Staré čínske príslovie hovorí, že keď zúri hurikán, niektorí stavajú prístrešky, kým iní veterné mlyny.
Ako môže byť líder úspešný v prostredí zmietanom zmenami? Základným predpokladom je, aby pracoval sám so sebou a na sebe.
Líder bol historicky vnímaný ako ten, ktorý stojí na čele a robí veľké veci. Prví manažéri sa objavili už v rámci prvej technickej revolúcie a vyrástli z inžinierov, ktorí boli skvelí vo zvyšovaní efektivity a produktivity strojov. Bohužiaľ, tento prístup aplikovali rovnako aj smerom k ľuďom.
Od tohto obdobia prešiel svet a s ním aj požiadavky na lídrov radikálnymi zmenami. „Za posledných sto rokov sa udialo niekoľko významných zmien vo vzťahu líder – nasledovník,“ hovorí koučka a konzultantka Dagmar Kéryová.
V rámci 19. storočia fungovalo nastavenie, že veľkí muži robili veľké veci a direktívne ovládali masy menej vzdelaných robotníkov ako nástroje na vykonávanie svojej vôle.
Lídrovi na obsadenie vedúcej pozície stačilo vzdelanie a intelekt. V 20. storočí boli už aj bežní ľudia omnoho vzdelanejší a žiadali od lídrov viac – rešpekt, ľudský prístup, rozvoj, motiváciu. Zvýšili sa nároky na lídrov, ktorí už v minulom storočí potrebovali čoraz viac znalostí a najmä emocionálnu inteligenciu, vysvetľuje Kéryová.
Ako je to v súčasnosti? „V dnešnom biznisovom prostredí je líder postavený pred výzvu dosahovať výsledky prostredníctvom ľudí a tímov, ktoré dokáže čoraz menej kontrolovať a riadiť priamo. Zamestnanci sú nezávislejší v rozhodovaní, majú veľa možností,“ mieni Kéryová a dodáva, že pre lídrov, ktorí budujú a vedú svoje tímy a organizácie v neprehľadnom a chaotickom prostredí, nie je preto vôbec jednoduché uspieť.
Kedy je líder úspešný?
Ako sa v dnešnom prostredí definovanom chaosom dá zmerať, či je líder úspešný? Ktorá metrika je pre firmu najhodnotnejšia? Tržby, profitabilita, udržateľnosť, rast, povedomie o značke? ESG? Dosiahnutie ocenenia top zamestnávateľ? Zdravá firma roka? Alebo angažovanosť a well-being zamestnancov? V komplexnom svete sa môžeme porovnávať s ostatnými v čomkoľvek. Vždy môžeme zvíťaziť aj prehrať, podľa toho, akú oblasť si vyberieme. Samotná definícia úspechu sa mení takisto rýchlo ako prostredie, v ktorom podnikáme.
Podobne sa teda rapídne menia aj požiadavky na lídrov súcich do sveta definovaného neustálou zmenou. Okrem dôležitých manažérskych zručností a expertízy v odbore je pre lídrov nevyhnutné pochopiť, že nejednoznačnosť a neistota sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života. To si často vyžaduje zmenu prístupu a nastavenia myslenia (mindset).
Dnes potrebujeme odolných, agilných lídrov, ktorí nám vytvoria bezpečné prostredie podporujúce spoluprácu a inovatívne myslenie. Čoraz viac je to o odolnosti, vytrvalosti a sile lídra, nie však o fyzickej, ale najmä mentálnej a emocionálnej.
Medzi lídrami dnes excelujú tí, ktorí dokážu byť v chaotických a neprehľadných situáciách sústredení, sú schopní mať otvorenú myseľ a pozorne počúvať ostatných.
Takíto ľudia majú často vysokú úroveň agility v učení – tzv. learning agility. Sú zvedaví a rýchlo sa učia zo skúseností, ktorými prechádzajú. Pozorne, ba až s prístupom večného študenta vnímajú, čo a ako sa deje okolo nich, aktívne vyhodnocujú, aký to má dopad na nich samých, na ľudí okolo a na konečný výsledok celej situácie. Zručne a vedome aplikujú nové, pozorovaním získané poznatky o ľuďoch, zmenách, komplexných problémoch a riešeniach v nových situáciách.
