V projekte Moderná krajina sa pýtame osobností z obálok Forbesu, čo treba spraviť, aby bolo Slovensko v 21. storočí úspešné. Projekt sme spustili pri príležitosti 10. výročia vstupu značky Forbes na slovenský trh. Jeho cieľom je prezentovať názory a odporúčania hlasu slovenského biznisu a vytvoriť platformu, ktorá bude šíriť ich myšlienky ako inšpiráciu na diskusiu o tom, ako posunúť Slovensko a urobiť z neho modernú krajinu a super miesto na život.
Tentokrát sa rozprávame s CEO technologického startupu Deepnote Jakubom Jurovýchom. Hovorí, že na Slovensku by sme sa mali sústrediť na jednu oblasť, v ktorej budeme špičkou. To môže prilákať talentovaných ľudí, ktorí u nás pomôžu rozvíjať ekosystém startupov. Dostatok talentu je dôležitý pri budovaní akejkoľvek firmy a dvojnásobne to platí pri startupoch. Ak by sme chceli urobiť niečo, čím by sme mohli posunúť Slovensko vpred, tak je to práve združovanie talentu.
Ako zmenila pandémia svet startupov
Začnime trochu v širšom kontexte. V startupovom prostredí pôsobíte už niekoľko rokov. Ako ho zmenila pandémia?
Najväčšou zmenou bol príchod globalizácie. Startupy z nášho regiónu boli od Silicon Valley, respektíve celkovo od Spojených štátov úplne izolované Atlantikom. Prístup ku kapitálu, venture fondom a celému ekosystému – či už hovoríme o talentoch, alebo odborníkoch –, bol limitovaný.
Zo dňa na deň však prešli ľudia na Zoom. Odrazu som kvôli jednému 30-minútovému stretnutiu na káve nemusel letieť štrnásť hodín do San Francisca. Stačilo mi „zazdieľať“ svoj kalendár a v priebehu troch dní som mal online stretnutie. Predtým bolo niečo takéto takmer nemožné.
Ľudia neboli zvyknutí na remote komunikáciu, radšej išli na spoločný obed. Zatiaľ čo startupy sídliace v Silicon Valley sa mohli stretnúť s potenciálnymi partnermi alebo investormi na ďalší deň, startupy z Európy museli to isté stretnutie plánovať niekoľko týždňov dopredu.
Z krátkodobého hľadiska nás to síce spojilo, ale z toho dlhodobého vidíme, že nám chýba osobný kontakt.
Neočakávam, že toto bude trvať naveky. Je to príležitosť, ktorá sa naskytne raz za život. Už teraz vidíme, že sa stretnutia u nás aj v USA presúvajú opäť do fyzického sveta. Ľudia prirodzene inklinujú k osobnému stretnutiu.
Pokrok v našom regióne
Nechajme však, aspoň nateraz, pandémiu už v minulosti. Nastal pokrok v startupovom ekosystéme v našom regióne aj mimo neho?
Určite áno. Nemusíme sa ani nevyhnutne rozprávať len o regionálnej úrovni. V posledných dvoch rokoch sa značne zjednodušil prístup ku kapitálu aj z globálneho hľadiska. Napríklad dnes už je pomerne bežné, že niekto, kto na vlastnej koži videl, ako rastú startupy, si začne investovať ako angel investor. Či už investuje svoje vlastné peniaze, alebo pôsobí ako skaut pre niektorý z väčších fondov, tie sumy môžu byť signifikantné a dostať sa k nim je čoraz ľahšie.
Tím startupu Deepnote. Foto: archív Jakuba Jurovýcha
Čím si to vysvetľujete?
Investori, ktorí predtým nedávali svoj kapitál do venture fondov, zistili, že to môže byť celkom zaujímavý spôsob, ako investovať. Dnes sa o tomto ekosystéme pomerne veľa hovorí, investori vidia zaujímavé exity a vedia, že zrazu nemusia niekoľko rokov investovať a čakať na návrat svojich financií, ale môžu dať peniaze do technologického startupu, ktorý bude o sedem rokov robiť IPO.
