Vytvorili sme tiež moje digitálne dvojča – akúsi moju virtuálnu kópiu, ktorá dokáže hovoriť v akomkoľvek jazyku, vraví šéf firmy YIT Heikki Vuorenmaa.
Stavebná spoločnosť YIT, ktorú vedie, pôsobí v ôsmich európskych krajinách. Ako si v porovnaní s nimi počína Česko a prečo sa budú čoraz častejšie ponúkať na predaj už zariadené byty, opisuje v rozhovore pre Forbes Heikki Vuorenmaa, prezident a generálny riaditeľ spoločnosti YIT Corporation.
Oproti nemu visí na stene obraz centrálnej knižnice v Helsinkách. Heikki Vuorenmaa je na tento projekt právom hrdý. Jednu z dominánt fínskej metropoly postavila práve developerská skupina YIT, na čele ktorej stojí Vuorenmaa ako prezident od roku 2022.
Rovnako nadšený je však aj z toho, že firma s viac ako storočnou históriou sa zapíše do tváre Brna. Tam by sa už tento rok mohla začať výstavba projektu, v rámci ktorého vznikne viac ako 750 bytov.
„Vždy je to výnimočný moment, keď vstúpite do nového mesta, pretože žiadne nie je rovnaké ako to predchádzajúce,“ opisuje Heikki Vuorenmaa. „Každé má svoje vlastné mikropreferencie, ktorým musíte porozumieť,“ vysvetľuje v rozhovore.
Áno, niekoľko. Hlavne približne pred 20 rokmi. Ale nie je to nič neobvyklé. Takto sa dajú viesť aj rôzne rokovania tímu, na ktorých sa zídu ľudia z iných krajín ako z Fínska. A okrem toho, že im doprajete zážitok z plnohodnotnej sauny, je to navyše dobrý „ľadoborec“ pri rokovaniach s ľuďmi z rôznych krajín.
A kedy ste sa naposledy poriadne zapotili v práci?
Dnes ráno som bol behať, to sa počíta? Ale, samozrejme, pokiaľ ide o „zapotenie“ v obchodnom zmysle… Firmy prechádzajú rôznymi situáciami a cyklami. Keď sa pozrieme na posledných pár rokov, stavebníctvo prešlo pomerne dramatickým vývojom. Videli sme nárast inflácie, čo viedlo k zdraženiu stavebných materiálov, a zároveň rástli aj úrokové sadzby – a to vytvorilo tlak.
No nemyslím si, že to bola výnimočná situácia, pre ktorú by som sa poriadne zapotil. Vždy čelíme nejakému druhu tlaku. V tom čase sme sa rozhodli sústrediť na veci, ktoré máme vo vlastných rukách. Na to, čo môžeme sami ovplyvniť a zabezpečiť, aby fungovalo. Takýmto spôsobom sa dá prejsť akýmkoľvek cyklom.
YIT pôsobí okrem Fínska aj vo Švédsku, v pobaltských štátoch, v Česku, Poľsku a na Slovensku. Kde je najťažšie byť developerom?
Každá krajina je svojím spôsobom jedinečná. Táto jedinečnosť spočíva hlavne v tom, že musíte naozaj dobre rozumieť svojim zákazníkom – ich potrebám a očakávaniam. A to sa v jednotlivých krajinách líši. Preto je pre nás kľúčové mať silné lokálne znalosti a miestne tímy. Keď ich máte, nemožno vlastne povedať, že by niektorá krajina bola výrazne náročnejšia ako iná.
Čo sa vám v Česku v porovnaní s Fínskom zdá najviac odlišné?
Jedným z rozdielov sú stavebné metódy. Vo Fínsku napríklad používame viac takzvané 3D volumetrické modely (hotové stavebné bloky – pozn. red.). Prefabrikáty teda zohrávajú väčšiu úlohu. Túto metódu používame aj inde, ale nie v takom rozsahu ako vo Fínsku. To by teda mohol byť jeden z jasných rozdielov.
Marek Lokaj, generálny riaditeľ českej spoločnosti YIT Stavo: Práve práca s prefabrikátmi je to, čo si môžeme z fínskeho stavebníctva vziať sem do Česka. Vyžaduje to menej pracovnej sily a celý proces je efektívnejší. Napríklad jedno podlažie štandardného rezidenčného projektu je možné postaviť za jeden týždeň. Vybudovať celý rezidenčný projekt vo Fínsku trvá približne jeden rok, zatiaľ čo u nás to trvá aj dva roky.
