Technologický pokrok je neodvratný a zasahuje aj do finančného a ekonomického systému. Sme svedkami novej éry peňazí. O kryptomenách a mýtoch o nich, o evolúcii aj o prvom univerzitnom odbore zameranom na túto tému, sme sa rozprávali s odborníkom na digitálne meny Dávidom Stancelom.
V tomto článku sa dozviete:
- na ktorej univerzite sa dá študovať prvý program zameraný digitálne meny;
- ako predchádzať kryptomenovým podvodom;
- aká je budúcnosť a využitie digitálnych mien;
- ako sa volal prvý slovenský NFT projekt a k čomu bol určený;
- aké najčastejšie mýty o kryptomenách prevládajú;
- ktoré krajiny sú voči kryptomenám benevolentné.
Dávidova cesta ku kryptoaktívam
Dávid sa venuje kryptomenám od roku 2012, cestu k téme financií však odštartovalo štúdium ekonómie na Masarykovej univerzite v Brne.
„Objavoval som rôzne alternatívne ekonomické smery a dostal som sa k libertarianizmu a k rakúskej ekonomickej škole. Bitcoin sa práve vtedy viacej dostával do povedomia a v niektorých aspektoch sa pekne dopĺňal s myšlienkami niektorých predstaviteľov rakúskych ekonomických teórií,“ opisuje Dávid, ako sa dostal ku komunite podobne zmýšľajúcich ľudí.
Jeho zanietenosť voči virtuálnym menám eskalovala – v Česku usporadúval stretnutia pre fanúšikov kryptomien, zastával pozície IT audítora a poradcu blockchainových projektov. Aktívne sa angažoval aj v pražskej Paralelnej Polis.
Školné v bitcoinoch
Táto sféra bola pre neho natoľko pohlcujúca, že sa rozhodol študovať odbor Digitálne meny v Nikózii na Cypre – prvý študijný program na svete zameraný na blockchain a kryptomeny. Dávid tu po roku a pol nadobudol odbornú kvalifikáciu a titul Master of Science.
Program je v princípe rozdelený na tri časti: ekonomická, právna a technologická. Na univerzite kladú dôraz na ekonomické a právne aspekty kryptomien a blockchain aplikácií. No študenti majú tiež možnosť vyskúšať si napríklad programovanie smart kontraktov.
„Školné sa dalo platiť v bitcoinoch a niektoré prednášky viedol kryptomenový guru Andreas Antonopoulos, ktorý na túto tému napísal viacero významných odborných publikácií,“ opisuje Dávid.
Stretnutie Dávida so spoluzaklateľom Etherea Vitalikom Buterinom na pražskom Devcone v roku 2018. Foto: archív Dávida Stancela
Stretnutie Dávida so spoluzaklateľom etherea Vitalikom Buterinom (vpravo) na pražskom Devcone v roku 2018. Foto: archív Dávida Stancela
Absolventi programu nájdu uplatnenie hlavne vo finančnom odvetví, či už vo fintech a krypto startupoch, alebo tradičných finančných a poradenských inštitúciách, či ako podnikatelia, produktoví manažéri, prípadne aj programátori.
Dávid si profesijné uplatnenie našiel v spoločnosti Fumbi, kde pôsobil najprv ako CTO (Chief Technology Officer – výkonný technický riaditeľ) a teraz ako CIO (Chief Investment Officer – investičný riaditeľ).
Jednou z Dávidových priorít je vzdelávať širokú aj odbornú verejnosť. Fotografia je z udalosti Blockwalks. Foto: Andrea Stoklasová
Jednou z Dávidových priorít je vzdelávať širokú aj odbornú verejnosť. Fotografia je z udalosti Blockwalks. Foto: Blockwalks/Andrea Stoklasová
Cez túto organizáciu sa spolu s tímom snaží predstaviť kryptomeny širšej verejnosti. „Je našou prioritou ľuďom priblížiť digitálne meny rôznymi spôsobmi. Nedávno sme spustili projekt, vďaka ktorému si ľudia budú môcť kupovať kryptomeny na pobočkách pošty. Taktiež sme spustili vzdelávaciu akadémiu,“ hovorí Dávid. Aj vďaka osvetovej činnosti sa Fumbi stal jedným z najväčších kryptomenových brokerov na Slovensku a v Česku.
Ako sa nenechať oklamať
Dávid dostáva ako expert na tému nespočetne veľa otázok, ľudia sa ho však najčastejšie pýtajú na profitabilnosť kryptomien a dôveryhodnosť projektov. „Snažíme sa v občianskom združení Blockchain Slovakia ľudí intenzívne vzdelávať, pretože s rozmachom nových spôsobov investovania a obchodovania sa na scéne objavujú aj pochybné projekty,“ upozorňuje Dávid.
Ako ich rozpoznať? „Aby sa ľudia vyhli podvodom, tak by mali prihliadať na to, kde je spoločnosť založená, aké má zmluvné podmienky, či náhodou neproklamuje nereálne sľuby o vysokých garantovaných výnosoch. Treba si pozrieť recenzie a skúsenosti iných ľudí na internete,“ zdôrazňuje niektoré zásady.
Dávid (vpravo) na fotografii s obhajcom bitcoinu Andreasom Antonopoulosom (vľavo). Foto: archív Dávida Stancela
Dávid (vpravo) na fotografii s obhajcom bitcoinu Andreasom Antonopoulosom (vľavo). Foto: Aachív Dávida Stancela
Technológia prináša nové možnosti
Podľa Dávida majú kryptoaktíva širokospektrálne využitie, ako opisuje:
- Kryptomeny vytvárajú paralelný finančný systém, ktorý sa spája a navzájom dopĺňa s tradičným finančným systémom. Zároveň však nevylučuje úplné osamostatnenie sa aspoň malej časti tohto systému. Ľudia, ktorí nemajú bankové účty, sa môžu prostredníctvom kryptomien napojiť na digitálne peniaze a na svetový kapitálový trh. Môžu získať prístup k službám, ktoré by pri využívaní len tradičného finančného systému nemali, ako napríklad pôžičky, deriváty a podobne.