Okrem toho sa výrazne skrátili cykly, v ktorých sa investuje a zvýšil sa potenciál. Toto všetko malo vplyv na to, koľko kapitálu sa zrazu vyskytlo na trhu. Pozitívne to vplýva aj na to, ako ľahko sa dnes budujú startupy.
V minulosti platilo, že investori diktovali podmienky, „mali navrch“, mali možnosť vyjednávať. Toto sa výrazne posunulo ďalej a každým dňom majú founderi väčšie a väčšie možnosti vo vyjednávaní, majú lepší prístup ku kapitálu a investori sa musia viac snažiť. Nie je to už len o peniazoch, ktoré má investor poskytnúť na podporu startupu, founderi si už vyberajú aj podľa toho, kto dokáže ponúknuť viac skúseností alebo rovno kontakty na ľudí, ktorí riešili podobné problémy, napríklad v iných firmách z portfólia.
Prečo má prednosť Praha pred Bratislavou?
Pozrime sa bližšie na náš región a rozmeňme si ho na drobné. Prečo v tomto odvetví dávajú mladé inovatívne firmy prednosť pôsobeniu v Prahe pred Bratislavou?
Momentálne môžeme hovoriť o dvoch hlavných dôvodoch, prečo Praha víťazí nad Bratislavou. V prvom rade, Praha je väčšia. Ak sa človek pustí do budovania startupu, tak kľúčový je prístup k talentu.
Keď sa chystám budovať svoj tím a viem, že mám prístup k niekoľkým miliónom obyvateľov, z ktorých má len nejaké percento správne skúsenosti a pozadie na to, aby som ich mohol prijať, tak už aj na toto je Praha malá. Ak potrebujem nájsť dvoch vynikajúcich vývojárov mesačne, tak je to zložité aj v tam a dvojnásobne zložitejšie to bude v Bratislave. Samotná veľkosť pôsobiska hrá v tomto ekosystéme veľkú úlohu.
Čo je tým ďalším dôvodom?
Druhá vec je, že z veľkej časti je stále komplikované niekoho zo zahraničia presvedčiť, aby sa presťahoval do Bratislavy. V porovnaní s Prahou totiž nemá až takú dobrú reputáciu. Dôvodov, prečo je to tak, je viacero. Od historických udalostí až po to, v koľkých filmoch sa spomína za posledné obdobie Praha a v koľkých Bratislava.
Nie je preto úplne jednoduché osloviť napríklad dizajnéra, ktorý žije v Londýne a povedať mu, že mám síce super startup, ale je v Bratislave. Je oveľa jednoduchšie povedať, že sme v malebnej Prahe, je to tu nádherné a mal by si sem prísť na pol roka.
Reputácia prostredia a ako ju napraviť
Stretli ste sa s týmto druhom predsudkov, respektíve nastavenia aj osobne?
Nemyslím si, že sú to nutne predsudky. Ide skôr o to, že dvadsiatnici zo západných krajín si ťažko povedia, že chcú žiť nejaký čas v Bratislave. Zatiaľ čo sú ľudia, ktorí si povedali, že chcú istý čas svojich „20s“ stráviť v Prahe. Nie sú to predsudky, je to skôr všeobecné povedomie či reputácia toho prostredia.
Aké zmeny by podľa vás mali nastať, aby sa to napravilo?
Slovensko na tom momentálne nie je až tak dobre, ako okolité krajiny, ale má super potenciál. Je však potrebné pozrieť sa na základné princípy. Mali by sme si povedať, že ak nevieme hneď zmeniť povedomie o Bratislave, mohli by sme z nej urobiť miesto, kde sa združuje talent.
Dostatok talentu je dôležitý pri budovaní akejkoľvek firmy a dvojnásobne to platí pri startupoch. Ak by sme chceli urobiť niečo, čím by sme mohli posunúť Slovensko vpred, tak je to práve združovanie talentu. Otázka je, ako to urobiť a kde začať.
