Patrí medzi najvplyvnejších producentov na Slovensku a spomedzi domácej konkurencie sa najviac zameriava na autorské projekty. Dano Dangl vedie svoju produkčnú firmu Noemo spoločne s Martinom Frimmerom a obaja približujú, ako sa zmenil filmový a televízny biznis v časoch rastúcej inflácie či zvyšujúcich sa cien energií.
Hovoríte o sebe, že ste založením optimista. Nezmenilo na tom nič ani zložité obdobie, aké práve žijeme?
Dano: Vôbec. Vždy hľadám východisko, aj v zúfalých situáciách vidím svetlo na konci tunela. Mňa to dokonca inšpiruje, je to impulz, ktorý ma nakopne. Ako počas korony, keď sme začali robiť celkom iné veci.
Napríklad?
Museli sme zastaviť produkciu dvoch filmov a prišli sme s lacnejšími projektmi. Venovali sme sa aj našej internetovej televízii Mall.tv, kde sme napríklad nasadili improvizačnú šou GejmHaus.
Martin: Ku koncu prvej vlny sme prišli v RTVS s ojedinelým projektom koncertov pod balkónmi s názvom U vás doma. Bol to vôbec prvý kontakt umelcov s publikom po dlhej dobe. A následne po uvoľnení opatrení sme zase hneď spustili cestovateľskú šou S úsmevom po Slovensku pre RTVS, ktorá sa dala natáčať v exteriéroch.
Dano: A veľa sme tvorili do zásoby, aby sme boli pripravení, keď trh ožije a my potom budeme mať čo ponúkať televíziám.
Môže to vychádzať tak, že povedzme ponúknete desať projektov, ale zrealizujú sa z nich len dva?
Dano: Zjednodušene povedané to funguje nejako takto. Snažíme sa však analyzovať, aký projekt by konkrétna televízia mohla aktuálne potrebovať a ten sa jej potom aj usilujeme dodať.
Martin: Ide o kombináciu požiadaviek televízií a Danovej kreatívnej práce.
Dano: Navyše, spomedzi našej konkurencie sa najviac zameriavame na autorské veci. Licencované programy ma totiž veľmi nebavia, je to akoby ste maľovali podľa šablóny.
Čo chýba na televíznom trhu
Lenže u nich je zase vysoký predpoklad, že budú mať vysokú sledovanosť.
Dano: To je, samozrejme, pravda. Na istotu viete urobiť projekty typu SuperStar či Tvoja tvár znie povedome, ktoré sa uchytili vo viacerých krajinách a fungovať budú aj na Slovensku.
My sme však pri tvorbe nového programu akoby laboratórium, pracujeme s časťou ľudskej mysle, ktorá sa nedá vykalkulovať. Nikdy sa preto nebúchame do pŕs, že niečo bude na sto percent úspešné. Ale keď sa to podarí, máme dvojnásobnú radosť.
Martin Frimmer a Dano Dangl. Foto: archív Noemo A čo dnes podľa vás chýba na televíznom trhu?
Dano: Myslím si, že kvalitná seriálová produkcia v štýle Českej televízie, hoci teraz prišli fajn novinky ako Iveta či Dunaj, k vašim službám.
Nevznikajú ani výpravnejšie, finančne náročnejšie seriály, čo je však parketa pre RTVS, lebo komerčné televízie by to mali problém ekonomicky utiahnuť.
Martin: Mne zase chýba ľahký humor, ktorý zachádza aj mimo pravidiel a vystavuje tiež zrkadlo spoločnosti. Videli sme, aký veľký úspech mal satirický seriál Pumpa alebo náš Kredenc, ktoré sa už prestali vysielať.
Dano: Lenže taký typ projektu patrí k najnáročnejším na prípravu a na to by sme teraz nemali čas.
Vlaňajšok považujeme asi za najhorší od vzniku firmy. Ale beriem to ako dočasnú vec, je to sínusoida, ktorá skrátka k podnikaniu patrí.
Najhorší rok
Čo vás aktuálne najviac zamestnáva?