Je to práve Česko, ktoré patrí medzi krajiny, kde to trvá najdlhšie. Samozrejme, vždy záleží na vašom východiskovom bode a taktiež na tom, aká zložitá je konkrétna situácia – napríklad pokiaľ ide o posudzovanie vplyvov na životné prostredie a podobne.
Ale aj tak by som povedal, že Česko je pravdepodobne jedno z miest, kde to trvá naozaj dlho. Naopak, napríklad v Poľsku alebo vo Fínsku je proces žiadania o stavebné povolenie priamejší.
Je krajina, z ktorej čerpáte inšpiráciu pre YIT?
Napríklad v prípade spomínaných 3D modulov sa dá stále niečo zlepšovať – a nie sú to len Spojené štáty, ktoré sú v tejto oblasti popredu. Veľmi dobre si počínajú aj firmy vo Švédsku alebo v Ázii, od ktorých sa tiež dá čerpať inšpirácia.
V prípade navrhovania budov a možného zrýchlenia stavebného procesu s využitím umelej inteligencie by som sa pozrel na Spojené štáty. Práve tam už dnes existujú spoločnosti, ktoré veľmi inovatívne pracujú s dátami a s AI nástrojmi tak, aby urýchlili celý proces navrhovania.
Ako vaša firma využíva AI?
Spočiatku s ňou pracovali len niektorí zamestnanci, postupne sme však jej využitie rozširovali, aby tieto nástroje mohlo aktívne využívať čo najviac ľudí. Teraz sledujeme, aký to má vplyv na produktivitu – to je jedna oblasť.
Ďalej sme sa zamerali na konkrétne procesy, ktoré môžeme vďaka AI zlepšiť. Napríklad v oblasti bezpečnosti a zdravia môžeme oveľa systematickejšie analyzovať všetky desiatky tisíc záznamov. Vytvorili sme tiež moje digitálne dvojča – akúsi moju virtuálnu kópiu, ktorá dokáže hovoriť v akomkoľvek jazyku.
Na čo to chcete využiť?
Vďaka tomu by jedného dňa napríklad pracovník na stavbe, ktorý pochádza povedzme z Poľska a pracuje ako dodávateľ vo Fínsku, mohol dostávať všetky bezpečnostné pokyny vo svojom rodnom jazyku – a to pomocou AI simulácie. To by významne zvýšilo úroveň bezpečnosti na stavenisku. AI používame aj pri navrhovaní stavieb a na predpovedanie vývoja biznisu.
Celkovo boli v stavebníctve historicky veľkou výzvou nejednotné a roztrieštené údaje. Preto sme sa zamerali na ich harmonizáciu, aby sme ich dostali pod kontrolu a potom na ne mohli efektívne nasadiť nástroje umelej inteligencie. Dnes už máme veľmi solídnu východiskovú dátovú základňu, takže môžeme AI naozaj zmysluplne využívať.
V stavebníctve sa využívajú aj drony. Je to aj váš prípad?
Áno. Pomáhajú nám napríklad sledovať priebeh stavby a dohliadajú na bezpečnosť. Pokiaľ ide o prepravu materiálu, tam drony zatiaľ nie sú efektívne – pre hmotnosť nákladu. Ale v iných oblastiach majú svoje miesto a využitie na stavbách je už bežné.
Existujú ešte nejaké trendy vo vašom odbore? Aký je váš postoj k 3D tlači?
3D tlač sa v našom odbore vyskúšala, ale momentálne sa jej nevenujeme. Veľkým trendom je jednoznačne udržateľnosť. Riešia sa emisie a spôsoby ich znižovania. Ďalej sa sleduje vplyv stavieb na prírodu, teda otázky biodiverzity.
A stále dôležitejšie je aj opätovné využívanie materiálov. Môže ísť o konverziu starších budov, rekonštrukcie, ale aj o to, že materiály zo starých budov použijete znovu pri novej výstavbe. To všetko sa stáva dôležitým kritériom pre investorov a čoraz viac zaujíma aj zákazníkov.
Je to aj dôvod, prečo na stavbách používate drevo?
Drevo je určite jedným z materiálov, ktoré pomáhajú znižovať uhlíkovú stopu, ale nie je to jediný smer. Napríklad sme začali používať nízkouhlíkový betón, ktorý výrazne znižuje emisie oxidu uhličitého. Tieto emisie vznikajú vo veľkej miere pri výrobe cementu. V blízkej budúcnosti by sa mali objaviť aj nové technológie, ako je oceľ vyrábaná bez emisií oxidu uhličitého, ktoré otvoria ďalšie možnosti.
