Dcéra dlhoročného prezidenta Angoly Isabel Dos Santos zbohatla vďaka podvodom a praniu špinavých peňazí. Tvrdí to angolský súd, vláda niekdajšej miliardárke zmrazila aktíva. Potom sa pridali aj portugalské úrady.
Pred ôsmimi rokmi označil Forbes Isabel za najbohatšiu ženu Afriky a jej majetok vyčíslil na 3,5 miliardy dolárov. Išlo o čítankový príklad, ako podojiť celú krajinu.
Keďže jej otec už nie je v úrade, dcérino impérium sa scvrklo na tieň svojej niekdajšej sily. Prepierajú sa obvinenia z korupcie, tri krajiny jej zmrazili aktíva a vo štvrtej čelí žalobe za dlh vo výške stoviek miliónov dolárov.
Už nie je miliardárkou, no biedu rozhodne netrie
Forbes predpokladá, že bývalá miliardárka nemá prístup a pravdepodobne má malú šancu, že získa späť kontrolu nad zmrazenými aktívami v odhadovanej hodnote 1,6 miliardy dolárov.
Preto jej ich k odhadovanému majetku nepripočítava a podľa prepočtov už Isabel Dos Santos nie je miliardárkou a vypadla aj z aktuálneho rebríčka najbohatších ľudí Afriky.
Niekdajšia africká „princezná“ sa však nestala bedárkou. Vlastní dom na súkromnom ostrove v Dubaji, ďalší v Londýne a jachtu za 35 miliónov dolárov. Pravdepodobne vlastní aj bankové účty a aktíva, ktoré musia úrady najprv vysledovať.
Hovorí sa, že trávi čas striedavo v Dubaji, kde jej manžel Sindika Dokolo v októbri zomrel pri potápaní, a Londýnom, kde mal v novembri smútočný obrad vo Westminsterskej katedrále. Prostredníctvom hovorcu sa odmietla k nášmu článku vyjadriť.
Isabel dos Santos v pozícii šéfky predstavenstva Unitel na Svetovom ekonomickom fóre. FOTO: SITA, AP
Ako zbohatla
V článku z augusta 2013 (spoluautorom bol angolský novinár Rafael Marques de Morais) sme konštatovali , že najbohatšou Afričankou je najstaršia dcéra Josého Eduarda dos Santosa, ktorý vládol v krajine v rokoch 1979 až 2017.
Kým panoval v krajine bohatej na ropu, ale inak chudobnej, získala jeho dcéra významné podiely v strategických firmách štátu, bankách, cementárňach, baniach na diamanty, telekomunikáciách. Stala sa tak najvplyvnejšou ženou v biznise tohto afrického štátu.
Viac ako polovicu jej aktív tvorili podiely v portugalských firmách, vďaka čomu sa tešila medzinárodnej kredibilite. Angola, ktorá bola stáročia portugalskou kolóniou, si nezávislosť získala až v roku 1975. Keď Forbes Dos Santosovú vyhlásil za miliardárku, vláda Angoly správu šírila ako otázku národnej hrdosti, dôkaz, že krajine sa darí.
Bývalý prezident Angoly José Eduardo dos Santos, Isabelin otec. FOTO: SITA, AP
Do tej miery, do akej sme boli schopní zistiť, pochádzali takmer všetky jej veľké investície v Angole z podielov vo firmách, ktoré chceli v krajine podnikať, alebo z rozhodnutí prezidenta, ktorý ju do firiem angažoval. Jej príbeh bol zaujímavým „oknom“ do fungovania kleptokratických režimov, ktoré vedú krajiny bohaté na prírodné zdroje.
V Portugalsku firmy, do ktorých investovala (banky, káblová televízia či strojárska firma), po pôvode jej majetku nepátrali, tvrdí bývalá europoslankyňa za Socialistickú stranu Ana Gomes (a aktuálna kandidátka na prezidentku Portugalska). „Keď kupovala podiely v bankách, hovorila som – aký je pôvod tých peňazí? Prečo jej povoľujete prať peniaze v našom finančnom systéme?“
Gomes podala žalobu za pranie peňazí v Portugalsku už v roku 2016. Úrady nereagovali. Na začiatku roku 2020 Dos Santos v Portugalsku zažalovala Gomesovú za nactiutŕhanie, prekážali jej tweety a televízne vyhlásenia o praní peňazí. Proces Dos Santos prehrala, jej právnici sa odvolali.
