Váži zhruba 1,4 kilogramu a šéfuje vašej mysli a telu. Nikdy nespí a je aktívny aj vtedy, keď vy spíte. Od neho závisí, aký výkon podávate v práci a ako vysoko sa vám podarí vyšplhať po kariérnom rebríčku. Je preto dôležité vedieť, čo váš mozog potrebuje od vás. Veda ukazuje, ktorých 10 vecí môžete poskytnúť svojmu mozgu, aby bol spokojný, zdravý a produktívny.
1. Prekrvte si mozog športom.
Štúdie ukazujú, že cvičenie je liek nielen pre telo či srdce, ale aj pre náš mozog. Jedna štúdia zistila, že cvičenie a pravidelný pohyb po 12 mesiacoch pomohli zvýšiť prietok krvi do mozgu a spomalili nástup demencie. Krv do mozgu môžete dostať aeróbnym cvičením, chôdzou či strečingom.
2. Doprajte mu pravidelný oddych.
Nový výskum poukázal na dôležitosť „mikroprestávok“ počas pracovného dňa. Tieto krátke prestávky (ja osobne odporúčam päťminútové a kratšie) sú účinnou stratégiou na manažovanie energie. Môže to byť jednoduchý strečing, chôdza po schodoch, obdivovanie výhľadu z okna, krátka prestávka na desiatu či päťminútová meditácia.
Mikroprestávky zmierňujú únavu a schladia váš mozog medzi rôznymi stretnutiami. Odporúča sa hlboké dýchanie, meditácia, joga, taj-či alebo masáž.
3. Mozog potrebuje isté druhy jedla, aby fungoval dobre.
Zlepšia vašu náladu, zdravie aj výkon v práci. Dávajte si záležať na tom, aby jedlo, ktoré máte na tanieri, posilňovalo mozog. Proteíny ako mäso, hydina, mliečne výrobky, syr a vajcia dodávajú mozgu potrebné aminokyseliny, ktoré využije na tvorbu neurotransmiterových dráh. Stabilizujú tiež hladinu cukru v krvi.
Omega-3 mastné kyseliny ako losos, makrela, tuniak či sardinky pomáhajú mozgu zlepšiť náladu. Pre mozog je nevyhnutný aj vitamín B a nájdete ho v celozrnnom pečive, vajciach, rybách, avokáde či citrusovom ovocí. A napokon vitamín D, ktorý sa nachádza v mliečnych produktoch, hovädzej pečeni, pomarančovom džúse či vaječných žĺtkoch, je tiež potrebný pre stabilitu nálady.
Avokádo a celozrnné pečivo doplnia dávku vitamínu B, vajíčka sú zas zdrojom bielkovín a vitamínu D. Foto: Pexels: Foodie Factor4. Prospieva mu dostatok spánku.
Neurovedci hovoria, že spánok upevňuje zdravie, zatiaľ čo nedostatok spánku znižuje našu odolnosť voči stresu a mozgu škodí. Ak sme nevyspatí, slabne nám pamäť a schopnosť učiť sa. Mozog je pomalší. Sme zábudlivejší a nedokážeme dlho udržať pozornosť.
Nedávna štúdia poukázala na to, že dostatok spánku obnovuje jasnosť myslenia a výkon mozgu tak, že aktívnym spôsobom vylepšuje plasticitu mozgu. Na druhej strane štúdie poukázali na to, že spánková deprivácia vedie k stresu, zahmlenému mysleniu a únavy z rozhodnutí.
Nedostatok spánku spôsobuje aj to, že nie sme schopní vidieť pozitívne stránky vecí a horšie reagujeme na stresové situácie. Ak spíme dobre, dokážeme lepšie reagovať na negatívne i pozitívne situácie v práci.
5. Mozog sa učí z nových vecí.
Schopnosť mozgu prispôsobiť sa novým situáciám je pre prežitie nevyhnutná. Štúdie ukázali, že keď vystavíme mozog novým situáciám, tlmia sa zaužívané vzorce myslenia s cieľom pochopiť nové informácie.
Všetko nové podporuje učenie tak, že resetuje kľúčové rámce mozgu a podporí schopnosť aktualizovať si nové informácie do existujúcich neurologických rámcov. Náš mozog sa teší, keď skúšame nové veci.
Ak sa učíte nové veci, napríklad hrať na gitare, vášmu mozgu to tiež prospieva. Foto: Pexels/Andrea Piacquadio6. Mozog je zdravší, keď sme v spoločnosti.
