Živnostníci. Malé firmy. Stredné firmy. Veľké korporácie. Zo dňa na deň zažili šok, s ktorým nepočítali. Viacerí museli zavrieť. Niektorí obmedziť fungovanie. Iní sa zmeniť. Ako v týchto bezprecedentných časoch môžete pomôcť k záchrane vlastného biznisu? Forbes pripravil veľký prehľad opatrení v jednotlivých oblastiach, na ktoré sa oplatí zamerať. Povieme vám, čo spraviť s daňami, odvodmi, mzdami a zamestnancami, pôžičkami i marketingom.
1. Hospodárenie
„Globálne šírenie koronavírusu COVID-19 si vyžiadalo zo strany štátu viacero zásadných opatrení, ktoré na jednej strane nepochybne obmedzia šírenie tohto vírusu, na druhej však ochromia činnosti veľkého množstva subjektov a krízu v ich podnikaní,“ hovorí advokátka Stentors Lenka Katríková. Vláda postupne predstavuje záchranné balíčky pre podnikateľov, no veľa z nich sa aj tak ocitá v extrémnej situácii. Aké právne možnosti majú v jednotlivých oblastiach hospodárenia, keď potrebujú ušetriť peniaze?
Vláda chce prijať 13 opatrení pre biznis.
Plánuje pomôcť s odvodmi aj faktúrami za elektrinu
Dane
Ešte stará vláda Petra Pellegriniho prijala v stredu 18. marca opatrenie, ktorým uložila Finančnej správe podmienku, že v prípade, ak daňovníci podajú daňové priznanie a zaplatia daň z príjmov za zdaňovacie obdobie 2019 do konca júna 2020, nebudú im uložené pokuty. Platí to pre všetkých daňovníkov bez rozdielu, teda nielen podnikateľov, a znamená to, že ak po novom neoznámite daňovému úradu predĺženie termínu, pokutu nedostanete. Napriek tomu právnici odporúčajú predĺženie termínu oznámiť, aby bolo zrejmé, že podanie vykonal daňovník načas.
Časová os daňových povinností, ktoré je možné odložiť – Podanie daňového priznania k dani z príjmov – každá fyzická alebo právnická osoba má možnosť bez udania dôvodu poslať na daňový úrad oznámenie o predĺžení lehoty na podanie priznania až do 30. 06. 2020. S presunom lehoty sa posúva aj splatnosť dane príjmov. Vláda prijala opatrenie, na základe ktorého sa nebudú vyrubovať pokuty za podanie daňového priznania k dani z príjmov, ak bude podané do 30. 06. 2020 a rovnako bude do tohto termínu daň zaplatená.
„Opatrením však nebola posunutá lehota na podanie daňového priznania, bolo iba prijaté, že sa neuloží pokuta správcom dane. Preto odporúčam, aby oznámenie o predĺžení lehoty bolo riadne doručené na daňový úrad, aby bolo zrejmé, že podanie vykonal daňovník načas,“ upozorňuje daňová poradkyňa Alica Orda Oravcová.
Čo však radí robiť v prípade, ak daňovník nebude mať prostriedky na zaplatenie dane ani po 30. 06. 2020? „Požiadať daňový úrad o odklad zaplatenia dane – a to buď v splátkach, alebo požiadaním o odloženie platenia dane o niekoľko mesiacov. Či bude však odklad umožnený, závisí iba od rozhodnutia daňového úradu,“ hovorí.
Ak daňovník nepodal ani žiadosť o odklad platenia dane a má nedoplatky po splatnosti, ktoré nevie uhradiť, odporúča, aby poslal vyjadrenie na daňový úrad, prečo nevie daň zaplatiť a kedy očakáva, že by nedoplatok uhradil. Táto otvorená komunikácia podľa Oravcovej môže pomôcť daňovníkovi, aby u neho daňový úrad nezačal hneď daňovú exekúciu.