Ako sa dá pripraviť na nečakané?
Základným bodom, z ktorého vychádza agilita v učení, je sebauvedomenie – self awareness. Sebareflexia je z tohto pohľadu základom učenia a rozvoja. Je úplne jedno, ako to nazveme: schopnosť sústrediť sa, byť prítomný, žiť vedome, mindfully. Je to čas a priestor, ktorý venujeme sami sebe, skúmame naše myšlienky, emócie a správanie. Nadobudnutím tejto zručnosti prisudzujeme význam našim skúsenostiam, uvedomujeme si poučenia, ktoré z nich plynú, a adaptujeme náš prístup a kroky do budúcnosti. Na začiatku je dobré, keď lídri reflektujú po situácii, ktorá si vyžaduje tento prístup, no nácvikom zručnosti sebareflexie dokážu už reflektovať aj priamo uprostred situácie a zvedomiť si, čo vplýva na ich rozhodovanie a konanie.
Mentálna agilita je akási intelektuálna zvedavosť. Mentálne agilní lídri sa ľahko orientujú v komplexných výzvach, sú netrpezliví, bádajú a často prepájajú fakty a udalosti, minulosť s budúcnosťou. Radi sa učia a vyhľadávajú nové informácie, nápady, paralely, analyzujú ich pre pochopenie súvislostí a zmyslu jednotlivých prepojení. Nevyznačujú sa len schopnosťou rýchlo myslieť, ale aj schopnosťou zjednodušovať zložité. Medzi najznámejších lídrov so silnou schopnosťou mentálnej agility patrí napríklad Albert Einstein alebo Steve Jobs.
Lídri, ktorí majú vysoko vyvinutú interpersonálnu agilitu (people agility), sú veľmi zruční v spájaní sa s inými ľuďmi – tým, že flexibilne prispôsobujú svoj prístup v závislosti od človeka alebo situácie, v ktorej sa nachádzajú. Sústredene počúvajú a vnímajú ľudí okolo seba a snažia sa ich čo najviac spoznať. Schopnosť rozpoznať a predvídať reakcie iných na základe týchto pozorovaní a všímavosti im pomáha prispôsobiť vlastný prístup a štýl komunikácie v rôznych situáciách. Svoj úspech merajú v tom, aký pozitívny vplyv majú na ostatných a ako dokážu iným pomôcť ukázať to najlepšie v nich. Príkladom je moderátorka Oprah Winfrey, ktorá sa veľmi rýchlo naladí na vlnu svojich hostí, prispôsobuje sa im, vďaka čomu sa jej zdôverujú.
Každý by chcel mať v tíme človeka s vysokou agilitou k zmenám (change agility). Taký človek kontinuálne hľadá priestor na zlepšovanie. Často sa pýta: Čo keby sme skúsili…? Čo ak nie? Ako inak by sme mohli…? Lídri s touto schopnosťou prinášajú úplne nové pohľady na vec, experimentujú a presviedčajú ostatných, aby skúšali nové veci, aj keď ešte nie je definovaný výsledok. Tým, že fungujú spôsobom pokus – omyl, nevidia chyby ako zlyhania. Zlyhanie je skôr to, keď sa niečo nevyskúša. Vysokú úroveň agility k zmenám mal zaiste aj Walt Disney, ktorý sa nebál experimentovať, zlyhať a opäť experimentovať.
Agilita k výsledkom (results agility) je neviditeľná sila, ktorá poháňa lídrov k výnimočným výsledkom. Najviac na dosahovaní výsledkov ich však baví prekonávanie prekážok. Spájajú sily s inými lídrami či ľuďmi v tíme, hľadajú zdroje, inšpiráciu a vnútornú silu v sebe, aby vedeli strhnúť ostatných pre svoje myšlienky a vízie. Sú výnimoční svojou vytrvalosťou, odolnosťou a pracovnou disciplínou. Sebavedomie a viera v to, že sa dopracujú k výsledku, je pre ostatných inšpiratívna a zvyšuje aj ich chuť dosahovať výnimočné výsledky. Dôležitá je však aj úprimnosť a schopnosť priznať zraniteľnosť, nevedomosť či obavy. Príkladom je Thomas Alva Edison, ktorý si z každého neúspešného pokusu vytvoril schodík k úspechu.
