Premýšľate nad tým, ako vysvetliť svojim deťom, že pohyb je pre ne dôležitý? Nie je to až také náročné, ako sa na prvý pohľad zdá. Pokúste sa svojim deťom vysvetliť, že pohyb prispieva k sile svalov, ale najmä k jasnej mysli, väčšej miere sústredenia, tvorivosti a spokojnosti.
Dovoľte vašim deťom hýbať sa, podporujte ich v tom. Zaraďte radosť z pohybu do vašich rodinných aktivít. Trvajte na tom, pomôžete tak nielen svojim deťom. Možno každodennou prechádzkou hoci len do školy zachránite aj vašu rodinnú pohodu.
Na začiatok sa opýtajte detí, či sa túžia v niečom zlepšiť, prípadne sa niečo nové naučiť? Začať s novým krúžkom? Aj vtedy im pomôže osvedčená rada: pohyb.
Článok je napísaný na základe knihy švédskeho autora a psychiatra Andersa Hansena „Dobehni svoj mozog JUNIOR“, ktorá je detskou verziou bestselleru Dobehni svoj mozog a nájdete ju v našej Forbes knižnici.
Za posledné pandemické roky bol pohyb pre veľa detí luxusom, ktorý si pri dištančnom vyučovaní nemohli dovoliť. Nedostatok pohybu a kontaktov viedol často k strate radosti zo života, k strate sily.
O to dôležitejšie je pre rodičov deťom vysvetliť, aká zásadná je starostlivosť o samého seba. Ak sa začnú hýbať, zlepší sa im nielen sila tela, ale aj schopnosť sústrediť sa, pamätať si, tvoriť.
Dá sa zlepšiť v každej oblasti
Niektoré deti majú argument, že ich pohyb nebaví a radšej by strávili čas za počítačom. Lenže aj táto oblasť súvisí s výkonom mozgu.
Kľúčom k pohybu je hlava. Keď si totiž rozhýbu telo, v mozgu sa začne diať mnoho zmien. K niektorým dochádza ihneď, iné vyžadujú viac času.
Dokonca sa im bude lepšie spať a budú si vyberať zdravšie jedlá. Za trochu námahy tak získajú šťastie, pokoj, šikovnosť i tvorivosť.
Prinášame niekoľko tipov, ktoré sú určené pre detského čitateľa. Pokojne ich dajte prečítať vašim ratolestiam, a hoci znejú triviálne, prostredníctvom nich sa prihovára k deťom uznávaný švédsky psychiater a autor best-sellerov o mozgu Anders Hansen.
Sú totiž úryvkom z jeho knihy, ktorá je určená pre všetky deti, ktoré sa chcú, hoc aj s pomocou rodičov, rozhýbať.
Zrýchliť pulz
Aby si bola o trochu šťastnejšia alebo šťastnejší, musíš sa hýbať trikrát do týždňa zakaždým minimálne tridsať minút. Cieľom je dosiahnuť zrýchlený pulz počas celej aktivity a čo najčastejšie sa zadýchať.
Trik je jednoducho v tom, aby ti nejakú chvíľu srdce bilo rýchlejšie, teda aby sa ti zrýchlil pulz. Najlepšie bude, keď začneš s niečím, čo už robíš alebo by si mala či mal robiť. Chodíš do školy autom alebo autobusom? Ak sa dá, začni chodiť pešo alebo na bicykli.
Povedzme, že cesta domov zo školy ti trvá pätnásť minút. Vyber si niekoľko dní do týždňa a zvoľ si cestu okľukou, aby prechádzka trvala približne pol hodinu. Zrýchli tempo tak, aby sa ti zrýchlil pulz. Keď chceš, občas môžeš zrýchliť tempo až tak, že sa poriadne zadýchaš.
Udržuj rýchlejšie tempo až po najbližšiu križovatku alebo niečo iné, čo vidíš pred sebou a potom sa vráť do pôvodného tempa. Takto môžeš počas celej cesty striedať tempo. Podobný rytmus môžeš skúsiť s behom, jazdou na bicykli, plávaním, lyžovaním či korčuľovaním.