31. 03. 2020 – Podnikateľ má možnosť podať na daňový úrad aj žiadosť o stanovenie preddavkov na daň z motorových vozidiel. V žiadosti je podľa poradkyne potrebné uviesť najmä dôvody jej podania a zmenu počtu motorových vozidiel.
do 5 dní od dňa výplaty miezd platba preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (daň zo mzdy) – Zamestnávateľ je povinný uhradiť túto daň podľa sumy miezd, ktoré boli reálne uhradené zamestnancom. „Ak zamestnávateľ neuhradil zamestnancom celú sumu dane z dôvodu jeho zlej finančnej situácie, potom aj preddavok na túto daň sa počíta a platí iba z reálne vyplatenej sumy,“ upozorňuje Oravcová. V mzdách za marec 2020 má zamestnávateľ vykonať ročné zúčtovanie zamestnancom, ktorí o to požiadali.
Je podľa nej pravdepodobné, že splatné preddavky z tejto dane budú v apríli 2020 nižšie, ale čisté mzdy zamestnancov vyššie. „Je to dôležité pri plánovaní výdavkov na nasledujúce obdobie,“ hovorí.
do 15. 04. 2020 – Podnikateľ má možnosť podať oznámenie o zmene účtovného obdobia. Pri zmene účtovného obdobia sa automaticky mení aj zdaňovacie obdobie pre daň z príjmov právnickej osoby. „Právnická osoba sa môže rozhodnúť, že jeho zdaňovacím obdobím nebude kalendárny, ale hospodársky rok. Ak by sa takto spoločnosť rozhodla, je najskorším termínom hospodársky rok do 30. 04. 2020, respektíve následné účtovné a zdaňovacie obdobie bude plynúť od 01. 05. 2020 do 30. 04. 2021,“ vysvetľuje Oravcová.
Kedy býva prechod na hospodársky rok výhodný? Podľa daňovej poradkyne vtedy, keď si daňovník predĺži lehotu na podanie priznania za rok 2019 do 30. 06. 2020 a následne daňové priznanie za obdobie 01. 01.2020 – 30. 04. 2020 zaplatí v lehote do 31. 07. 2020 (daňovník si lehotu nepredĺži). „Výhodou môže byť najmä uplatnenie celej hodnoty daňových odpisov, resp. platenie preddavkov na daň z príjmov v nasledujúcom období z daňovej povinnosti za krátke obdobie,“ hovorí. Pri prechode na hospodársky rok od 01. 05. 2020 totiž daňovník v niektorých prípadoch nemusí platiť preddavky na daň vôbec (z dôvodu zvýšenia hranice na platenie preddavkov), resp. jeho daň môže byť významne nižšia, resp. žiadna z dôvodu zmien v sadzbe dane a umorovania strát.
Oravcová však predpokladá, že do leta bude prijaté opatrenie, ktoré zamedzí povinnosti vyhlásiť konkurz a budú upravené ďalšie platobné povinnosti v prospech podnikateľov.
Odvody
V prípade odvodov na sociálne a zdravotné poistenie je povinnosťou naďalej tieto odvody odvádzať tak, ako ustanovuje zákon. „Rovnako sa však navrhuje pomôcť podnikateľom tým, že by sa zaviedli takzvané odvodové prázdniny a odložila sa odvodová povinnosť napríklad o tri najbližšie mesiace, v ktorých sa predpokladá, že šírenie koronavírusu COVID-19 bude kulminovať,“ hovorí Katríková. Následne by sa splácanie tohto záväzku rozložilo až na 18 mesiacov.
Nájmy nebytových priestorov a nehnuteľností
Väčšina podnikateľov vykonáva svoju činnosť v prenajatých priestoroch či nehnuteľnostiach, za ktoré platia nájomné. Práve tieto výdavky popri nákladoch na zamestnancov predstavujú spravidla jednu z najvyšších položiek prevádzkových nákladov podnikateľov. V tejto situácii preto Katríková odporúča, aby si podnikatelia vykonali revíziu uzatvorených nájomných zmlúv a možnosti dočasne znížiť nájomné, odložiť jeho splatnosť, prípadne ho neuhrádzať vôbec.