Keď sme sa dotkli témy udržateľnosti, nie je dôraz na ňu skôr záležitosťou severských krajín ako Česka?
Nemyslím si, že by to zaujímalo len Škandinávcov. Je to celoeurópsky trend. Ľudia stále viac premýšľajú o svojich rozhodnutiach a ich vplyve. Zároveň vnímajú aj finančnú stránku veci. Ak si kúpite byt, ktorý je dobre postavený, kvalitný a energeticky úsporný, ušetríte peniaze.
Keď sa pozrieme na naše české projekty, vidíme, že spájame bývanie s prírodou a okolím. Napríklad v rámci projektu Suomi Hloubětín sme skrášlili koryto rieky Rokytka – to je ukážka toho, ako environmentálny rozmer priamo zapájame do projektu.
Je to napokon súčasťou našej firemnej DNA, že nestaviame len byty, ale vytvárame kvalitné a fungujúce prostredie ako celok. A vidíme, že tento prístup oceňujú nielen investori, ale aj ľudia, ktorí tam potom žijú.
Suomi Hloubětín. Foto: YIT
Nedávno ste oznámili, že pripravujete veľký projekt v Brne, kde plánujete postaviť viac ako 750 bytov. Bude v niečom podobný projektu Suomi Hloubětín?
Plánovanie a príprava tohto kroku trvali niekoľko rokov. Dlho sme zvažovali, kde a kedy rozšíriť naše aktivity, a teraz sme presvedčení, že nastal ten správny čas.
Brno má obrovský potenciál. Je to živé mesto s rastúcim počtom obyvateľov, silnou študentskou základňou a celým radom investícií, ktoré ho ďalej rozvíjajú. Podrobnosti projektu ešte predstavíme, ale môžem povedať, že výstavbu plánujeme začať už na jeseň. A začali sme už aj stavať v Kladne.
Ktorý z českých projektov vám robí najväčšiu radosť?
To je ťažké povedať, je to, ako keby ste sa ma spýtali, ktoré z mojich detí mám najradšej. Nechcem vybrať „najlepšie dieťa“. Teraz ma však naozaj teší sledovať, ako sa projekt v Brne začína rozvíjať a rásť.
Vždy je to výnimočný moment, keď vstúpite do nového mesta, pretože žiadne mesto nie je rovnaké ako to predchádzajúce. To, čo tam ľudia chcú, môže byť trochu iné. Každý má svoje vlastné mikropreferencie, ktorým musíte porozumieť. Obrovskú radosť potom mám z toho, keď sa z prázdneho miesta stane niečo živé, niečo skutočné.
Suomi Hloubětín je napokon jedným z mojich najobľúbenejších projektov. Keď sa tam prejdete, viete, čo tam bolo predtým a čo je tam dnes. Vidíte ľudí, ako sa usmievajú, chodia po uliciach, budujú si tam život a plnia si sny. A to je presne to, čo ma na našej práci najviac baví.
Ak by sme to zakončili pohľadom do budúcnosti… Ako ovplyvní mladšia generácia realitný trh?
To sa mierne líši z trhu na trhu, ale spomínaná udržateľnosť je určite spoločnou témou. Začali sme témou sáun – vo Fínsku dobre vidieť, že preferencie týkajúce sa sáun sa líšia podľa veku alebo generácie.
Všeobecne však platí, že u mladších generácií rastie dôraz na ekológiu a zároveň chcú bývanie jednoduché a pohodlné – tieto generácie často preferujú byty, ktoré sú plne vybavené, aby sa mohli ľahko nasťahovať a žiť. To, povedal by som, je jeden z viditeľných trendov.
Marek Lokaj: Úplne súhlasím. Preto už dnes v našich projektoch postupne zavádzame to, čo je vo Fínsku štandardom: ponúkame byty veľkosti 1 + kk a 2 + kk s kompletne vybavenou kuchyňou. Nikto nechce po odovzdaní bytu čakať ďalších niekoľko týždňov, kým mu niekto dodá a nainštaluje kuchyňu. Takto si v podstate stačí kúpiť posteľ a môžete sa hneď nasťahovať – máte kuchyňu, chladničku, práčku a všetko ostatné a môžete tam okamžite bývať.
To je jasný dôkaz generačnej zmeny. A podľa mňa táto túžba po bezstarostnom bývaní bude stále rásť. Ľudia dnes nemajú čas chodiť po obchodoch a zariadiť si byt. Všetko sa presúva do online prostredia, všetko sa doručuje a rovnakým smerom sa musí posunúť aj trh s bývaním. My sa na to pripravujeme vybavenými bytmi. To je budúcnosť.
