V pondelok 21. júla uplynulo rovných sto rokov od uzavretia jedného z najpodivnejších súdnych procesov v dejinách, ktorý napriek svojej bizarnosti zásadným spôsobom ovplyvnil americkú spoločnosť, jej právny a vzdelávací systém aj médiá. A dôležitú úlohu v ňom (neprekvapivo) zohrali aj vypočítavé podnikateľské záujmy.
Bolo mimoriadne horúce leto roku 1925, keď sa jeden malý americký zapadákov – mestečko Dayton v štáte Tennessee, stalo dejiskom celonárodnej senzácie. Odohral sa tu totiž ostro sledovaný súdny spor, v ktorom sa stretla tradičná kresťanská viera s modernou vedou a pre ktorý sa neskôr vžilo posmešné označenie „Opičí proces,“ v angličtine tiež „Scopes trial“.
O čo v ňom vlastne išlo? Kto zvíťazil? A v čom sa vtedajšia spoločenská situácia podobá dnešnému svetu?
Hoci bola teória britského prírodovedca Charlesa Darwina o tom, že sa ľudia vyvinuli postupným vývojom z opíc, v dvadsiatych rokoch minulého storočia vo vedeckých kruhoch už všeobecne uznávaná, v niektorých krajinách stále narážala na tuhý odpor kresťanských fundamentalistov.
Odporuje totiž po stáročia prijímanému názoru, že svet a život boli stvorené za šesť dní Bohom. Náboženská nevôľa voči vede bola silne rozšírená aj v Spojených štátoch, kde mnoho nových vedeckých objavov, ku ktorým došlo v priebehu 18. a 19. storočia, ohrozovalo autoritu cirkvi.
Na nátlak fundamentalistov bol preto v marci 1925 schválený v americkom štáte Tennessee takzvaný Butlerov zákon, ktorý zakazoval výučbu Darwinovej evolučnej teórie vo verejne financovaných školách.
Tento zákon však popudil skupinu občianskych aktivistov, ktorí naopak bojovali za slobodu prejavu a prísne oddelenie rolí cirkvi a štátu. Rozhodli sa teda nezmyselnosť Butlerovho zákona demonštrovať verejnosti na čiastočne zinscenovanom súdnom procese.
Významnú úlohu v pozoruhodnom príbehu zohral aj miestny podnikateľ George Rappleye, ktorý pomohol liberálom zohnať vhodného „obetného baránka“, pretože veril, že vysoko sledovaný proces pritiahne k pomerne chudobnému regiónu pozornosť celej krajiny, a teda aj peniaze.
Proces sa pre extrémne horúčavy presunul na žiadosť sudcu von. Foto: William Silverman, Smithsonian Institution, voľné dielo
Obetným baránkom a protagonistom nášho súdu sa nakoniec stal mladučký stredoškolský učiteľ John Scopes, ktorý sa nechal na radu aktivistov dobrovoľne obviniť z toho, že o evolučnej teórii prednášal svojim študentom v Daytone. Hoci si ani on sám nebol istý, či tak naozaj urobil, v záujme vedy sa nechal presvedčiť.
Scopes bol nakoniec po dohodnutom udaní od svojich študentov skutočne obžalovaný a samotný proces s ním bol naplánovaný na leto roku 1925.
Súd sa tešil obrovskej mediálnej pozornosti, a to nielen pre to, že sa v ňom stretla Darwinova evolučná teória s radikálnymi vyznávačmi kresťanskej viery, ale aj pre to, že obe strany sporu zastupovali zrejme najslávnejší americkí právnici tej doby.
Scopesa obhajoval skúsený liberálny advokát Clarence Darrow, zatiaľ čo na čelo žaloby sa postavil hlboko veriaci William Jennings Bryan, bývalý minister zahraničia a trojnásobný kandidát na amerického prezidenta.
Polarizujúca téma sporu a prítomnosť dvoch populárnych právnikov premenili ospalé americké mesto na mediálny cirkus do tej doby nevídaný. Do Daytonu sa schádzali novinári, náboženskí aj liberálni aktivisti z celých Spojených štátov aj zo zahraničia.
Po mestečku s necelými dvoma tisíckami obyvateľov sa razom pohybovali tisíce návštevníkov a konali sa tu masové demonštrácie, podporujúce či už jednu, alebo druhú stranu. Išlo tiež o historicky prvý súdny proces v USA, ktorý bol naživo vysielaný rozhlasom po celej krajine.