Momentálne vykonávajú revíziu týchto dojednaní so svojimi klientmi a radia, aby sa podnikatelia obrátili s týmito otázkami na advokáta. „Jednoduchá právna rada im môže ušetriť podstatné náklady na najbližšie mesiace,“ hovorí.
Na koronavírus reaguje aj druhá najväčšia
slovenská banka. Odkladá splácanie hypoték
Dodávatelia a odberatelia
Aj v prípade zmluvných vzťahov existuje podľa advokátky možnosť určitých výluk z povinnosti ich plnenia. „Vždy je však potrebné posúdiť, o aký zmluvný typ zmluvy ide a či je zmluva uzatvorená medzi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti (tzv. B2B vzťah) alebo so zákazníkom, ktorý je spotrebiteľ (tzv. B2C vzťah),“ zdôrazňuje.
Vo všeobecnosti sa však v prípade koronavírusu COVID-19 posudzuje najmä to, či ide o vyššiu moc, ako je definovaná v zmluvnom vzťahu alebo vyplýva zo zákona, prípadne či v konkrétnom prípade ide o tzv. nemožnosť plnenia, nakoľko sa okolnosti plnenia zmluvy zmenili natoľko, že nie je možné zmluvu objektívne plniť, či o obdobné tzv. zmarenie účelu zmluvy, ktoré sa aplikuje podľa Obchodného zákonníka. Variácií právnej argumentácie je podľa nej v niektorých prípadoch veľké množstvo a závery sa odvodzujú od toho, či má klient záujem ukončiť zmluvu, predĺžiť lehotu plnenia, uplatniť si náhradu škody, či povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a podobne.
„Veľmi dôležité je, aby si podnikatelia uvedomili, že ak by znova nastala takáto situácia, aká je dnes, môžu sa na ňu vopred pripraviť tam, kde to zákon umožňuje,“ hovorí Katríková. Do znenia zmlúv je napríklad vhodné zavádzať definíciu vyššej moci (vis major), ktorá by zahŕňala aj šírenie koronavírusu COVID-19 či iných nákazlivých chorôb a samozrejme aj prijatie opatrení štátom, resp. jeho orgánmi, ako tomu je v súčasnosti. Rovnako dôležité je podľa nej v zmluve dohodnúť, na koho ťarchu sa bude vyššia moc „počítať“ a aké budú právne následky. „Práve pre súčasnú situáciu vnímame, že je nutné si zmluvne ošetriť tieto prípady, keďže zákon je vo väčšej časti v tejto oblasti veľmi strohý a niektoré situácie neupravuje vôbec,“ hovorí.
Cezhraničný dovoz tovaru
V prípade, ak dovážate tovar z tretích krajín, zostáva vám naďalej povinnosť platenia cla. Vláda však za účelom dočasného odbremenenia podnikateľov od tejto povinnosti navrhuje predĺžiť termín úhrady colného dlhu, a to údajne až na 30 – 40 dní. Dané opatrenie však zatiaľ schválené nebolo.
Energie
Podnikatelia sa musia ďalej vysporiadať s povinnosťou priebežne uhrádzať platby za elektrinu, vodu, plyn a pod. „Tu odporúčame taktiež urobiť revíziu zmluvy a všeobecných podmienok, keďže jednotliví poskytovatelia týchto médií a služieb si môžu túto oblasť upraviť odlišne,“ hovorí Katríková.