Všetky tieto oblasti má každý z nás. V niečom sme silnejší, v niečom menej, no každá oblasť sa dá konkrétnymi aktivitami posilňovať.
Posilniť si kľúčové oblasti
Pre leadership vo VUCA či BANI svete je agilita v učení a konaní nevyhnutná. Experti a stratégovia navyše odporúčajú rozvíjať schopnosti, ktoré špecificky adresujú spomínané výzvy BANI biznisového prostredia, ktoré je definované krehkosťou, úzkosťou, nelineárnosťou a nezrozumiteľnosťou.
Ak je niečo krehké, vyžaduje si to posilniť odolnosť.
- Odolnosť firmy: Potrebujeme mať silné základy a biznis postavený na pevných pilieroch, jasných hodnotách a zámere.
- Odolnosť lídra: Líder musí byť schopný sústrediť sa, efektívne regenerovať a mať funkčný „plán vlastnej odolnosti a obnovy“. Každý musí proaktívne rozvíjať schopnosť odraziť sa od neúspechov a efektívne sa prispôsobiť zmenám.
Ak žijeme v prostredí formovanom obavami a úzkosťou, potrebujeme empatiu a realistický optimizmus.
- Ak cítime úzkosť, pre lídra je nevyhnutné vytvárať bezpečné prostredie a naučiť sa reagovať produktívnym spôsobom:
- vedieť rozpoznať a ovládnuť svoje emócie,
- byť si vedomý svojho vplyvu na okolie,
- získavať a komunikovať pozitívny a zároveň realistický pohľad na veci.
- Ak je niečo nelineárne, vyžaduje si to prispôsobivosť.
- Agilný líder je otvorený novým prístupom, schopný prispôsobiť sa novým podmienkam, technikám a paradigmám.
- Adaptácia niekedy vyžaduje opustiť staré spôsoby, ktoré nám už neslúžia, a prijať nové. Je dôležité vedieť rozpoznať správny čas a dobre sa rozhodnúť.
Nelineárne systémy potrebujú improvizáciu, schopnosť rýchlo sa prispôsobiť neočakávaným zmenám a vývoju. Najväčšou výzvou je byť kreatívny pod tlakom.
- Ak je niečo nezrozumiteľné, vyžaduje si to transparentnosť.
- Napriek zložitosti a neprehľadnosti situácií, ktoré nás často môžu paralyzovať, vieme sa zamerať na to, na čom nám najviac záleží.
- Jasné hodnoty, vízia a najmä zrozumiteľná komunikácia sú základom dôvery ako v biznise, tak aj v živote.
BANI svet vyžaduje, aby sme spomalili a boli reálne schopní reflektovať na to, čo sa deje okolo nás, ako aj v nás samých. Buďme zvedaví. Zvedavé myslenie nás totiž vedie k neustálemu učeniu sa a skúmaniu nových myšlienok a trendov. Aby sme si našli priestor a uvedomili si, ako robíme veci, ktoré robíme, ako nám fungujú prístupy, ktoré používame, a či sa dá robiť niečo inak. Majme na pamäti, že zložitosť sveta je príliš rozsiahla na to, aby ju jednotlivec zvládol sám. Úspešnú firmu, v ktorej prosperuje biznis, zamestnanci aj komunita, nevybudujeme bez funkčnej spolupráce. Každý z nás je iný a spolu sa dopĺňame. Potrebujeme sa empaticky počúvať aj produktívne „pohádať“ v bezpečnom prostredí. Iba tak budeme schopní priniesť a využiť to najlepšie z nás v prospech všetkých ostatných. Budovanie silných prepojení a sietí, podpora partnerstiev a spolupráca pri riešení problémov sú dnes neoddeliteľnou súčasťou každej úspešnej stratégie. Len tak vieme vybudovať veterné mlyny vo svete, v ktorom sme obklopení hurikánmi.