Nemusí to teda byť iba cestou zo školy. Môžeš ísť trebárs na nákup do vzdialenejších potravín. Vyvenčiť domáce zviera, pokojne aj to plyšové. Dôležité je, aby sa ti zrýchlil pulz a aby si sa zadýchala alebo zadýchal.
Zapoj kamarátov
Vymysli sama či sám alebo s kamarátmi ďalšie aktivity. Jedinou podmienkou je, aby vám minimálne pol hodinu srdce bilo rýchlejšie a aby ste z času na čas poriadne lapali po dychu. Čo tak skúsiť veslovanie, pádlovanie, plávanie, slalom pomedzi stromy v lese?
Dobrá by bola aj naháňačka vo vyznačenom priestore na bicykli alebo kolobežke, volejbal vo vode po kolená alebo hocičo iné, čo vám robí radosť. Jedným skvelým tipom je futbal bez prestávky, pri ktorom je počas celého zápasu zakázané kráčať alebo stáť na mieste.
Môžete vyskúšať aj vybehnúť na najbližší kopec. Tie často bývajú zradné, z diaľky nevyzerajú byť náročné, no nakoniec dajú zabrať.
Čo môžeš očakávať po poriadnej dávke pohybu? Okamžité zlepšenie nálady, ktorá po každom tréningu nejakú dobu pretrváva. Prispieva k nej aj dobrý pocit z toho, že si to zvládla či zvládol.
Keď chceš, aby ti dobrá nálada vydržala celý deň, musíš sa pohybu venovať dlhšie obdobie. Po piatich — šiestich týždňoch by si už mala alebo mal cítiť ozajstný rozdiel.
Lepšie zvládať stres
Pohyb ti pomôže aj lepšie zvládať stresové situácie. Najlepšie sú kondičné cvičenia, vďaka ktorým sa ti na nejaký čas zrýchli pulz. Nevzdávaj sa po prvých pokusoch. Posilnenie stresových bŕzd v mozgu sa neudeje z jedného dňa na druhý.
Začni aktivitou, ktorej sa už venuješ, a pridaj na tempe. Vezmi si so sebou na dvor alebo do parku loptu či frisbee a uvidíš, o koľko viac sa s kamarátkami a kamarátmi zrazu budete hýbať. Výlety do okolia vždy stoja za to. Chôdza, lyže, korčule, bicykel, člnkovanie… Možností je veľa.
Plávanie je výborné na kondíciu a vďaka krytým plavárňam je dostupné po celý rok. Keď ťa nebaví dlho plávať, vyskúšaj rôzne plavecké spôsoby. Alebo vymysli nové. Zasúťaž si s kamarátkou alebo kamarátom: Kto nájde najzložitejší štýl, ako preplávať celý bazén?
Poznáš triatlon? Ide o najťažšiu skúšku telesnej kondície. Začína sa plávaním, potom je na rade cyklistika a nakoniec beh. V súťažnej verzii triatlonu účastníci najprv plávajú štyri kilometre v mori, potom ich čaká 180 kilometrov na bicykli a nakoniec musia zdolať maratón, čiže viac ako 42 kilometrov dlhý beh.
Hlavné foto: Unsplash/Spikeball
Fyzické aktivity sú pre deti omnoho zábavnejšie, keď sa na nich podieľajú spolu s kamarátmi. Foto: Unsplash/Spikeball
Ty, samozrejme, nemusíš podať taký výkon. Stačí, keď vyskúšaš vlastnú mini verziu triatlonu. Skús rýchlu jazdu na bicykli na plaváreň alebo k jazeru. Potom šprintuj od bicykla ku kabínkam. Po plávaní zase šprintuj naspäť od kabínok k bicyklu. Bicykluj domov rýchlejším tempom.