Poistenie
Advokátska kancelária cíti momentálne najväčší dopyt od klientov aj v otázke, či je možné danú situáciu považovať za prípad, kedy je možné od poisťovne žiadať poistné plnenie, či už v súvislosti s nemožnosťou cestovať, prípadne v súvislosti so zodpovednosťou za škodu/ujmu/náklady, ak boli spôsobené klientovi. V tomto smere je podľa Katríkovej podstatné, ako bol dojednaný rozsah poistenia. „Posudzuje sa nielen obsah samotnej poistnej zmluvy, ale predovšetkým všeobecných poistných podmienok, ktoré obsahujú výluky z poistenia. Po právnej analýze následne klientovi pomáhame s komunikáciou a prípadnou argumentáciou pri hlásení poistnej udalosti, ako aj pri jej ďalšom prešetrovaní,“ objasňuje.
2. Vyplácanie miezd
S existenčnými problémami firiem prichádza ruka v ruke otázka, ako vyplatiť svojich zamestnancov. Môžem im siahnuť na peniaze, prípadne vyplatiť neskôr? Skrátená odpoveď znie „nie“.
Nižšie výplaty
„Zníženie mzdy je možné len dodatkom k pracovnej zmluve, s ktorým musí zamestnanec vyjadriť súhlas. Napriek súčasnej nepriaznivej situácii pre zamestnávateľa, nie je možné zamestnanca nútiť k podpisu takéhoto dodatku a znížiť mu mzdu proti jeho vôli,“ hovorí pre Forbes Štěpán Štarha, partner v advokátskej kancelárii Havel&Partners. Zamestnanci mnohých podnikov, ako sú reštaurácie či bary, však zostávajú doma, keďže prevádzky nefungujú, prípadne len v obmedzenom režime. Aj tak im zamestnávateľ musí platiť 100 percent priemerného zárobku. Znížiť mzdu môžu firmy svojim zamestnancom len po dohode.
Respirátory s vymeniteľným filtrom pre Slovensko.
Začne ich vyrábať firma Gevorkyan
Dohoda s odbormi
Jednou z možností, ktorú však majú skôr veľkí zamestnávatelia, je uzatvorenie dohody o vážnych prevádzkových dôvodoch so zástupcami zamestnancov. Teda zjednodušene s odbormi, prípadne zamestnaneckým dôverníkom. Ako odporúča advokátka a rozhodkyňa riešení kolektívnych sporov medzi zamestnávateľmi a odborovými organizáciami určená ministerstvom práce, Radka Sláviková Geržová, túto zmluvu je vhodné uzatvoriť čo najskôr. Zamestnávateľ v nej môže okrem iných dôvodov, pre ktoré nemôže prideliť prácu zamestnancovi, uvedie aj riziko šírenia nákazy koronavírusom.
„V prípade, že dôjde k vážnym prevádzkovým dôvodom vymedzeným v dohode, zamestnancovi patrí náhrada mzdy vo výške najmenej 60 percent priemernej mzdy, čím zamestnávateľ šetrí svoje náklady,“ hovorí advokátka. Podotýka, že takéto kroky sú možné iba vtedy, ak vo firme pôsobia odbory, ktoré podpíšu spomínanú dohodu.
Spolupráca so živnostníkmi
Podobné podmienky platia aj v prípade, že má zamestnávateľ uzatvorenú zmluvu so živnostníkom alebo s osobou, ktorá pracuje na základe zmluvy o dielo. Takisto je to možné urobiť len dodatkom a ak s tým druhá strana súhlasí. „Ak zmluva neobsahuje povinnosť spoločnosti prideľovať mesačne takémuto spolupracovníkovi určitý objem práce, spoločnosť nie je povinná prácu prideľovať a platiť za ňu odmenu,“ vysvetľuje Štarha.
Povinná izolácia a vyplácanie mzdy
Čerstvou novinkou, ktorú schválila nová vláda, je vyplácanie mzdy v prípade, že sa človek dostane do povinnej karantény. Ako uviedol minister práce Milan Krajniak, od prvého dňa karantény bude zamestnancovi vyplácaná 55-percentná časť z hrubej mzdy. Dávku bude v tomto prípade od prvého dňa poskytovať sociálna poisťovňa. Doteraz prvých desať dní PN preplácal zamestnávateľ.