Impérium sa začína rúcať
Keď do úradu prezidenta Angoly v septembri 2017 zasadol João Lourenco, vyhlásil, že zaútočí na korupciu. Transparency International krajinu označovala za jednu z najskorumpovanejších na svete. Dva mesiace po nástupe vyhodil nový prezident Isabelu Dos Santos z úradu šéfky štátnej ropnej firmy Sonangol, do ktorej ju menoval otec v júni 2016.
Aktuálny prezident Angoly João Lourenco. FOTO: SITA, AP
Najväčší úder však prišiel v decembri 2019. Angolský súd v rámci vyšetrovania korupcie zmrazil aktíva, ktoré patrili Dos Santosovej a jej manželovi, vrátane podielu v telekome Unitel a viacerých bankách.
V rozhodnutí súdu sa uvádzalo, že entita Exem Energy BV, ktorú manželia vlastnili, sľúbila, že splatí dlh 75 miliónov dolárov voči Sonangolu, ale neurobila to. Podľa tohto verdiktu manželia a ich spoločníci spôsobili vláde Angoly straty najmenej 1,1 miliardy dolárov.
V januári 2020 generálny prokurátor Angoly obvinil Dos Santos a Dokola zo sprenevery a prania peňazí. Dos Santos reagovala vyhlásením, že obvinenia sú „extrémne zavádzajúce a nepravdivé“ a že je „súkromná podnikateľka, pričom vždy pôsobila v rámci právnych predpisov“.
Usvedčujú ju Luanda Leaks
Potom sa objavil príval detailov o Dos Santos a jej aktívach – v rámci takzvaných Luanda Leaks, zbierke viac ako 700-tisíc dokumentov medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov (ICIJ).
Potvrdilo správy Forbesu z roku 2013 o korupčnom priebehu získavania podielov vo firmách. Luanda Leaks vrhli svetlo aj na jej pomáhačov, konzultačné a účtovnícke firmy ako McKinsey a PwC, ako aj partiu bankárov a právnikov, ktorí jej pomohli získať majetok a odsťahovať ho do offshore prostredia.
V decembri 2020 vyhlásila PwC, že keď sa objavili obvinenia, „podniklo okamžité kroky a ukončilo náš vzťah so spomenutými firmami“. Niektorí seniorní zamestnanci vraj opustili firmu alebo boli predmetom „iných nápravných opatrení “. Hovorca McKinsey tvrdí, že firma už nepovažuje Dos Santos a jej firmy za klientov.
Zatiaľ žiadnu z poradenských firiem z ničoho neobvinili, hoci minulý rok regulátor v Portugalsku preveroval audítorov, ktorí robili s Dos Santosovou, a údajne zistil, že niektorí nepodnikli kroky, ktoré by zastavili možnosť prania peňazí.
Dos Santos podnikala aj s majiteľom magazínu Forbes a domény Forbes.com, firmou Forbes Media. Jej angolská firma Zap Midia je držiteľom licencie pre Forbes Angola a Forbes Portugalsko. Firma je uvedená v podaní angolského súdu ako jedna zo spoločností, ktorej aktíva sa majú zmraziť.
Jedným z najväčších odhalení v rámci Luanda Leaks sú dokumenty z roku 2006, ktoré ukazujú, že jej manžel Sonangolu zaplatil iba 11 miliónov eur za podiel v portugalskej firme Galp, ktorý mal hodnotu 75 miliónov eur. Rozdiel bol de facto bezúročnou pôžičkou od angolskej vlády.
Podiel, ktorý vlastnili cez v Holandsku registrovanú entitu Exem Energy BV, má aktuálne hodnotu 550 miliónov dolárov. Podľa ICIJ boli tieto akcie v Holandsku zmrazené.
Dohoda s novým prezidentom?
Dos Santos zďaleka nie je jedinou osobou, ktorá zbohatla vďaka štátu Angola. Korupcia je v tomto štáte rozšírená. „Niektorí z najväčších podvodníkov sa pravdepodobne s novým prezidentom Lourencom dohodli a pozornosti úradov unikajú,“ hovorí Ricardo Soares de Oliveira, profesor africkej politiky na Oxfordskej univerzite.