Dano: V lete budeme dokončovať kinofilm Kavej, robíme ďalšie časti na našom markizáckom projekte 2na1 či reláciu Boris & Brambor na RTVS. V Česku nám beží improvizačná šou Patrička a chystáme tam aj nejaké ďalšie veci.
Martin: Na Slovensku tiež pokračujeme so sériou S úsmevom po Slovensku, jeden seriál by sme mali robiť pre televíziu Joj a pripravujeme aj veľký projekt s Hankou Lasicovou.
Práce máte teda veľa. Za uplynulý rok vám však vo firme poklesli tržby na približne 1,6 milióna eur. Bolo to najmä tým, že televízie začali preferovať tie menej nákladné projekty?
Dano: Do istej miery áno. Navyše, minulý rok bol špecifický, napríklad v RTVS sme na poslednú chvíľu nezrealizovali niektoré projekty, na ktorých sme boli dohodnutí. Vlaňajšok však považujeme asi za najhorší od vzniku firmy. Ale beriem to ako dočasnú vec, je to sínusoida, ktorá skrátka k podnikaniu patrí. Vidíte, že máme veľa novej práce, takže sa tým neznervózňujem.
Dano Dangl. Foto: Jiří Turek, Jana JabůrkováAko máte podelené úlohy vo firme?
Dano: Maťo je CEO, riadi všetky projekty a procesy. Ja som majiteľ a kreatívna zložka. Držím si slobodu, hľadám, vytváram, skúšam nové veci. A nemôžem zabudnúť na manželku, ktorá je tiež spolumajiteľka a na starosti má najmä finančné a účtovnícke veci, lebo ja na čísla veľmi nie som.
Martin: V zásade denne spolu komunikujeme. Ale Dano je typ, ktorý veľa komunikuje so všetkými.
Dano: Sme však projektová firma, nemáme veľa stálych zamestnancov. No keď sme mali štyri projekty naraz, pod zmluvou bolo aj 350 – 400 ľudí. Záleží, čo sa práve robí.
Musí to klapať aj po ľudskej stránke
Vy aj k biznisu pristupujete tak, že sa nestresujete, neberiete sa vážne…
…život je príliš krátky, aby sme si ho navzájom komplikovali. Obklopujem sa ľuďmi, s ktorými nám to musí klapnúť aj po ľudskej stránke. A usilujem sa robiť všetko, aby sa v práci cítili príjemne.
Ja si napríklad ťažko viem predstaviť, že sa v práci nahneváte či vybuchnete.
Dano: Stane sa, ale ozaj zriedkavo, inak som 99 percent času usmievavý. No keď už vypením, potom po ľuďoch až neadekvátne hučím. Vždy to však má dôvod, napríklad, že je niečo vopred dohodnuté, jasne určené, ale pre lajdáckosť či zábudlivosť sa to odrazu nedá realizovať.
Martin: Za desať rokov našej spolupráce sa to stalo možno dvakrát.
Dano: Viete čo, mal som aj pár režisérskych pokusov, lenže tá práca mi nesedí, práve pri nej mi dokázali prasknúť nervy. Preto pri réžii dávam priestor tým, ktorí to spravia lepšie a v pokojnejšom móde.
Čo sa oplatí sledovať
Trochu odbočím, ale skúste mi povedať, čo momentálne pozeráte v televízii, na Netflixe či HBO?
Dano: Najnovšiu sériu The Crown, životopisného seriálu o Alžbete II. a celkovo sa snažím sledovať, aké sú trendy, aké nové veci sa urobili. Počas pandémie sa filmári na celom svete stiahli, prestali robiť, čakali, čo sa stane a doplatil na to celý filmový priemysel.
Návštevnosť v kinách je nízka aj preto, že sa netočili blockbustre, trháky v štýle Avatar. Až teraz sa brandža reštartovala. Ale mňa napríklad potešili aj domáce novinky Čierne na bielom koni či Slúžka od režisérky Mariany Čengel Solčanskej.
Martin: Ja som dosť orientovaný na slovenské a české snímky. Bol som si v kine pozrieť Slúžku spolu s Danom a bol som rovnako nadšený. Na televíznych obrazovkách sa mi veľmi páčil český seriál Ochranca z dielne ČT a pozerám aj Ivetu. Zo zahraničných seriálov som si zase posledne pozrel Pam a Tommy, Valeriu na Netflixe či sériu Narcos, ku ktorej sa rád vraciam.