Plán obnovy a potrebná digitalizácia
„Ak v súčasnosti čosi rozbiehate v ktorejkoľvek krajine východnej Európy, tak je to mimoriadne komplikované. Ale ak si chcem inovatívnu firmu založiť v USA, tak to môžem urobiť z večera do rána. Ak chcem niečo také urobiť na Slovensku, tak ma čaká kolotoč potvrdení od notára, úradov a musím tieto úkony opakovať každých niekoľko mesiacov. V roku 2021 to nedáva zmysel.“
Veľa inovatívnych firiem u nás čakalo, čo prinesie Plán obnovy. Ako čítate jeho konečnú podobu, keďže sa zdá, že sa na budovanie startupov veľa peňazí nerozdelí?
Osobne sa ma to veľmi nedotklo, ale tým, že dianie sledujem, tak som z toho bol veľmi nešťastný. Rozumiem tomu, že sú isté veci, na ktoré sa treba sústrediť prioritne. Avšak prebudovať systém vzdelávania trvá niekoľko rokov. Nie je to len o škole, ktorá musí vzniknúť. Je to aj odborníkoch, ktorí na nej musia učiť, je to o projektoch, ktoré z toho musia vzísť. To trvá istý čas.
Ak začneme teraz, bude to až tá druhá generácia študentov, ktorá bude mať vytvorené dané prostredie a ktorá bude každý deň na ceste do školy prechádzať okolo bilbordov úspešných startupov, ktoré vznikli na tej istej škole iba pár rokov dozadu a potom bude v škole počúvať prednášky od zakladateľov tých startupov. Až táto generácia naštartuje náš startupový ekosystém.
Aké boli vaše očakávania v súvislosti s týmto dokumentom?
Dúfal som v dve veci. Jednou je digitalizácia, ktorá je extrémne dôležitá. Ak v súčasnosti čosi rozbiehate v ktorejkoľvek krajine východnej Európy, tak je to mimoriadne komplikované. Ale ak si chcem inovatívnu firmu založiť v USA, tak to môžem urobiť z večera do rána. Ak chcem niečo také urobiť na Slovensku, tak ma čaká kolotoč potvrdení od notára, úradov a musím tieto úkony opakovať každých niekoľko mesiacov. V roku 2021 to nedáva zmysel.
Ďalšou vecou je kompenzácia zamestnancov. V startupovom prostredí je nevyhnutnosťou, aby človek dostal podiel vo firme a nielen výplatu vo forme hotovosti. Ak chceme mať dobrých ľudí, tak je nemožné presvedčiť ich, aby pracovali na startupe, z ktorého pri exite nič neuvidia. Zatiaľ čo v Spojených štátoch je toto úplne bežné, na Slovensku nie je. Bolo by super žiť vo svete, kde môžem svoj čas tráviť budovaním produktu a nie stretnutiami s právnikmi, len aby sme mohli zmysluplne odmeniť ľudí pracujúcich na tom produkte.
Európske krajiny sú na tom podobne
Je to v Česku lepšie?
Nie. Myslím si, že v každom európskom štáte je to, až na zopár výnimiek, rovnaké. Ja sa skôr pozerám na globálne hľadisko. Ak by som zakladal firmu, ktorá by aj mohla mať veľký presah do Európy, stále mi dáva väčší zmysel začať v USA. Ak chcem získať peniaze od zahraničných investorov, tak je to dokonca podmienka.
Jakub Jurových aktuálne zastáva pozíciu CEO technologického, česko-slovenského startupu Deepnote, ktorý spoluzakladal. Ide o kolaboratívny nástroj pre dátových inžinierov, ktorý im umožňuje spolupracovať na dátových analýzach v reálnom čase. V minulosti pôsobil ako CTO startupu Operam, ktorý pomáha hollywoodskym štúdiám s optimalizáciou internetovej reklamy. V roku 2018 bol členom rebríčka Forbes 30 pod 30, vyštudoval informatiku na Masarykovej univerzite v Brne, odkiaľ prešiel na Cambridge, kde sa zameral na machine learning.