Upozorňuje, že počas posledných šiestich mesiacov Lourenco rozšíril protikorupčný boj na viac ľudí mimo rodiny Dos Santosovcov.
Aj úrady v Portugalsku podnikli kroky na záchranu aktív, ktoré Dos Santos vlastní. V júli vláda prikročila k znárodneniu Efacecu, strojárskej firmy, ktorej väčšinu Dos Santos vlastní, údajne v obave, či firma prežije.
Generálny prokurátor Angoly Helder Pitta Gros na stretnutí s portugalskou kolegyňou Luciliou Gago. FOTO: SITA, AP
V apríli súd v Portugalsku zmrazil jej asi 500-miliónový podiel v káblovej televízii a poskytovateľovi internetu NOS. Jej investície v NOSe ukazujú, že ju portugalská podnikateľská elita videla rada: akcie držala cez ZOPT, partnerstvo s rodinou Belmira de Azevedo, rešpektovaného portugalského miliardára, ktorý zomrel v roku 2017. Akcionári ZOPT sú v procese rozpustenia partnerstva, tvrdí hovorca NOS.
Ružové to s ňou nie je ani v Spojenom kráľovstve
Partneri idú po Dos Santosovej aj v Spojenom kráľovstve. Unitel, v ktorom mala 25 percent, ju na konci minulého roka zažaloval v Londýne. Tvrdí, že jej holandský holding Unitel International Holdings BV v roku 2019 defaultoval na viacero úverov od Unitelu, schválených po roku 2012. Firma si pýta splátku 430 miliónov dolárov.
Celkovo majú aktíva, zmrazené v Angole, hodnotu najmenej 300 miliónov dolárov, kým portugalské a holandské majú dokopy hodnotu asi 1,3 miliardy dolárov. Pravdepodobnosť, že Dos Santos tieto peniaze získa späť, je neistá. Jej domy, jachta, hotovosť a iné aktíva by mohli mať hodnotu asi 400 miliónov dolárov, čo však nie je viac ako splátka, ktorú si pýta Unitel.
Kam všetky tie súdy povedú? V auguste jej brat José Filomeno dos Santos dostal v Angole päť rokov väzenia za vyvedenie 500 miliónov dolárov z angolského štátneho investičného fondu, ktorému šéfoval. Justícia v Angole a Portugalsku pracuje pomaly, takže rozhodnutia asi tak skoro nepadnú.
„Očakávam roky a roky sporov pred súdmi a kým budú prebiehať, ľudia Angoly nedostanú peniaze, ktoré im zobrali,“ hovorí Karina Carvalho, výkonná riaditeľka Transparency International Portugal. „Mali by sme preto prikročiť k obnoveniu aktív a kompenzácii obetí.“
Zaisťovanie aktív je však zväčša na dlhé lakte. Nie je tu záruka, že prokurátori vyhrajú a zmrazené aktíva sa vrátia štátu Angola. V roku 2014 správa iniciatívy Stolen Asset Recovery Program Svetovej banky, s priliehavým nadpisom „Málo a ďaleko“ konštatovala, že medzi aktívami, ktoré sa podarí zaistiť a tými, ktoré z rozvojových krajín zmiznú, pretrváva obrovská diera. V rokoch 2010 až 2012 ide o pomer 147 miliónov proti 20 až 40 miliardám dolárov.
Sladký život medzi Dubajom a Londýnom
Keď Angola na začiatku roka 2020 ohlásila žalobu proti Isabele Dos Santos, niektoré správy spomínali, že krajina požiada o medzinárodný zatykač. Zatiaľ sa to nestalo, Dos Santos cestuje slobodne medzi Dubajom a Spojeným kráľovstvom.
Život je však pre ňu iný: „Pokorili ju, vrátili na zem,“ hovorí profesor z Oxfordu Soares de Oliveira. „Ukazuje to, že v mnohých autoritárskych krajinách je ekonomická moc len odvodená od politickej, nie naopak. V momente, keď prídete o politickú moc, môžu ísť po vás. A ste zraniteľní po celom svete.“
Autorka článku Kerry A. Dolan je redaktorka magazínu Forbes, píše o miliardároch.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk.
