o miere zadlženia daného subjektu. Pokiaľ je hodnota ukazovateľa na úrovni 0, znamená to, že výška celkového dlhu je nulová. Pokiaľ je hodnota ukazovateľa na úrovni 100 percent, znamená to, že výška dlhu predstavuje 100 percent bežných príjmov,“ vysvetlil kľúčovosť faktora program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mestskej časti, takzvaný Plán Petržalka 2029 z roku 2023.
Podľa grafu platformy INEKO bola celková zadlženosť Petržalky najmarkantnejšia v roku 2014 (22,81 percenta) a v roku 2017 (21,41 percenta). Celkový dlh mestskej časti je v rámci platformy vedený v pomere k bežným príjmom za predchádzajúci rok. Podľa platnej legislatívy by nemal presiahnuť úroveň 60 percent.
Ďalším ukazovateľom ekonomického zdravia mestskej časti je bilancia bežného účtu. Tento ukazovateľ hovorí, či samospráva alebo obec dokážu uhrádzať financie za štandardný chod.
„Kladná hodnota znamená, že subjekt dokáže pokryť výdavky na bežný chod prostredníctvom bežných príjmov, t. j. bežné príjmy prevyšujú bežné výdavky. Čím je hodnota ukazovateľa vyššia, tým lepšie,“ píše sa taktiež v dokumente mestskej časti Plán Petržalka 2029.
Podľa výročnej správy mestskej časti za rok 2023 bol bežný príjem mestskej časti 77 653 367 eur, bežné výdavky 65 792 422 eur. „K 31. 12. 2023 vykázala mestská časť prebytok bežného rozpočtu vo výške 11 860 945 eur,“ píše sa vo výročnej správe.
Poh¾ad na Nový most a Aupark Tower (vpravo) vo výstavbe. Bratislava, 2. marec 2007.
Foto: SITA/Tomá Benedikoviè
Ďalšie ukazovatele
Dlhová služba zase poukazuje na fakt, ako mestská časť dokáže splácať svoj dlh. „Dlhová služba nesmie presiahnuť 25 percent bežných príjmov predchádzajúceho roka,“ komentovali pre Forbes odborníci z INEKO. Dôležitým ukazovateľom je aj výsledok hospodárenia.
„Opakujúce sa záporné hodnoty (viac rokov po sebe) by mohli poukazovať na neudržateľné financovanie. To však nie je prípad Petržalky,“ dodali z INEKO. Dlhodobé záväzky podľa účtovnej závierky mestská časť eviduje na úrovni 464-tisíc eur a krátkodobé okolo ôsmich miliónov eur.
„Hodný pozornosti by mohol byť aj významný pokles majetku či nízky objem kapitálových výdavkov. Ten môže naznačovať zanedbanie investícií (do údržby majetku),“ podčiarklo INEKO.
Dlhy a účet Petržalky podľa INEKO
Dôležité faktory a ukazovatele zdravia mestskej časti. Foto: reprofoto INEKO
Majetok aj kapitálové výdavky
Práve majetok podľa výročnej správy mestskej časti medziročne (z roku 2022 na 2023) stúpol. A to z viac ako 108 miliónov eur na vyše 118 miliónov eur.
Výročná správa z roku 2023 informovala, že začiatok roka 2023 nevyzeral pre mestskú časť ružovo. Petržalka sa ocitla v rozpočtovom provizóriu a musela zabrzdiť časť niektorých investícií. Práve tento faktor môže podľa INEKO načrtnúť, že „nízky objem kapitálových výdavkov môže naznačovať zanedbanie investícií do údržby majetku“.
„Kapitálové výdavky v porovnaní s rokom 2022 poklesli naozaj výrazne. Zatiaľ čo sa vtedy vyšplhali na čiastku presahujúcu 12 miliónov eur, na rok 2023 boli schválené vo výške len 1,5 milióna eur.
Aj napriek tejto nepriaznivej situácii sa nám v priebehu roka podarilo investovať do viacerých verejnoprospešných projektov, najmä športovej infraštruktúry. Výrazne k tomu prispelo aj spolufinancovanie projektov z externých zdrojov,“ píše sa v poslednej výročnej správe.
Rozpočtové provizórium: problém alebo nie?
Petržalka vstúpila do rozpočtového provizória aj v roku 2025 a to trvalo do apríla tohto roku. Poslanci odklepli rozpočet vo výške viac ako 86 miliónov eur. Starosta minulý rok rozpočet nepodpísal z dôvodu, že poslanci za Team Bratislava a PS prišli s pozmeňovacím návrhom. Navrhli prekládku nadzemného vedenia veľmi vysokého napätia vedúceho aj ponad jazero Veľký Draždiak.
„Naše vnímanie situácie do značnej miery závisí od dôvodov, ktoré k tomu viedli. V prípade Petržalky išlo o ‚spor‘ týkajúci sa investície za viac ako 3 milióny eur. Prekládka vedenia veľmi vysokého napätia ponad jazero Veľký Draždiak,“ komentuje situáciu v Petržalke INEKO. „Nešlo teda o problém s hospodárením, ale o spor, či realizovať relatívne veľký projekt,“ podčiarkla platforma.
Vo všeobecnosti platí, že práve rozpočtové provizórium odborníci nevnímajú ako pozitívny ukazovateľ, no existujú poľahčujúce okolnosti. „V prípadoch, kde je dôsledkom vecného sporu, je oveľa prijateľnejšie, než keby išlo o situáciu, ktorá by bola dôsledkom problémov s hospodárením,“ konštatuje INEKO.
