Poznáte mikrofinancovanie? V roku 1976 ho založil Muhammad Yunus ako experiment Grameen Bank v dedine Jobra v Bangladéši. Odvtedy vzniklo mnoho mikrofinančných inštitúcií, podarilo sa im dosiahnuť na tých najchudobnejších z chudobných a vymyslieť nové priekopnícke stratégie a naplniť ich víziu.
Mikrofinancovanie vzniklo s cieľom poskytovania pôžičiek chudobným najmä vo vidieckych oblastiach, pri úrokových sadzbách s úplnými nákladmi, ktoré sú splácané priebežne. Dlžníci sú organizovaní do skupín a vyvíja sa medzi nimi vzájomný tlak, ktorý znižuje riziko nesplácania.
V súčasnosti sa tento systém požičiavania považuje za jeden z najviac dôležitých a účinných mechanizmov na zmiernenie chudoby. Mnoho programov mikroúverov sa zameriava predovšetkým na jednu z najzraniteľnejších skupín v spoločnosti – ženy, ktoré žijú v domácnostiach a nemajú žiadne aktíva. Aj štúdie potvrdili, že tieto programy výrazne zlepšili bezpečnosť žien, ich samostatnosť, sebavedomie a postavenie v domácnosti.
Namiesto umenia sa oplatí zbierať značkové kabelky.
Niektoré sa predávajú za státisíce dolárov
Mikroúvery, ako podstatná časť mikrofinancovania, sú malé pôžičky poskytované podnikateľom, ktorí sú príliš chudobní na to, aby sa kvalifikovali pre tradičné bankové pôžičky. Najmä v rozvojových krajinách mikroúver umožňuje veľmi chudobným ľuďom zapojiť sa do projektov samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré vytvárajú príjem. To zároveň zlepšuje ich životnú úroveň, ako aj životnú úroveň ich rodín.
Podľa agendy OSN by do roku 2030 mali byť všetkým mužom a ženám, najmä chudobným a slabým, zaistené rovnaké práva na hospodárske zdroje a prístup k základným službám, vlastníctvu a kontrole nad pôdou a iným formám vlastníctva, dedičstvu, prírodným zdrojom, primeraným novým technológiám a finančným službám vrátane mikrofinancovania.
Mikropôžičky aj pre Európanov
V európskom ponímaní je mikrofinancovanie všeobecný pojem pre finančné služby ako pohľadávky na účte, pôžičky, prevod peňazí a poistenie pre chudobné a príjmovo slabé domácnosti a ich mikropodniky. V užšom zmysle sa pojem mikrofinancovanie väčšinou vzťahuje na mikroúvery pre menšie podniky malopodnikateľov. Produkty tohto financovania poskytujú najmä veľké banky, sporiteľne, záložne či prípadne klienti privátneho bankovníctva.
Ako zmení koronavírus trendy v investovaní?
Koncept mikrofinancovania však nie je žiadnou novinkou – myšlienka ide späť k princípu svojpomoci a solidarity sporiteľní a iných družstevných bánk, ktorá sa v Európe vyvinula už pred 150 rokmi.
No mikrofinančné inštitúcie (MFI) a projekty sa zásadne obracajú na ekonomicky aktívnu časť obyvateľstva. Pritom chudobní ľudia majú často k dispozícii len pracovnú silu a myšlienky, ale málo kapitálu a žiaden prístup k finančným službám na využitie svojho potenciálu.
Na čo dávať pozor?
Práve sociálna zodpovednosť je pre mikrofinancovanie veľmi dôležitá. Pri mikrofinancovaní je potrebné sledovať viaceré indikátory, ktoré sa zhodujú s priemyselnými štandardmi databázy mikrofinančnej inštitúcie MIX Market alebo think-tankom CGAP. Medzi indikátory patria vedenie podniku, pracovné prostredie, finančná integrácia, ochrana klientov, kvalita produktov, sociálna angažovanosť alebo politika ochrany životného prostredia.
Investori okrem iného pomáhajú malým podnikateľom udržateľným spôsobom budovať kvalitné životné podmienky pre seba a svoje rodiny. Medzi výhody poskytovania takýchto pôžičiek patria atraktívny výkonnostný cieľ sadzby Euribor +2 % (VMF Hard Currency) a Libor +6 % (VMF Local Currency), minimum úverových výpadkov (miera splácania úverov malých podnikateľov sa pohybuje na úrovni 96 – 98 %) a znižovanie rizika (veľmi nízka korelácia s tradičnými investičnými triedami a krátky čas splatnosti).
Výhody pre drobných podnikateľov, ktorí čerpajú benefity z mikrofinancovania, sú riadený prístup k peniazom, vyšší životný štandard, prístup k vzdelaniu detí, a tým dlhodobý vplyv na ďalšie generácie, a posilnenie spoločenského postavenia žien.
Medzi nevýhody patrí napríklad menové riziko, keďže v oblasti mikrofinancovania sa dá angažovať v dvoch menách – eurovej, ktorá závisí od dolára, a lokálnych menách, no tie kolíšu viac ako euro-dolárove. Najväčším rizikom môže byť nesplatenie pôžičky, čo však nie je častým prípadom práve z dôvodu sociálneho tlaku medzi dlžníkmi.
Na mikrofinancovanie má vplyv aj politická situácia, ktorá tiež môže predstavovať riziko. Existujú však firmy ako švajčiarska skupina Symbiotics, ktoré práve takéto riziká monitorujú, k tomu tiež robia analýzu krajín, analýzu trhu, MFI due diligence (na mieste) či analýzu úverov a analýzu sociálneho dopadu.
Jakub Křivan je Head of CEE v spoločnosti C-QUADRAT Investment group vo Viedni, v ktorej v minulosti pracoval ako obchodný riaditeľ pre CZ/SK. Svoje vysokoškolské štúdium vo Viedni zavŕšil titulom MBA so zameraním na behaviorálne financie. V roku 2018 bol pri zrode platformy SBEN, ktorej poslaním je šíriť poznatky o fascinujúcich možnostiach behaviorálnej ekonómie a prinášať tento svetový trend na Slovensko. Hovorí plynule po nemecky a anglicky a medzi jeho záľuby patrí cestovanie, basketbal a varenie.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
