Slovensko zažíva bezprecedentnú vlnu odlivu kapitálu aj talentov. Takmer desať percent slovenskej populácie žije v zahraničí, čo je dvojnásobok priemeru krajín OECD. Tento trend sa týka mladých ľudí aj etablovaných podnikateľov a ich rodín. V čase geopolitických rizík a legislatívnych zmien sa čoraz viac hovorí o ochrane rodinného a firemného majetku. Jaroslav Havel, partner a hlavný investor česko-slovenskej rodinnej kancelárie ONE FAMILY OFFICE a riadiaci partner najväčšej česko-slovenskej advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS, v rozhovore objasňuje príčiny a možnosti riešenia tejto situácie.
Aký výrazný je trend sťahovania slovenských podnikateľov do zahraničia?
Za posledných päť rokov sme zaznamenali výrazný nárast počtu slovenských podnikateľov, ktorí sa rozhodli presunúť svoje aktivity do zahraničia. V advokátskej kancelárii HAVEL & PARTNERS a ONE FAMILY OFFICE sme v tejto oblasti mali okolo dvesto prípadov, a to najmä z radov najbohatších Slovákov. Nejde pritom o jednotlivcov, ale často o celé rodiny, ktoré hľadajú stabilnejšie prostredie pre život aj podnikanie.
Významnú úlohu zohráva aj skutočnosť, že mnoho detí týchto podnikateľov študuje v zahraničí a plánuje tam aj zostať. V neposlednom rade je to aj reakcia na geopolitickú situáciu, najmä blízkosť vojnového konfliktu na Ukrajine. Aj tí podnikatelia, ktorí napríklad neuvažujú o fyzickom presune, riešia diverzifikáciu majetku a v zahraničí majú, samozrejme, lepšie možnosti, či už ide o hedžové fondy, venture kapitál, alebo aj private equity.
Aké sú možnosti diverzifikácie rizík?
Z hľadiska geografie ide v prípade rodinného či firemného majetku o viacero možností. Niektoré rodiny si zakladajú nadačné a zverenecké fondy, ktoré chránia ich súkromný či firemný majetok pred rozdrobením a zánikom. Iné rodiny idú ešte ďalej, napríklad keď si v zahraničí otvoria druhú výrobu alebo dokonca keď celú produkciu či poskytovanie služieb alokujú v cudzine. V poslednom čase to vidíme najmä pri firmách z oblasti IT, keďže tento typ služieb nie je viazaný na žiadne teritórium. Diverzifikácia je možná aj v oblasti investícií, napríklad do nehnuteľností. Z mnohých podnikateľov sa takto stávajú doslova svetoobčania.
Prečo je práve Česká republika častou cieľovou destináciou pre slovenských podnikateľov?
Česká republika predstavuje pre slovenských podnikateľov logickú voľbu. Podľa údajov českého ministerstva priemyslu a obchodu podnikalo v roku 2024 v Česku takmer 25-tisíc podnikateľov so slovenským občianstvom. Za posledných päť rokov stúpol počet slovenských podnikateľov pôsobiacich v Českej republike o viac ako päťtisíc. Kľúčovým faktorom sú najmä možnosti právnej ochrany majetku. Len naša kancelária HAVEL & PARTNERS založila pre slovenských klientov viac ako sto nadačných fondov a obdobných fundačných štruktúr.
Jaroslav Havel; Zdroj: HAVEL & PARTNERS
Prečo sú ešte nadačné fondy také atraktívne?
Podľa nás ide o najefektívnejší nástroj, ako zabezpečiť dlhodobú ochranu a bezpečnú správu rodinného majetku. Súkromné fundácie majú celý rad výhod. Umožňujú oddeliť vlastníctvo majetku od konkrétnych fyzických osôb v rodine, čím sa minimalizujú riziká plynúce z rôznych životných peripetií, ako sú rozvody, úmrtia či podnikateľské neúspechy.
V nadačných i vo zvereneckých fondoch sa dá veľmi flexibilne nastaviť, za akých podmienok a v akom veku budú mať potomkovia nárok na výnosy z majetku či na jeho časť. Vhodne nastavenými pravidlami sa zamedzí nekoordinovanému a neefektívnemu narábaniu s kľúčovými rodinnými aktívami. Navyše v prípade ekonomických problémov členov rodiny je majetok vo fonde chránený.
Nadačný fond okrem toho predstavuje výborný nástroj na filantropiu a charitatívne projekty, keďže časť majetku môže byť vyčlenená na verejnoprospešné účely. A pri splnení zákonných podmienok poskytujú nadačné fondy rad daňových výhod.
Na Slovensku však nadačné fondy zatiaľ neexistujú…
Na Slovensku bola v roku 2023 snaha prijať obdobnú legislatívu, na ktorej sa priamo podieľali aj právnici našej kancelárie. Žiaľ, v Národnej rade tento návrh neprešiel. Česko urobilo významné pozitívne zmeny v legislatíve. Okrem vzniku nadačných fondov vytvorilo priestor pre flexibilnejšie a modernejšie právne nástroje pre privátnu klientelu.
Keď k tomu prirátame výhody vyplývajúce z členstva v Európskej únii, Česko sa stáva v mnohých smeroch atraktívnejšou destináciou než tradičné offshorové centrá, akými sú Lichtenštajnsko či Spojené kráľovstvo – centrá s priaznivými daňovými a regulačnými podmienkami, kam firmy presúvajú kapitál na optimalizáciu daní a ochranu majetku. A to nielen pre slovenských občanov, ale aj pre podnikateľov z iných krajín strednej a východnej Európy.
Aké sú hlavné výzvy pri presune majetku a podnikania do zahraničia?
Nejde len o formálnu zmenu sídla spoločnosti, ale o celkovú reštrukturalizáciu majetkových vzťahov, ktorá musí byť vykonaná s ohľadom na daňové, právne aj praktické aspekty. Špecifickou oblasťou sú nehnuteľnosti, ktoré tvoria významnú časť majetku slovenských podnikateľov. Tu sa ukazuje, ako veľmi účinné je využitie českých nadačných fondov, ktoré dokážu lepšie ochrániť aj majetok umiestnený na Slovensku.
V praxi teda často vytvárame kombinované riešenia, ktoré spájajú výhody rôznych jurisdikcií a zároveň minimalizujú riziká spojené s presunom. Dôležitou súčasťou našich služieb je aj pomoc s praktickými aspektmi presunu. Vďaka nášmu medzinárodnému tímu, ktorý pôsobí nielen v Českej republike a na Slovensku, ale aj v zahraničných centrách, ako je Dubaj, Frankfurt alebo Londýn, dokážeme zaistiť komplexný servis vrátane bankových vzťahov, investičných príležitostí a napojenia na lokálne podnikateľské komunity. V posledných rokoch sme takto asistovali pri presune majetku v hodnote viac ako šesť miliárd eur.
V posledných rokoch sme asistovali pri presune majetku v hodnote viac ako šesť miliárd eur.
