Pokračujúce zásahy kabinetu do penzijného systému znižujú jeho udržateľnosť a vyvolávajú u občanov frustráciu. Existuje však lacné a efektívne riešenie, ktoré im dokáže zabrániť.
„Najväčšia krádež v histórii Slovenska“ – takýmto expresívnym vyjadrením častovali niektorí opoziční poslanci a médiá systematické zásahy exekutívy do druhého dôchodkového piliera.
Podľa ich názoru predstavitelia kabinetu vnímajú našetrené prostriedky ako „bankomat pre vládu“. Jedným z aktuálnych zámerov výkonnej moci je financovanie slovenských infraštrukturálnych projektov čiastočne aj zo starobného sporenia.
Jeho celkový objem ku koncu minulého roka podľa dostupných údajov Asociácie dôchodkových správcovských spoločností prekročil hranicu 17 miliárd eur. Nejde teda o fazuľky.
Málokto však vie, že existuje penzijný produkt, ktorý zamedzuje prístupu lokálnych vlád k dôchodkovým úsporám – európsky dôchodok. Forbes oslovil odborníkov, aby zhodnotili jeho špecifiká.
„Urgentne potrebujeme nové zdroje, aby sme mohli robiť prípravu na výstavbu diaľnic a železníc,“ zaznelo z úst predsedu vlády Roberta Fica koncom apríla minulého roka.
Spomenul prípravu „inovatívnych myšlienok“ týkajúcich sa „málo využívaných súkromných vkladov aj kapitálu“, pričom explicitne uviedol peniaze uložené v druhom pilieri.
Svojím výrokom tak nadviazal na predchádzajúce obdobia priebežného otvárania druhého piliera. Vstupy do starobného dôchodkového sporenia prebehli v rokoch 2008, 2009, 2013 a 2015.
Počas nich sa okresala výška príspevkov a nastavili sa investície do prehnane konzervatívnych aktív s nízkym zhodnotením. Podľa odhadov jednej z opozičných strán počas týchto zásahov prišli sporitelia o päť miliárd eur.
To okamžite vyvolalo vlnu kritiky. Bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny a odborník na sociálnu politiku Jozef Mihál opakovane kritizoval opatrenia, upozorňoval na straty sporiteľov a označil niektoré kroky za „likvidáciu druhého piliera“.
Aj mnohí analytici a ekonómovia vyjadrili svoje obavy z politického zasahovania do investičných stratégií dôchodkových fondov. Zdôraznili potrebu ich nezávislosti a stability pre dlhodobé zhodnocovanie úspor.
Zmena legislatívy
Desiateho apríla tohto roka Národná rada schválila novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorá má umožniť správcovským spoločnostiam investovať prostriedky z druhého piliera aj do slovenských infraštruktúrnych projektov.
Peniaze by mali ísť napríklad do nájomného bývania či výstavby diaľnic, nemocníc alebo energetickej infraštruktúry.
Základnými piliermi novely sú dobrovoľnosť a limitovanie investícií v maximálnej výške päť percent z čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde. Legislatívny text získal širokú politickú podporu v parlamente vrátane hlasov poslancov niektorých opozičných strán.
S jedlom však rastie chuť a sporitelia prestávajú veriť, že týmto opatrením sa zásahy administratívy do druhého piliera skončia. Obávajú sa, že vláda im na úspory siahne opäť. Ak by sa tak stalo, nebola by jediná. V minulosti k zoštátneniu prostriedkov z druhého piliera pristúpili viaceré krajiny.
Precedens
Výrazné zásahy do dôchodkových fondov – zmena ich fungovania a presun prostriedkov pod kontrolu štátu – sa odohrali v rôznych štátoch.
V roku 2010 vláda Viktora Orbána prakticky zoštátnila väčšinu prostriedkov z druhého piliera. Sporiteľom dali možnosť zotrvať v súkromných fondoch, ale s podmienkou, že sa vzdajú nároku na štátny dôchodok z priebežného piliera.