Neskoršie vyplácanie
Ako sme už naznačili, časť podnikateľov zaujíma aj to, či môžu svojim zamestnancom posielať výplaty neskôr, prípadne po častiach. Stále platí, že v súčasnosti takáto možnosť z právneho hľadiska nie je možná. Umožňuje sa to len v prípade, že sa firma so svojím zamestnancom priamo dohodne.
Príspevky pre najzraniteľnejľích
Po rokovaní vlády 25. marca sa schválil zákon, ktorý má podnikateľom garantovať výhody, ak udržia pracovné miesto. Týkať sa má najmä tých, ktorý pre mimoriadnu situáciu museli zatvoriť svoje prevádzky alebo sa im radikálne znížil dopyt po tovaroch. Vláda pre túto skupinu podnikateľov schválila nárokovateľný príspevok (jeho výška sa určí až po schválení parlamentom) na podporu udržania pracovného miesta.
Financovaný má byť z európskeho sociálneho fondu a z vládneho rozpočtu. Príspevok bude možné čerpať počas trvania krízy a niekoľko mesiacov po nej s podmienkou, že sa dané pracovné miesto nezruší. Podobný systém sa zavádza aj pri SZČO, pod ktorý spadajú aj umelci či živnostníci, ktorí takisto museli zatvoriť svoje prevádzky, prerušiť činnosť či zaznamenali pokles odbytu alebo problémy na strane zamestnávateľov. Detaily by mali byť známe v najbližších dňoch.
3. Zamestnanci
Množstvo z podnikov, ktoré sa momentálne potácajú na hranici existenčných problémov, sa namiesto krátenia miezd pozerajú na počty zamestnancov. Kým v poslednom období bol problém nájsť ľudí, teraz sa môže karta otočiť. Napriek tomu, že zatiaľ žiadne prepúšťanie nie je avizované, najzraniteľnejšie sú podniky pracujúce v službách, v segmente HORECA či kultúrny priemysel.
Hromadné prepúšťanie
Odborníci sa zamestnancov snažia upokojiť faktom, že hromadné prepúšťanie je možné len v súlade so Zákonníkom práce až po niekoľkých týždňoch a to klasickou výpoveďou. Ak firma zamestnáva viac ako 20 zamestnancov a plánuje v najbližšom mesiaci prepustiť polovicu z nich, právnici odporúčajú tento krok konzultovať, keďže si to vyžaduje splnenie viacerých zákonných povinností.
Finančníci dávajú na boj s koronavírusom milióny eur.
Primárne na nákup zdravotníckych pomôcok
Ako ďalej pre Forbes vysvetľuje advokátka Stentors Lenka Katríková, firmám odporúčajú, aby sa so zamestnancami rozprávali a našli kompromis. „Napríklad v podobe vzájomnej dohody, že uvedené obdobie čiastočne v rozsahu niekoľkých dní pokryjú čerpaním dovolenky, prípadne čerpaním náhradného voľna, čiastočne v rozsahu ďalších dní náhradou 100 percent mzdy z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa a čiastočne pre ďalšie dni aj neplateným voľnom,“ hovorí.
Brigádnici
Najohrozenejšou skupinou sú v tomto prípade zrejme brigádnici či ľudia, ktorí pracujú na dohodu. Odborníci na zamestnávanie aj v tomto prípade prízvujú, že je potrebné rozlišovať, medzi dohodou o vykonaní práce či dohodu o brigádnickej práci. „Najčastejšie používanú dohodu o pracovnej činnosti možno ukončiť kedykoľvek, a to aj bez dôvodu v 15-dňovej lehote. Takže toto variabilné opatrenie bude mať zrejme väčší význam v službách a u menších zamestnávateľov, ktorí prevažne používajú zamestnancov na základe týchto dohôd mimo pracovného pomeru,“ hovorí Sláviková Geržová.