V rámci košickej župy rozbehli projekt kancelárie, keď sami aktívne oslovujú filmárov, aby prišli k nim natáčať a prezentovali ich kraj.
Z vášho pohľadu, ako sa pre pandémiu či vojnu na Ukrajine zmenila filmová produkcia? Natáča sa teda už zase veľa, ale šetrí sa…
Dano: Už sa nešetrí. Myslím si však, že film sa dostal do kvalitatívne inej roviny, je oveľa rozmanitejší a zaujímavejší. Zoberte si dvojku Top Gun: Maverick, je to oveľa hlbší film, než bola kultová jednotka. Skvostná je aj akčná sci-fi komédia Všetko, všade, naraz, ktorá má aj najviac nominácií na Oscara. Podľa mňa filmový svet obsahovo bohatne.
Podpora od firiem na polovičných číslach
Vy na tie trendy ako reagujete?
Dano: To je presne otázka, ktorú si aj sám kladiem. Darmo, za svetom zaostávame. Osviežujúcim domácim počinom je povedzme seriál Iveta, aby sme sa dokázali zasmiať aj sami na sebe a zatiaľ má aj sledovanosť. Pre mňa osobne bude nová skúsenosť koprodukčná snímka s názvom Šípkari, ktorú aktuálne pripravujeme s novým tímom a v spolupráci s českým režisérom Jakubom Machalom.
Martin: Z ekonomického hľadiska zase vidíme, že firmy a reklamní partneri sú pri filmových spoluprácach opatrnejší. Dnes sú ich finančné vstupy asi na polovičných číslach, než boli pred pandémiou. Neriskujú, nevedia, čo bude a potrebujú si vytvárať finančné rezervy.
Do rozpočtu filmu Cuky Luky, ktorý ste produkovali, ste vložili asi 35 percent vlastných peňazí. Nakoľko sa ten pomer zmenil?
Dano: Návštevnosť v kinách je momentálne taká slabá, že sa s návratnosťou zatiaľ nedá veľmi počítať. Teraz je náš finančný vstup na úrovni 15 až 20 percent, držíme sa v bezpečnejšej zóne.
Klesá aj rozpočet filmov?
Dano: Nie, lebo ich predražuje inflácia či nárast cien energií. Je to komplikovanejšie a pokiaľ nezískate podporu od štátu či grantov, tak nemáte šancu.
V minulosti ste sa pritom tejto podpore vyhýbali.
Dano: Áno, ale boli sme prinútení to zmeniť.
Martin: Potrebujeme podporu od Audiovizuálneho fondu či od komerčného sektora, navyše sme začali spoluprácu aj so samosprávami.
Dano: Inšpirovali sme sa modelom, aký existuje napríklad v Česku.
Martin: V rámci úradu Košického samosprávneho kraja napríklad rozbehli projekt, kde za podpory šikovných ľudí z oblasti kultúry a marketingu sami aktívne oslovujú filmárov, aby prišli k nim natáčať a týmto spôsobom prezentovali ich kraj, čo môže mať priaznivý dopad na tamojší cestovný ruch.
Spolupráca s výrobcom Horaliek
Je to aj o finančnej podpore? Alebo ide skôr o bartrový obchod?
Dano: Je to taká kombinácia. Veľkú časť filmu Kavej natáčame práve v Košickom a Prešovskom kraji, kde nám vedeli poskytnúť zľavy na ubytovanie či prenájom priestorov.
Martin: Alebo nám pomôžu pri uzavretí lokality počas natáčania, pri spolupráci s políciou, skrátka zjednodušia nám fungovanie vo viacerých oblastiach, ktoré majú pod správou.
Vo filme Kavej je naším partnerom I.D.C. Holding a objavia sa tam ich oblátky Mila. Je to domáca firma a vyrába produkty, ktoré si aj my sami kupujeme.
Skúste mi ešte priblížiť, ako dnes vyzerá podpora od komerčného sektora. Na každý film hľadáte generálneho partnera?