Drvivá väčšina sporiteľov si vybrala prechod do vládneho systému, čím sa aktíva súkromných fondov previedli do štátneho rozpočtu. Dôvodom bola snaha znížiť verejný dlh a zlepšiť rozpočtovú situáciu krajiny.
K významnej reforme pristúpilo aj Poľsko v roku 2013. Zo súkromných fondov sa presunuli všetky vládne dlhopisy do štátneho penzijného systému.
Privátnym správcom zostali len akciové portfóliá. Zároveň sa zmenila povinnosť odvádzať príspevky do druhého piliera na dobrovoľné platby. Hoci nešlo o kompletné „zoštátnenie“ podľa vzoru Maďarska, bol to významný zásah, ktorý výrazne oslabil súkromné penzijné fondy.
Vstupovanie do privátnych štruktúr nie je len doménou štátov strednej Európy, svoje skúsenosti s ním má aj Latinská Amerika.
Prvou krajinou, ktorá zaviedla kapitalizačný systém do svojej legislatívy ešte v 80. rokoch, bolo Čile. Model, ktorý bol považovaný za vzor pre iné vlády, však v posledných rokoch čelí snahám o zvýšenie regulácie a posilnenie úlohy štátu v ňom. Ešte ďalej zašla Argentína, ktorá znárodnila všetky úspory a vrátila ich do štátneho priebežného systému.
Vstupy do druhého piliera sú často motivované potrebou sanovať verejné financie, znížiť štátny dlh alebo reagovať na systémové problémy. Vyzerá to tak, že v dlhodobom horizonte sporitelia budú nakoniec ťahať za kratší koniec a udržateľnosť kapitalizačného piliera môže byť ohrozená.
Prečo sú ďalšie piliere potrebné?
Slovenský dôchodkový systém pozostáva z troch pilierov. Prvý pilier predstavuje priebežný systém, ktorý je povinný a spravuje ho Sociálna poisťovňa. Funguje tak, že ľudia v produktívnom veku prostredníctvom svojich odvodov financujú dôchodky súčasným penzistom.
Keďže populácia starne, v systéme nie je dostatok prostriedkov. Výlučne na prvý pilier sa preto nedá spoliehať. Pre nepriaznivé demografické aspekty sa navyše situácia bude postupne zhoršovať.
Pred 15 rokmi pripadalo na jedného dôchodcu šesť pracujúcich. V súčasnosti sú to však len traja a pol. Odhady na rok 2050 počítajú s poklesom na dvoch pracujúcich v prospech jedného penzistu. Čísla sú teda skutočne alarmujúce.
Z uvedeného dôvodu vznikli ďalšie dva doplnkové piliere, ktoré by mali riešiť otázku nedostatočnej udržateľnosti priebežného systému. Kapitalizačný systém spravujú dôchodkové správcovské spoločnosti a doplnkové sporenie si manažuje každý sporiteľ samostatne. Oba piliere sú dobrovoľné.
V kontexte demografických zmien je oslabovanie akéhokoľvek z pilierov nežiaduce a môže viesť k výraznému zníženiu životnej úrovne budúcich dôchodcov.
Moderné riešenie
Čerstvý vietor do nelichotivej situácie môže priniesť celoeurópsky osobný dôchodkový produkt s názvom Pan-European Personal Pension Product – PEPP. Ide o nový, dobrovoľný a štandardizovaný sporiaci produkt, ktorý bol zavedený s cieľom doplniť existujúce národné systémy.
Jednoduché a relatívne lacné investičné dôchodkové sporenie s jasne stanovenými pravidlami ponúka občanom Európskej únie potrebnú flexibilitu a záruku nezasahovania zo strany národných vlád.
Účasť v pilieri je dobrovoľná. Jeho príspevky znižujú daňový základ do výšky 180 eur ročne v úhrne s ostatnými formami dôchodkového sporenia.
Jednou z jeho hlavných výhod je prenositeľnosť – portability. Občan, ktorý sa presťahuje do iného členského štátu Únie, môže svoje peniaze jednoducho preniesť k novému poskytovateľovi v danej krajine alebo pokračovať v sporení u pôvodného poskytovateľa prostredníctvom národných podúčtov.