Právnici Clarence Darrow (vľavo) a William Bryan proti sebe stáli behom Opičieho procesu. Foto: Wikipedia Commons, voľné dielo
Foto: Wikipedia Commons, voľné dielo
A vtedajší reportéri si na bizarnosti celého sporu pochopiteľne poriadne zmlsli. „Je to fantastický súboj medzi cirkusom a svätou vojnou,“ opísali Opičí proces napríklad redaktori časopisu Time.
Každý deň súdu sa začínal modlitbou a porota, zložená výhradne z bielych mužov, z ktorých väčšina boli navyše praktizujúci kresťania, následne počúvala ostrú výmenu názorov medzi Darrowom a Bryanom.
„Tento muž učí vaše deti, že ľudia sú len jedným z tridsaťpäťtisíc druhov cicavcov,“ vyhlásil napríklad Bryan počas líčenia. Darrow sa však nakoniec odhodlal k neobvyklému ťahu, keď vyzval samotného hlavného žalobcu, aby pred súdom vypovedal ako odborník na výklad Biblie.
Kládol mu pritom otázky, na ktoré Bryan nebol schopný presvedčivo reagovať, a ukázal tak, že Písmo sväté si nemožno vykladať doslova.
„Keď sa v Biblii píše, že Jozua zastavil Slnko, veríte snáď, že Slnko obieha okolo Zeme? A utopili sa pri potope sveta aj ryby?“ zaznelo napríklad z úst Darrowa.
Pyrrhovo víťazstvo
Žaloba síce nakoniec súd vyhrala a učiteľ Scopes bol odsúdený na zaplatenie pokuty vo výške sto dolárov, morálnym víťazom prípadu sa však jednoznačne stali liberáli, pretože sa zástancovia viery svojím neobratným argumentovaním verejne zosmiešnili. Žalobca Bryan mimochodom iba päť dní po vynesení rozsudku náhle zomrel v spánku.
Opičí proces tak splnil svoj účel. Ešte viac spopularizoval Darwinovu evolučnú teóriu medzi širokou verejnosťou a zvýšil povedomie o možných konfliktoch medzi štátom a cirkvou.
Stal sa právnou legendou a zapísal sa do učebníc histórie ako pomyselné víťazstvo vedy a pokroku nad konzervatizmom a náboženským fanatizmom. Zviditeľnil tiež aj prácu novinárov, ktorí na absurdnosť Scopesovho obvinenia kriticky upozorňovali.
O priebehu Opičieho procesu bol natočený aj vynikajúci americký film Kto seje vietor režiséra Stanleyho Kramera, od ktorého premiéry v pondelok uplynulo presne šesťdesiatpäť rokov. (Dočkal sa aj svojej parodickej verzie v jednej epizóde nekonečného animovaného seriálu Simpsonovci.)
Na druhej strane, zákony zakazujúce výuku o evolúcii zostali v niektorých amerických štátoch v platnosti ešte mnoho rokov po Scopesovom súde. Konkrétne v Tennessee bol Butlerov zákon definitívne zrušený až v roku 1967.
Dnes síce panuje široký vedecký konsenzus na tom, že Darwinova teória o pôvode živočíšnych druhov je pravdivá, spory medzi vedcami a náboženskými radikálmi však nikdy celkom nevymizli.
Náuka o stvorení človeka Bohom, takzvaný kreacionizmus, je v niektorých amerických štátnych školách stále povolená a kreacionizmu podľa prieskumov verí približne tretina súčasných Američanov.
Prieskumy tiež ukazujú, že počet veriacich ľudí v Spojených štátoch v posledných rokoch po dekádach útlmu opäť narastá, čo rovnako ako pred sto rokmi celkom nepochybne súvisí s dynamickými technologickými a spoločenskými zmenami, ktorými ľudstvo aktuálne prechádza.
Americká spoločnosť je rovnako ako vtedy v Daytone rozdelená na dva nezmieriteľné tábory, hoci z trochu odlišných dôvodov.
V Spojených štátoch, kde bola viera v Boha vždy neoddeliteľná súčasť národnej identity, zároveň v poslednej dobe dochádza k výraznému vzostupu radikálneho kresťanského nacionalizmu, ktorého poprední stúpenci majú silné kontakty aj s úradujúcou americkou administratívou prezidenta Donalda Trumpa.
Dočkáme sa teda v nasledujúcich rokoch aj nejakého novodobého Opičieho procesu?
Článok vyšiel v českom vydaní Forbes a jeho autorom je Lukáš Vojáček.