Dano: Snažíme sa vždy nájsť jedného hlavného partnera, ktorý je pod snímkou výrazne podpísaný. Následný „product placement“ však potom diváka nesmie vyrušovať. Poviem príklad z filmu Cuky Luky, keď sa nám podarilo vymyslieť veselú scénku, v ktorej sa Peťa Polnišová zabalí do veľkej rolky toaletného papiera Harmony pri reálnom nakrúcaní reklamy.
Martin: Vo filme Kavej je zase naším partnerom slovenská firma I.D.C. Holding a objavia sa tam ich oblátky Mila. Oni si vybrali jednotlivé pasáže snímky a my sa umiestnenie produktu usilujeme citlivo zapracovať.
Martin Frimmer. Foto: archív Noemo Mám pocit, že s I.D.C. Holding to nebude vaša prvá spolupráca, ich Horalky sa objavovali už v sérii S úsmevom po Slovensku.
Martin: Áno, našli sme spoločnú reč, navyše sme radi, že je to domáca firma a vyrába produkty, ktoré si aj my sami kupujeme. Často ich využívame počas výroby na doplnenie energie.
Dano: Pri filme Šípkar zase plánujeme spoluprácu so sieťou čerpacích staníc, a keďže je to čiastočne „road-movie“, pripravíme scény, že sa zastavíme na ich čerpacích staniciach.
Firmám tiež vieme pripraviť podklady pre reklamný spot, alebo prispieť možno zaujímavou kreatívou prepojenou na dramaturgiu nášho filmu. A pre veľkých sponzorov robíme aj špeciálnu premiéru filmu, na ktorej sa zúčastnia účinkujúci.
Rozpočet? Milión eur, alebo aj desať
Náklady na vaše filmy sa budú pohybovať v akej výške?
Dano: Pri filmoch tohto typu sa rozpočet pohybuje okolo jedného milióna eur. Prudko to narastá, keď natáčate historický, výpravný film, pokiaľ viem, najdrahšou stredoeurópskou snímkou bola Bathory s rozpočtom asi desať miliónov eur.
Rozpočet skladáte tak, že už ani nerátate s príjmami zo vstupného?
Dano: Rátame, ale veľmi opatrne. V Česku je návštevnosť už vyššia, na Slovensku stále biedna. Navyše si treba uvedomiť, že z ceny lístka zinkasujeme len necelých 30 percent, lebo platíte aj distribútora či dane. Kedysi ste si povedali, že pôjdete aj do rizika a obrazne ste mali tabuľku, že pri 100-tisíc divákoch sa mi vrátia náklady, pri 200-tisícoch aj zarobím a pri 300-tisícoch pôjdem aj na večeru s celým tímom. Dnes už nemáte veľké oči.
Ozaj, ako sa vám darí v Česku, kde máte dcérsku spoločnosť?
Dano: Tamojším pilierom je improvizačná šou Partička, ale naše ročné tržby v Česku zatiaľ predstavujú necelých 20 percent z tých slovenských. Chvíľu trvá, kým sa na novom trhu udomácnite, naberiete silu. Ale v Prahe už trávim viac času, jazdím tam raz do týždňa aj na dva dni a doťahujeme viaceré samostatné projekty.
Leto plné natáčaní
Čo je vlastne za ostatné obdobie váš najvýnosnejší projekt?
Dano: Gro našich príjmov tvoria televízne projekty, ale neviem vám vybrať jeden ekonomicky vyčnievajúci. Je to komplexnejšie. Fungujete akoby vo vlnách a teraz v lete sa možno zbláznime, keďže budeme pracovať na nejakých siedmich veciach naraz.
Nie je to riziko?
Dano: Teraz sa ma to ľudia často pýtajú, ale nie je. My sme akoby dáždnik a pri samotnom natáčaní je naša úloha v podstate už len kontrolná. Prácu delegujeme a dôverujeme ľuďom, ktorých si vyberieme.
Martin: Najviac práce je teraz so všetkými prípravami, keď dolaďujeme scenár, obsadenie či rozpočet každého projektu. Vo výsledku sa snažíme všetko pripraviť tak, aby počas natáčania vyskočilo čo najmenej komplikácií.