Nedávne zistenia ukázali, že spoločenský kontakt zmierňuje kognitívny úpadok. Ľudia, ktorí sa stretávajú s priateľmi, pracujú ako dobrovoľníci či navštevujú rôzne kurzy, majú robustnejšiu šedú kôru a zdravšie mozgy. Kľúčové je vyhnúť sa spoločenskej izolácii a pestovať spoločenský kontakt, aby ste posilnili šedú mozgovú kôru a cítili sa lepšie.
7. Sústredenie je lepšie ako multitasking.
Niekedy možno musíte robiť viac vecí naraz, ale ak sa z multitaskingu stane vzorec správania, môže to zle dopadnúť. Keď robíte viac vecí naraz, mozog je nútený neustále meniť cieľ sústredenia a jeho produktivita môže klesnúť aj o 40 percent.
Mozog je preťažený a reaguje fraktúrovaným myslením, nedostatkom sústredenia a únavou z rozhodnutí. Tí, čo robia viac vecí naraz, tak následne potrebujú dlhší čas, aby dokázali medzi aktivitami prepínať a sú menej výkonní, ako tí, ktorí sa multitaskingu vyhýbajú.
8. Mozog chce komunikovať s ľuďmi z rôznych spoločenských vrstiev.
Vedci na Yale zistili, že mozog funguje inak, keď hovoríte s niekým z inej spoločenskej vrstvy, z iného prostredia, ako je to vaše. Zaznamenali totiž vyššiu aktivitu v prefrontálnej kôre, ktorá je zodpovedná za sebareguláciu a spoluprácu s limbickým systémom (alebo emocionálnym mozgom), ktorý nám pomáha chápať svet.
Prefrontálna kôra rozhoduje o tom, či spravíte alebo nespravíte to, čo vám káže váš impulzívny emočný mozog. Napriek našim implicitným predsudkom čelný lalok mozgu sa počas rozhovoru s človekom z iného socio-ekonomického prostredia aktivizuje a pomáha nám prekonávať komunikačné bariéry a odlišné spoločenské postoje.
9. Má rád pozitivitu.
Výskumy ukazujú, že aj keď je mozog pripravený spracovávať negativitu, v skutočnosti má rád pozitívne myslenie. Neurovedci zistili, že chronický pesimizmus poškodzuje teloméry – akési ochranné špičky na konci chromozómov, ktoré negatívne myšlienky skracujú a pozitívne myšlienky predlžujú. Ak máme skrátené teloméry, vedie to k zhoršenému zdraviu i skoršej smrti.
Ďalší výskum ukázal, že ľudia, ktorí sú nadšení a veselí, majú menšiu šancu, že sa im s pribúdajúcim vekom začne zhoršovať pamäť. Pozitivita je preto potrebná. Zamerajte sa na to, čo je možné, analyzujte situácie s nadhľadom – pomôže to rozšíriť aj pohľad vášho mozgu a umožní mu v rôznych situáciách vidieť viac možností.
Keď sa na veci pozriete zo širšieho pohľadu, prináša to viac optimizmu. A optimistom sa darí stúpať po kariérnom rebríku rýchlejšie ako pesimistom.
10. Mozog potrebuje byť v prírode aspoň 120 minút za týždeň.
Prelomová štúdia z magazínu Scientific Reports ukázala, že mozog si užíva pobyt v parkoch, lesoch, či na plážach. Podporuje to fyzické aj psychické zdravie a prináša nám širšiu perspektívu v rôznych životných situáciách.
Účastníci štúdie, ktorí strávili v prírode týždenne aspoň 120 minút, boli zdravší a boli na tom psychicky lepšie, ako tí, ktorí do prírody vôbec nechodili, alebo boli v prírode menej ako dve hodiny týždenne. Nezáleží na tom, čo v prírode robíte, dôležité je, že ste vonku. Či už bicyklujete, prechádzate sa alebo len sedíte.
Nerozmýšľajte a konajte
Týchto 10 krokov pomôže zbaviť váš mozog stresu a budete zdravší a šťastnejší. Naše telá a mozgy totiž nie sú stavané na to, aby sme boli v neustálom strese. Keď spomalíme a prácu, ktorú sme chceli spraviť rýchlo, si namiesto toho radšej vychutnáme, ľahkosť a pokoj udržia našu hladinu energie a produktivitu vysoko a náš mozog čistý.
Vedci nedávno zistili, že keď uzavriete hádku do konca dňa, výrazne sa zníži vaša hladina stresu v mozgu. Takže sa zhlboka nadýchnite a upokojte sa. Keď dokončíte prácu, určite budete mať ešte dostatok času aj na iné veci, ktorým sa chcete venovať. V práci budete produktívnejší a váš mozog bude šťastnejší.
Autorom článku je Bryan Robinson z Forbes US.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
