Investori do akciových fondov zachovávajú chladnú hlavu skôr než tí, ktorí investovali do konzervatívnejších nástrojov.
Ukazuje to reakcia slovenských investorov počas marcových turbulentných udalostí na globálnych finančných trhoch. Koronakríza a obavy z jej dôsledkov na ekonomiky sveta sa vtedy premietli do prudkých pádov hlavných indexov.
Kým ešte v druhej polovici februára sa investori tešili z rekordných výsledkov, potom prišli dvojciferné percentuálne zosuny. Odvtedy sa situácia postupne upokojila a akcie začali opäť rásť, no stále sú takmer pätinu pod rekordmi.
Vystrašení konzervatívci
Čísla Slovenskej asociácie správcovských spoločností, ktorá združuje údaje o trhu, dokumentujú, že mnohí slovenskí investori sa vystrašili. Kým ešte vo februári dosiahli čisté predaje podielov (rozdiel medzi novovydanými a vrátenými podielmi) 77 miliónov eur, v marci to už bol iný príbeh.
Čisté predaje sa dostali do mínusu – podielnici z fondov vybrali o 125,5 milióna eur viac než do nich vložili. V apríli sa už opäť pozvoľna vracali viac ku kupovaniu než predávaniu (redemácii) podielov (najčerstvejšie údaje sú k 17. aprílu).
„Najviac pritom panikárili konzervatívni investori, ktorých zasiahli omnoho nižšie prepady cien v porovnaní s investormi do akciových fondov,“ hovorí výkonný riaditeľ asociácie Ivan Znášik.
Takmer 40 percent všetkých redemácií sa podľa neho týkalo realitných fondov, kde sa znížili ceny len u dvoch fondov a aj to omnoho menej ako napríklad pri dlhopisových fondoch.
Investori do akciových fondov, naopak, zachovali chladnú hlavu – ani v jednom týždni tohto krízového obdobia nevybrali viac peňazí z fondov, ako do nich vložili. Posledný týždeň, ku ktorému sú k dispozícii údaje, dokonca boli v tejto kategórii fondov v porovnaní s ostatnými typmi fondov najvyššie kladné čisté predaje.
Znášik pripomína, že škodlivé zbytočne panické správanie sa investorov samozrejme nie je len slovenskou záležitosťou. No dodáva, že reakcia nebola zďaleka taká intenzívna ako v roku 2008, keď pád banky Lehman Brothers spustil globálnu krízu.
Investovanie v kríze. Radšej pravidelne alebo jednorazovo?
K tomuto hodnoteniu sa pridáva aj investičný expert Asset Managementu Slovenskej sporiteľne Pavol Vejmelka: „Najvýraznejšie výbery z fondov sme zaznamenali v druhej polovici marca, no stále možno povedať, že nie sú dramaticky vysoké. V porovnaní so správaním sa klientov v období počas finančnej krízy 2008 – 2009 sa ukazuje, že aktuálne situáciu zvládajú výrazne lepšie.“ Vidí za tým kvalitnejší predaj investičných produktov aj lepšiu finančnú gramotnosť ľudí.
VÚB dokonca tvrdí, že po informačnej kampani pre svojich klientov v čase najväčších poklesov trhov zaznamenali v marci historicky najvyšší predaj jednorazových investícií.
Aj v ČSOB hovoria, že klienti nepodliehali panike. Odpredaje boli hlavne v peňažných fondoch. „Ťažko povedať, či ide o reakciu na trhový vývoj alebo investorov k tomu viedla nutnosť použiť práve tieto prostriedky. Celkovo však odpredaje tvoria len malú časť v porovnaní s celkovým objemom prostriedkov pod správou,“ vysvetľuje hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová. Na druhej strane videli prílev peňazí hlavne do akciových fondov a potom do zmiešaných fondov. Rozkolísané trhy tak využívajú mnohí investori k tomu, aby prikúpili investície v zľave.
Trhy, nie finančná tieseň
Asociácia aj oslovené banky sa zhodujú, že klienti – ak peniaze z fondov vyberali – zatiaľ reagovali viac na situáciu na trhoch než na akútnu finančnú tieseň spôsobenú napríklad stratou príjmu a nutnosťou splácať úvery.
Banky dostávajú tisíce žiadostí o odklad splátok
Preto banky nevideli ani výraznejšie siahanie na úspory na bežných či sporiacich účtoch. „Odliv z úspor nezaznamenávame, celkový prírastok depozít je podobný ako pred rokom. Marcové úspory klientov boli dokonca lepšie ako vlani, keďže ľudia mali možnosť odložiť si platenie daní, čo má každoročne najväčší vplyv na objem vkladov v marci,“ odkazuje za najväčšiu Slovenskú sporiteľňu jej hovorkyňa Marta Cesnaková.
Pod pokojnú situáciu na bankových účtoch sa podpisuje najmä nižšia spotreba. V sporiteľni nezaznamenali výrazný výpadok príjmov, ich mierny pokles stíha vykompenzovať fakt, že spotrebitelia menej nakupujú, cestujú či míňajú v reštauráciách.
ČSOB hovorí, že pri sporiacich účtoch, kde si ľudia odkladajú peniaze na neočakávané výdavky, zaznamenali, že ľudia po nich viac siahli. Po mesiaci sa však situácia stabilizovala.
„Zrejme to bola prvotná reakcia klientov, ktorí konali narýchlo v obave, že sa k peniazom nebudú vedieť dostať, alebo aj toho, ako dlho bude táto situácia trvať. Teraz už vidíme upokojenie,“ hovorí Jamborová.
Kým v podielových fondoch majú Slováci v správe zhruba 9 miliárd eur, na bežných, sporiacich či termínovaných účtoch držali obyvatelia krajiny ku koncu februára podľa údajov Národnej banky Slovenska vyše 37 miliárd eur.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