Odpadá tak potreba zakladania nového sporenia v každom štáte, v ktorom zamestnanec pracuje.
Európsky dôchodok má doplnkový charakter a nemá nahradiť štátne penzie ani druhý či tretí pilier. Slúži ako ďalší individuálny produkt, ktorý má pomôcť preklenúť „dôchodkovú medzeru“ a zabezpečiť vyšší príjem v starobe.
PEPP je regulovaný nariadením Európskeho parlamentu a Európskej rady, ktoré stanovuje jednotné pravidlá na jeho fungovanie v celej Únii. To zaručuje vyššiu transparentnosť nákladov, investičných možností a informácií pre sporiteľov.
Aby boli európske dôchodkové produkty cenovo výhodné, na ich poplatky sú určené maximálne limity. Typicky sa ročný poplatok za správu obmedzuje na jedno percento z hodnoty spravovaného majetku.
Európska renta je určená pre každú fyzickú osobu s bydliskom v Únii bez ohľadu na jej pracovný štatút. Jej poskytovatelia musia ponúkať minimálne jednu základnú možnosť, ktorá má mechanizmy na zmiernenie rizika alebo kapitálovú garanciu. Okrem toho môžu ponúkať až šesť ďalších investičných alternatív.
Hrbatého tím
Slovensko implementovalo legislatívu pre celoeurópsky osobný dôchodkový produkt už v roku 2022. Možno ho vnímať ako ďalší doplnkový pilier k existujúcim schémam.
Poskytovateľom produktu môže byť široké spektrum finančných inštitúcií vrátane bánk, poisťovní, doplnkových dôchodkových spoločností, správcovských spoločností a obchodníkov s cennými papiermi. Každý poskytovateľ musí byť zapísaný v centrálnom registri.
Na našom trhu je momentálne jediným poskytovateľom PEPP firma Finax. Ide o investičnú spoločnosť, ktorá sa venuje správe fondov a ponúka možnosť digitálneho investovania. Na jej čele stojí Juraj Hrbatý, brat bývalého slovenského profesionálneho tenistu Dominika Hrbatého.
Keďže PEPP môže byť zaujímavou odpoveďou na demografické zmeny, zvýšenú mobilitu pracovnej sily v rámci EÚ a snahu poskytnúť občanom väčšiu kontrolu nad ich dôchodkovými úsporami, oslovili sme odborníkov, aby nám poskytli svoj názor na produkt a jeho špecifiká.
Čo si myslia odborníci?
Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko
Keďže na Slovensku si na dôchodok reálne sporí len malá časť obyvateľstva, určite oceňujem každú iniciatívu na zmenu tohto stavu.
Celoeurópsky produkt je v princípe veľmi podobný pravidelnému investovaniu na finančnom trhu s tým rozdielom, že sa dá uplatniť každoročne daňový bonus do 180 eur v prípade, že človek si odpočet už neuplatňuje pri sporení v treťom pilieri.
Jeho plusom je celoeurópska univerzálnosť, čiže napríklad umožňuje zmenu poskytovateľa pri presune za prácou do zahraničia. Zatiaľ jediný produkt dostupný na Slovensku je naviazaný na ETF fondy, čo je vo všeobecnosti overený spôsob, ako sa podieľať na raste finančných trhov pri nízkych poplatkoch.
Kto teda nemá osobitné sporenie alebo investovanie na dôchodok z vlastných príjmov, čiže mimo druhého piliera, môže siahnuť aj po tomto produkte.
Lepšou alternatívou je však dať si finančným sprostredkovateľom nastaviť širšie diverzifikovanú investičnú stratégiu na pravidelné investovanie s kombináciou podielových a ETF fondov, vďaka ktorej sa dajú dlhodobo dosiahnuť potenciálne vyššie výnosy.
V každom prípade je najdôležitejšie začať pravidelne investovať čím skôr, aby sa celkové finančné úspory počas čo najdlhšieho obdobia dokázali znásobiť.