Jedným z návrhov na riešenie, ktoré na túto tému padli, bolo vytvorenie kampusov zo strany štátu. Vidíte u nás priestor na realizáciu niečoho podobného?
Ako štartovacia čiara je to super. Kampusy však samé o sebe stačiť nebudú. Nemôžeme prísť a povedať, že vybudujeme kampusy a magicky sa tam objaví tisíc výborných inžinierov, ktorí budú mať skúsenosti a chuť budovať produkty. Toto treba spojiť s budovaním organického ekosystému.
Ukázať Slovákom, ako sa buduje startup
Kde teda začať?
V apríli vstúpil na burzu UiPath pri valuácii 31 miliárd dolárov. Táto rumunská firma, ktorá nemala so Slovenskom takmer nič spoločné, posunula slovenský startupový ekosystém viac ako čokoľvek iné. UiPath ukázal, že úspešné startupy sa dajú budovať aj v strednej a východnej Európe. Pár rokov dozadu by za startupmi na Slovensko nikto neprišiel. Dnes nepoznám fond, ktorý by nehľadal druhý UiPath. A hľadajú ho aj na Slovensku.
Keď vznikne takáto firma, tisícky jej zamestnancov uvidia, ako sa taká firma buduje a naučia sa presne tie veci, ktoré budú potrebovať pri budovaní ďalšej takej firmy. Toto nám na Slovensku ešte chýba a v tomto nám UiPath nepomohol.
Na Slovensku potrebujeme startup, ktorý ukáže tisícke ľudí, ako budovať rýchlo rastúcu technologickú firmu. Zatiaľ sa väčšina ľudí učí, ako sa buduje korporát. Nie je to na škodu, ale je to iný svet, z ktorého ďalšie startupy nevzniknú.
„To, kde máme medzery, je komunita študentov. Ak chcem na slovenskej alebo českej škole robiť nejaký vedľajší projekt, tak som outsider, ktorý večer nejde na pivo so spolužiakmi,“ hovorí Jakub Jurových o školách v našom regióne. Foto: archív Jakuba Jurovýcha
Nemal by prísť podnet teda zo strany startupov? Čo by mali urobiť, aby popohnali štát vpred?
Určite áno. Ak hovoríme o tom, ako urobiť zo Slovenska lepšie prostredie pre startupy, tak sem musia prísť také, ktoré pomôžu budovať ekosystém. Startupy sa snažia, ale je to beh na dlhú trať. Začíname len s malým trhom, ktorý začne postupne narastať, začnú doň pritekať nové firmy, ktoré budú trénovať zasa ďalších ľudí, tí zasa získajú skúsenosti a pustia sa do svojich startupov.
Takto sa to môže postupne rozrastať. Ale toto potrvá niekoľko rokov. Alternatívou, aj keď menej pravdepodobnou, je, že sa z ničoho nič zrazu objaví slovenský UiPath, ktorý bude taký úspešný, že sám nakopne celý ekosystém a posunie nás o päť rokov dopredu.
Kvalitné vzdelanie aj v našom regióne
„Ak by som porovnal kvalitu práce Masarykovej univerzity a kvalitu materiálov na Cambridge, tak Masarykova víťazí a vôbec by som to nečakal.“
Hovorili sme aj o vzdelávaní a chýbajúcom talente. Tiež ste však študovali na zahraničných univerzitách a nie na slovenských. Prečo?
Moja heuristika spočívala v tom, že zahraničná škola bude asi lepšia, ako tá na Slovensku. Išiel som si za tým, aj keď som to nevedel reálne porovnať. Až keď som doštudoval, dokázal som pomenovať, v čom sú východoeurópske školy veľmi dobré a v čom zaostávajú.