Budeš pociťovať menej stresu tesne po tréningu a nejakú chvíľu potom. Odmena sa pri pravidelnom tréningu zvyšuje, takže sa nevzdávaj. Posilnenie stresových bŕzd v mozgu môže trvať aj niekoľko mesiacov. Budeš zažívať aj menej úzkosti v prípade ťažkých alebo nezvyčajných úloh.
Zažiješ menej nervóznych momentov koktania, keď budeš mať pred triedou za úlohu porozprávať o zimnom spánku medveďov. Budeš žiť pokojnejší každodenný život. Budeš menej stresovať zo všetkých úloh, ktoré ťa čakajú.
Zlepšiť si pozornosť
Koľko pohybu treba na zlepšenie pozornosti? Zakaždým potrebuješ minimálne dvadsaťminútovú aktivitu, pri ktorej sa ti zvýši pulz a srdce ti bije rýchlejšie. Najvhodnejší čas je ráno alebo doobeda, lebo výsledok cítiť najintenzívnejšie niekoľko hodín po skončení aktivity.
Cesta do školy je na takýto typ pohybu ako stvorená. Skús odísť z domu o niečo skôr a daj si prechádzku okľukou. Môžeš ísť na bicykli, pešo, prípadne behom trošku rýchlejšie ako inokedy, aby sa ti zvýšil pulz.
Niektoré veci si nespájame s cvičením. Napríklad také upratovanie. Ani by si neverila či neveril, koľko pohybu dopraješ telu, keď sa s vysávačom alebo mopom premávaš po izbe. Skús to využiť.
Sústredená myseľ
Máš pred sebou dôležitú úlohu, ktorá vyžaduje veľa sústredenia? Je jedno, či to je písomka z matematiky, šachový turnaj alebo vyjednávanie s rodičmi o výške vreckového (uvedomuješ si, že tu ti upratovanie môže priniesť výhody?), prípadne nejaká iná úloha.
Priprav sa na ňu pomocou poriadneho cvičenia niekoľko hodín vopred. Vytiahni vysávač a vedro s vodou a čistiacim prostriedkom.
Pri každej pohybovej aktivite sa zvyšuje schopnosť lepšie sa sústrediť. Tento účinok trvá väčšinou niekoľko hodín. Keď sa ale budeš venovať pohybu pravidelne počas dlhšieho obdobia, uvedomíš si, že zrazu sa ti každý deň lepšie rozmýšľa, vieš sa dlhšie sústrediť a nenecháš sa tak ľahko rozptýliť.
Explózia kreativity
Keď sa ti zdá, že ti došli nápady, alebo si sa zasekla či zasekol pri riešení nejakej úlohy, sprav si prestávku. Choď si zabehať alebo zvoľ rýchlu chôdzu, a potom sa vráť k danej téme. Môže sa stať, že si to pre nedostatok času nemôžeš dovoliť, no nejakým zázrakom sa to nakoniec väčšinou vyplatí.
Kreativita je dôležitou súčasťou riešenia akýchkoľvek úloh. Často je potrebné zmeniť myslenie a pozrieť sa na veci z iného uhla pohľadu. Inými slovami, je treba kreatívne myslieť.
Oplatí sa nad nejakou úlohou premýšľať na prechádzke alebo počas džogingu. Niekedy ale dobre padne myslieť na chvíľu na niečo úplne iné. Mnohým to veľmi pomáha. Vhodným spoločníkom sú slúchadlá s dobrou hudbou alebo audioknihou. Skús sa ale naozaj započúvať, nemaj to iba ako nejaký šum do pozadia.
Počas pohybu si pusti audioknihu alebo podcast s vecným obsahom, napríklad o nejakej vedkyni či vedcovi, ktorým sa podaril zaujímavý objav.
Na jednej strane ťa povzbudí v tom, že aj ťažké úlohy sa dajú vyriešiť a na druhej strane môžeš rozmýšľať na tým, či by si podobným spôsobom nedokázal vyriešiť aj svoju vlastnú úlohu, s ktorou sa práve trápiš.