Linda Gáliková, head of PR vo Finaxe
Európsky dôchodok – PEPP – predstavuje európsky tretí pilier, pričom v porovnaní s národným tretím pilierom je jeho výhodou najmä príležitosť na vyššie zhodnotenie, nižšie poplatky, ale aj určitá nezávislosť od zásahov lokálnych vlád. Tento produkt totiž funguje na základe pravidiel Európskej únie, ktorá stanovuje jeho jasné rámce.
Čo sa týka poplatkov, európska legislatíva stanovuje maximálnu výšku poplatku na úrovni jedného percenta, pričom európsky dôchodok od Finaxu si možno založiť za ročný poplatok 0,6 percenta plus DPH.
V prípade tretieho piliera sú ročné poplatky na úrovni jedného percenta plus 10-percentný poplatok ako success fee. Podľa prepočtov Finaxu je európsky dôchodok približne o dve tretiny lacnejší ako tretí pilier.
Čo sa týka zhodnotenia, PEPP investuje do akcií najväčších a najúspešnejších firiem z celého sveta prostredníctvom indexových fondov, a tým umožňuje maximalizovať potenciál zhodnotenia úspor.
S príchodom dôchodku – 10 rokov pred nástupom – sa akciová zložka automaticky znižuje na 60 percent portfólia a zvyšok tvoria dlhopisy.
Naopak, tretí pilier investuje počas celého obdobia príliš konzervatívne, a to iba do dlhopisov, v dôsledku čoho výška výsledného zhodnotenia úspor často nepokrýva ani infláciu. A úlohu tu zohrávajú aj poplatky.
V prípade, že v treťom pilieri sporí občan v indexových fondoch, pred nástupom do dôchodku dôjde k skokovitému presunu do dlhopisových fondov, kam vstupuje aj sekvenčné riziko – teda riziko prepadu v čase realizácie obchodu, ktorý obligácia už nedoženie.
Vzhľadom na fakt, že v dôchodku strávime v priemere 20 rokov, nemusí byť úplne výhodné mať celú investíciu v dlhopisových fondoch. Inými slovami, je dôležité, aby aj po vstupe na penziu bola istá časť portfólia zhodnocovaná v akciách.
Výhodou európskeho dôchodku je aj prenositeľnosť na území Únie medzi poskytovateľmi. V prípade tretieho piliera je to možné len v rámci doplnkových dôchodkových spoločností na Slovensku.
Európsky dôchodok platí rovnako v Nemecku ako na Slovensku a zamestnávatelia doň môžu prispievať bez ohľadu na to, v ktorej európskej krajine človek býva alebo pracuje.
Nespornou výhodou európskeho dôchodku je, že je do veľkej miery nezávislý od zásahu lokálnych vlád, keďže funguje na základe pravidiel Európskej únie.
Úspory, ktoré majú obyvatelia v rámci národných dôchodkových schém, bývajú často predmetom verejného diskurzu najmä v kontexte rôznych vládnych konsolidačných opatrení.
V tomto prípade je európsky dôchodok chránený od niektorých zásahov na národných úrovniach. Najmä čo sa týka investičnej stratégie – teda určovania toho, kam úspory budú smerovať, ale aj poplatkovej štruktúry, či možného otvárania vystúpenia z tejto schémy, na ktoré miestna legislatíva vplyv nemá.
Naopak, lokálna vláda má v rukách daňové a odvodové podmienky. Aj v dôsledku toho sa z príspevkov do európskeho dôchodku platia plné odvody na rozdiel od tretieho piliera.
Preto vidíme v súvislosti s daňovým zaťažením priestor na zrovnoprávnenie tohto produktu s tretím pilierom tak, ako je to v okolitých krajinách. Tento krok by priniesol vyššie penzie pre budúcich dôchodcov na Slovensku.
Dôležité upozornenie
Informácie obsiahnuté v tomto článku majú výhradne informačný charakter a nepredstavujú investičné rady. Neodporúčame konať na základe týchto údajov bez predchádzajúcej konzultácie s kvalifikovaným finančným poradcom. Investovanie je spojené s rizikami a rozhodnutia o investovaní sú na vlastnú zodpovednosť. Výnosy z investície dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov.