Uvedomil som si, že Masarykova univerzita v Brne bola neskutočne dobrá. Keď som tam bol, tak som to nevedel oceniť. Myslel som si, že to je štandard a každá škola na svete je takto dobre zorganizovaná. Keď som strávil nejaký čas na iných univerzitách a so študentmi iných škôl, tak som pochopil, že nie. Samozrejme, vyskytli sa veci, v ktorých za Cambridge zaostávala.
V čom sme teda dobrí?
Dokážeme urobiť veľmi kvalitné materiály aj štúdium. Neexistuje dôvod, prečo by som sa mal naučiť algoritmy, gramatiky či kompilátory lepšie niekde v zahraničí, ako na Slovensku. V tomto smere dokážeme odviesť veľmi dobrú prácu.
Z toho, čo som videl, môžem povedať, že už teraz robíme lepšiu prácu, ako iné univerzity. Ak by som porovnal kvalitu práce Masarykovej univerzity a kvalitu materiálov na Cambridge, tak Masarykova víťazí a vôbec by som to nečakal.
Kde máme medzery?
Kde teda nastala „chyba“?
To, kde máme medzery, je komunita študentov. Ak chcem na slovenskej alebo českej škole robiť nejaký vedľajší projekt, tak som outsider, ktorý večer nejde na pivo so spolužiakmi. Ak sa niečo takéto udeje na Stanforde, Harvarde či MIT, tak sa ostatní začnú zaujímať, o aký projekt ide a či by sa nemohli zapojiť. Toto u nás neexistuje. Súvisí to aj so spôsobom výberu študentov.
Top zahraničné univerzity sú stále selektívne a vyberajú teda ambicióznych ľudí. Keď je kritická masa takýchto ľudí na jednom mieste, tak sa začnú vzájomne podporovať. U nás takúto možnosť úplne nemáme. Dostať sa na vysokú školu je výrazne jednoduchšie, a tak jeden ambiciózny človek, ktorý chce niečo urobiť, bude v skupine spolužiakov, ktorým často stačí, že urobia skúšku na éčko.
Ako teda zatraktívniť vzdelávanie u nás, aby tu ambiciózni študenti zostali?
Musíme sa na to pozrieť detailnejšie. Nemôžeme si len povedať, že všetky naše univerzity budú plošne lepšie. Môžeme to urobiť efektívnejšie, zamerať sa na jednu oblasť, v ktorej má byť Slovensko špičkou. Ja sa síce pohybujem vo veľmi špecifickej oblasti, ale môžeme napríklad uvažovať nad tým, či by Slovensko nemalo byť super miesto na štúdium polovodičov.
Keď si povieme, že toto bude niečo, v čom budeme dobrí, začneme sa na to sústreďovať a venujeme tomu zdroje, tak to môžeme robiť výrazne lepšie, ako ktorákoľvek iná škola v Európe. Odrazu si to talent uvedomí a ľudia, ktorí budú naozaj chcieť robiť mikroprocesory, začnú chodiť na Slovensko. Môže to byť náš trh, ktorý nakopne zvyšok ekosystému. Keď máme tento čiastkový odbor, tak na neho veľmi rýchlo dokážeme nabaliť hardvér, urobiť k tomu AI produkty a tak ďalej.
Slovensko je napríklad už teraz veľmi silné v hernom odvetví.
To je super príklad. Slovensko, ale aj Poľsko sú v hernom priemysle veľmi dobré. Je to niečo, na čom môžeme stavať už teraz.
Ako prilákať šikovných ľudí na Slovensko
Ďalšou premennou je ľudský kapitál. Sám ste v minulosti v rozhovoroch pre Forbes tvrdili, že na to, aby sa firma rozvíjala, potrebuje šikovných ľudí – vo vašom prípade programátorov. Sú takí ľudia u nás, respektíve máme potenciál ich sem dostať?