- V širšom kontexte vďaka kryptomenám vznikajú nové aplikácie týchto technológií, akými sú napríklad NFT (non-fungible tokens, teda unikátne digitálne tokeny), ktoré umožňujú ľudom vlastniť digitálny obsah a predmety bez nutnosti byť závislí od tretích strán. Vďaka tomu dochádza k prepájaniu reálneho sveta a virtuálnej, rozšírenej reality. Vzniká tak hybridná realita, niektorými nazývaná aj Metaverse. Blockchainové siete vytvárajú infraštruktúru, na ktorej sa tieto či ďalšie technológie budujú.
NFT na dobročinné účely
Dávid je taktiež spolutvorcom prvého slovenského NFT projektu – Cryptotittiez – iniciovanom v roku 2017. Išlo o paródiu na Cryptikitties (čo je blockchainová hra na platforme Ethereum, ktorá umožňovala hráčom predávať, kupovať a zbierať virtuálne mačky, pozn. red.).
Aj takto môže vyzerať avatar v alternatívnom svete Somnium Space. Foto: Archív Dávida Stancela„V tej dobe bol projekt Cryptokitties veľmi populárny. Obehol médiá a my sme sa toho chytili. Vytvorili sme kolekciu obrázkov ženských pŕs a tie sme predávali. Pointou bolo to, že časť z každej transakcie putovala českej organizácii Loono, ktorá sa venuje osvete o prevencii rakoviny prsníka. Týmto štýlom sme využili nový typ technológie na dobročinné účely,“ opisuje prospešnosť projektu.
Najčastejšie mýty o kryptomenách a ich súčasná pozícia
Podľa Dávida je častým mýtom o bitcoine to, že sa používa hlavne v platbách na darknete za nelegálne služby a tovary, prípadne na platby súvisiace s kyberkriminalitou.
To už roky nie je pravda – na darknete sa už bitcoin tak často nepoužíva. Nahradili ho anonymnejšie kryptomeny. Ak ide o posledné roky, transakcie, ktoré sú spojené s kriminálnymi aktivitami, predstavujú približne len 1 % všetkých bitcoinových transakcií.
Ďalší častý mýtus súvisí s výpočtom efektívnosti Bitcoinu ako transakčného systému. V médiách sa často veľmi zavádzajúco komunikuje, koľko transakcií je Bitcoin schopný spracovať a aká je ich energetická náročnosť. Tieto výpočty často neberú do úvahy tzv. technológie druhej vrstvy, a preto sú veľmi nepresné.
Kryptomeny sú z Dávidovej strany rozoberané aj so štátnymi inštitúciami. Foto: NBSKryptomenový trh momentálne prechádza medveďou fázou, avšak dochádza k výraznej očiste celého trhu (nielen s kryptomenami). Viacero významných firiem krachuje, čo len posilnilo negatívnu náladu investorov do kryptomien.
V posledných dňoch už badáme známky oživenia. Hoci môže byť len dočasné, dlhodobý potenciál kryptomien a celého odvetvia sa nemení. Podľa Dávida môžeme očakávať, že do dvoch rokov príde opäť k výraznému oživeniu, ktoré bude reflektované aj rastom cien aktív.
Bitcoin ako zákonné platidlo
Bitcoin ako štátom uznané platidlo má omnoho väčší význam a prínos v rozvinutých krajinách, ako napríklad v Salvádore, kde bol bitcoin prijatý ako právoplatná mena v roku 2021.
Slúži ako substitút štátnej meny a ochrana proti inflácii. Zároveň nahrádza elektronický platobný systém a vytvára alternatívnu finančnú štruktúru.
Podľa Dávida si však v našich končinách na uzákonenie digitálnych mien ešte počkáme. „Máme jedno z najvyšších daňových zaťažení uvalených na kryptomeny v Európe. Táto skutočnosť mnohé firmy alebo jednotlivcov odrádza od používania a adopcie virtuálnych peňazí,“ opisuje situáciu na Slovensku. Dávid na túto tému diskutuje aj so štátnymi inštitúciami a rôznymi pracovnými skupinami.
Dávid pôsobenie v kryptomenách poňal širokospektrálne – napísal knihu a vyučuje na vysokých školách. Foto: Sarah WeissSvet sa však pomaly otvára novým možnostiam. Kryptomenám možno začne svitať na lepšie časy. Stredoafrická republika a Salvádor sú krajinami, kde sa kryptomeny stali oficiálnym platidlom. V Portugalsku a Slovinsku sú zas daňové výhody. V Paraguaji je povolená legálna ťažba, kde túto príležitosť využil aj Dušan Matuška na založenie „kryptobaní“.
Je už len otázkou času, kedy podobné iniciatívy prelomia stigmu voči virtuálnym menám v spoločnosti. A presne o to sa snaží aj Dávid prostredníctvom neustálej osvety.
Dávid Stancel
je evangelizátor a popularizátor kryptomien. Vyštudoval odbor Ekonómia na Masarykovej univerzite v Brne a na Univerzite v Nikózii na Cypre získal titul Master of Science v odbore digitálnych mien.
Založil občianske združenie Blockchain Slovakia, vystupuje ako odborník na kryptomeny v spoločnosti Vacuumlabs a zastáva pozíciu CIO v organizácii Fumbi.
Svoje vedomosti odovzdáva študentom Ekonomickej univerzity a študentom STU v Bratislave ako prednášajúci pedagóg.