Nariadené voľno
S prvými správami o zatváraní prevádzok začali majitelia podnikov húfne nariaďovať svojim zamestnancom dovolenky. Tu však zdvíhajú odborníci varovný prst – z právneho hľadiska má aj takéto nariadenie svoje pravidlá. Voči takémuto postupu existujú viaceré výhrady. „Je tomu tak preto, že nebola dodržaná lehota 14 dní pred takýmto jednostranným nariadením dovolenky a nie v každom prípade je braný do úvahy záujem zamestnanca,“ dopĺňa Katríková. Po vzájomnej dohode je napríklad možné navrhnúť zamestnancovi skrátený úväzok na istý čas, alebo zmenu druhu či miesta práce. Stále však platí, že s novými podmienkami musí zamestnanec súhlasiť.
4. Pôžičky
Asi najhorúcejšou témou uplynulých dní bola správa druhej najväčšej banky pôsobiacej na našom trhu, VÚB, ktorá svojim klientom umožnila bezplatný odklad splácania hypoték. Aj keď táto možnosť spočiatku vzbudila ohlas, finanční analytici upozorňovali, že s odložením splátok hrozí, že sa dlžník zapíše na „čierny zoznam neplatičov“ a v budúcnosti môže mať problém so vzatím ďalšieho úveru alebo refinancovaním. Väčšina komerčných bánk na tieto správy reagovala so slovami, že odklad splátok svojim klientom už umožňujú. Túto možnosť by mali dôkladne zvážiť, komunikovať v predstihu so svojím bankárom.
Keď už totiž príde k omeškaniu splátok, banka nemusí žiadosti o odklad vyhovieť. „Okrem toho treba povedať, že odklad sa môže týkať celej splátky (istina + úrok, pozn. red.,) alebo len splátky istiny, keď úrok klient platí naďalej. Ak je to možné a klient to finančne zvláda, je lepšie uhrádzať aspoň úrok a odložiť len splátku istiny. Aj odložené úroky totiž nakoniec klient po odklade banke zaplatí, len sa rozložia aj so splátkou istiny do zvyšného obdobia splatnosti úveru,“ ozrejmuje projektová riaditeľka spoločnosti FinGo Katarína Kostková.
Odklad a podnikanie
Aj keď počiatočný rozruch okolo odkladania splátok spôsobili skôr bežní klienti bánk, podnikateľské aktivity financuje prostredníctvom úverov aj množstvo majiteľov firiem. Analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský pripomína, že nie je v záujme bánk, aby ich klienti upadali do delikvencie. Je možné v najbližšom období očakávať rokovania o rôznych opatreniach, ktoré pomôžu či už podnikateľom alebo bežným klientom.
Výrobu preruší aj Kia Motors Slovakia.
Pridáva sa tak k ostatným automobilkám
Podľa Katríkovej je jednou z možností aj neuvádzanie dlžníkov, ktorí odkladajú svoje splátky do úverového registra. Štát by zasa podľa Vlachynského mohol na dôvažok zrušiť bankový odvod. „Vláda sa bude snažiť s bankami dohodnúť, aby vyhovela a strpela odklad splátok u čo najväčšieho počtu podnikateľských subjektov. Mohlo by to v súčasnej situácii pomôcť, podnikateľským subjektom zvýšiť šancu ‚na prežitie‘ a prekonať toto obdobie,“ dopĺňa Kostková s tým, že kým sa však nedokončia rokovania, o konkrétnych veciach je predčasné hovoriť.