Asi neexistuje univerzálny návod na to, ako dostať ľudí na Slovensko. Sú konkrétne veci, ktoré pomáhajú. Slovensko je síce menšia krajina, no nie najmenšia. Ľudia tu naozaj sú a ak aj odídu do zahraničia, veľa z nich má afinitu sa domov neskôr vrátiť. Ak sa s nimi dokážeme porozprávať.
Napríklad ak viem o človeku zo Slovenska, ktorý strávil päť rokov v Google, no vie, že žiť v Mountain View je úplne hrozné a nikam to nevedie, môžem ho osloviť. Slovensko je pre neho miestom, kde vyrastal, má tu svoju rodinu a priateľov a ak si tu môže nájsť rovnako zaujímavú prácu, akú mal v Silicon Valley, tak sa bude dať presvedčiť, aby sa vrátil. On tu potom môže ľuďom odovzdať svoje znalosti, a tak sa celé prostredie začne rozvíjať. Sú organizácie, ktoré to už robia, ale musíme toho robiť viac.
Rodina, priatelia a zázemie je jedna vec, ale čo je podľa vás pridanou hodnotou Slovenska ako takého?
Na Slovensku je veľmi dobrý talent. Môže to síce znieť všeobecne, ale talent je po svete rozdistribuovaný rovnomerne a Slovensko nie je výnimkou. Naša krajina je super miesto. Slováci vyhrávajú olympiády v matematike alebo informatike, sme v nej veľmi dobrí, je tu neskutočne veľa šikovných ľudí. To, čo dobre distribuované nie je, sú príležitosti a ekosystém, ktorý sme už niekoľkokrát spomínali.
Top talenty
Ako to myslíte?
Ak šikovný človek vyštuduje STU, tak jeho kroky vedú pravdepodobne do tradičnej banky alebo konzultačky, nie do technologickej firmy. Keď šikovný človek ukončí Stanford alebo MIT, tak si vyberá, či bude pracovať pre Dropbox, Airbnb, Google alebo Facebook.
Pre nové startupy to nie je ideálna situácia, ale my by sme sa mali naučiť ju využiť. My máme možnosť osloviť práve toho šikovného absolventa STU a ukázať mu, že budujeme niečo zaujímavé.
Nerobíme lokálny produkt, ktorý je relevantný len pre pár stoviek či tisícok ľudí, ale globálny, a to z nášho regiónu. Máme teda možnosť osloviť to najlepšie jedno percento študentov STU a dostať ich do nášho startupu. Práve toto je obrovská výhoda nášho regiónu.
Napriek tomu, že sa Deepnote veľmi dobre darí a budujeme úžasné veci, dostať sa k top jednému percentu talentu Silicon Valley je ťažké, pretože tí ľudia majú trojmiliónové ročné platy a bijú sa o nich Google Research, Facebook Research, Tesla a ďalších desať startupov, ktoré minulý týždeň „naraisovali“ ďalšie kolo. Na Slovensku sa k top jednému percentu talentu dostať dá.
Vie teda svet o tom, že aj v strednej a východnej Európe sa dajú budovať svetové firmy?
Najlepšie náš ekosystém naštartujú takzvané big bang events, ktoré zvýšia povedomie o našom regióne v zahraničí oveľa viac, ako nejaké štátne agentúry. Nehovorím, že propagácia zo strany štátu je zbytočná, no nedá sa to porovnať s tým, ak sa v nejakej krajine podarí startupu urobiť exit za stovky miliónov.
UiPath dal na mapu Rumunsko. Spotify dal na mapu Švédsko. Skype dal na mapu Estónsko. Toto otvára oči celému svetu a vďaka takýmto príkladom môžu ľudia zistiť, že východná Európa môže byť miestom, kde sa dajú budovať veľké firmy.
Ak sa nám podarí na Slovensku vybudovať jeden startup, ktorý zažije niekoľkomiliardový exit, tak z večera do rána pretransformujeme našu startupovú scénu z maličkého ekosystému na atraktívne miesto, kam budú ľudia chodiť budovať spoločnosti.