Nové úvery
Kým jedni uvažujú, ako platiť svoje úvery, ďalší podnikatelia rozmýšľajú, či si peniaze požičať, aby situáciu zvládli. Ako uvádza hovorkyňa Slovenskej sporiteľne, Marta Cesnaková, podnikatelia, ktorí chcú žiadať o úvery kvôli preklenutiu následkov pandémie, môžu tak urobiť, ak k žiadosti priložia zdôvodnenie, aké malo ochorenie vplyv na ich podnikanie. „Veríme, že tieto opatrenia pomôžu podnikateľom a firmám na Slovensku zvládnuť toto neľahké obdobie tak, aby po jeho uplynutí mohli opäť v plnej sile prispievať k rastu a prosperite našej krajiny,“ vysvetľuje šéf firemného bankovníctva Slovenskej sporiteľne Norbert Hovančák.
Kostková však v tejto súvislosti upozorňuje, že nie je dobré sa na nové úvery spoliehať, keďže predikcie nie sú úplne priaznivé a banky budú úvery pre podnikateľov posudzovať podrobnejšie. „Myslím si však, že samotní podnikatelia sú teraz vo veľmi otáznej situácii a je pre nich takmer nemožné predpokladať nejaký vývoj alebo úspešnosť plánovaného projektu či podnikateľskej aktivity. Tak podnikatelia nebudú teraz vo veľkej miere žiadať o nové financie, skôr sa budú snažiť upratať svoje už existujúce úvery,“ dopĺňa na záver.
5. Marketing
Ako komunikovať so svojimi (potenciálnymi) zákazníkmi v období korony? Marketingový stratég Róbert Slovák hovorí, že aj počas pandémie platí v zásade to, čo počas iného obdobia. „Firmy by mali komunikovať zodpovedne a k veci v snahe zlepšiť kvalitu života svojich klientov,“ vysvetľuje. Ideálne je, ak riešia témy súvisiace s predmetom ich činnosti a komunikujú užitočný obsah. Toto obdobie je však podľa neho iné v tom, že sú ľudia viac citliví na nevhodný obsah a prísnejší v jeho posudzovaní. „Zároveň však aj pozitívne emócie – aj tie, ktoré im vyvolajú firmy či inštitúcie – sú silnejšie,“ hovorí. Čo Slovák (ne)odporúča spoločnostiam?
Ozajstná pomoc
Ideálne je, ak firma vie naozaj pomôcť svojim klientom. Ak napríklad banka odloží splátky úverov, či firma v rámci svojho predmetu podnikania vie vytvoriť chatbota s informáciami o víruse. Takisto myslieť na svojich zamestnancov a zavrieť prevádzky či nariadiť home office je dobrá a pozitívne vnímaná téma na komunikáciu žnúca ovácie.
Užitočné rady
Osožnou môže byť aj komunikácia informácií, ktoré pomáhajú. Tipy, ktoré zvýšia hygienu, znížia pohyb osôb na verejnosti, alebo návod na výrobu rúšok. Ak už teda cítite potrebu komunikovať niečo, tak nech je to aspoň užitočné.
Výrobu zastavuje po Volkswagene aj trnavská PSA.
Zavrie aj ďalšie európske závody
Zbytočná kreativita
Za nešťastný spôsob komunikácie považujem rôzne akože vtipné slovné hračky či obrázky zľahčujúce situáciu či vysmievajúce sa z opatrnosti ľudí. Tie sa so stupňujúcou vážnosťou situácie vytrácajú. Toto nechajme na satiristické stránky a súkromné profily.
Nerobiť nič nie je hanba
Ak predávate krovinorezy, nemusíte k pandémii nič povedať. Nikto sa na vás nenahnevá, najmä ak je predmet vášho podnikania mimo akejkoľvek oblasti súvisiacej s aktivitami ľudí počas karantény. Veď ako sa hovorí, mlčať je zlato.
Zarobiť na strachu
Najhoršie, čo môže firma urobiť, je snažiť sa vyťažiť zo situácie a strachu ľudí o svoje zdravie či životy. Napríklad ponúkaním zájazdov do krajín, kde je výskyt vírusu menší než na Slovensku či kšeftovaním s rúškami z Číny.
Autorkami textu sú redaktorky Forbesu Slovensko Simona Gulisová a Zuzana Matuščáková.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk