Šíri sa nám tu taká pliaga. Hovorí sa jej mikromanažment. A aspoň raz v živote ho zažil zrejme každý. Úzkostné kontrolovanie práce podriadených a prehnaný dôraz na detaily pritom škodí celej firme. Spýtali sme sa preto riaditeľov významných spoločností, ako sa dá tomuto zlozvyku vyhnúť.
Keď si uvedomíte, že začínate mikromanažovať, predstavte si, že ste na opačnej strane. Ale žarty bokom. Dôvera je podľa mňa základom zdravého a dobre fungujúceho tímu a musí platiť pre obe strany. Pokiaľ je spolupráca postavená na dôvere, váš tím sa proti potenciálnemu mikromanažmentu ubráni relatívne efektívne.
Vyhýbať sa detailistom a nečítať nič, čo je dlhšie ako dve strany A4.
Mikromanažment je preceňovaný problém. Opodstatnenie mikromanažmentu vidím napríklad v krízových situáciách. Dôležité je viesť ľudí, nie riadiť obsah, tým sa tendencie mikromanažovať obmedzia.
Tajnou prísadou je silná firemná kultúra založená na dôvere. Okrem nej potrebujete ešte silnú víziu a jasnú stratégiu, ktorú podporuje celý váš tím. Ďalšou potrebnou ingredienciou sú silní lídri, nielen manažéri, ktorí majú odvahu zveriť dôležité úlohy do rúk svojim tímom.
Je dobré vedieť správne zhromažďovať a vyhodnocovať dáta. To bola jedna z vecí, ktoré som dal u nás vo firme do poriadku, pretože s dátami sa tu pracovalo chaoticky a nebolo možné ich využiť na riadenie spoločnosti. Keď máte k dispozícii dôveryhodné podklady, dáva vám to nadhľad a nemusíte sa brodiť mikromanažmentom, aby ste získali pocit, že máte veci pod kontrolou.
Dôležité je rešpektovať svojich podriadených a dôverovať im, ale zároveň vycítiť, kedy je potrebné im pomôcť. Zameriavam sa predovšetkým na strategické riadenie, ale keď si to vyžadujú okolnosti, zaoberám sa aj detailmi, aby som mohol podporiť svoje tímy pri riešení nejakej výzvy.
U nás hovoríme, že sme všetci experti a zároveň všetci „trainee“. Kľúčom je vedieť, v čom spočívajú vaše skúsenosti, aby ste nimi vedeli pomôcť, a kde vám chýbajú a môžete sa naučiť niečo nové.
Skĺznuť k mikromanažmentu je podľa mňa úplne normálne, možno ide skôr o sklon k zlozvyku. Je to jednoducho veľmi ľahké, niekedy asi aj zábavné a osviežujúce, dávať veľkopanské rady alebo meniť bezvýznamné detaily.
Systematicky sa tomu vyhýbať si však vyžaduje od manažéra veľkú sebadisciplínu. Nepozerať sa ľuďom na ruky a dať im dôveru, to je asi základný predpoklad pre motiváciu tímu. Dôveruj, ale preveruj – zdanlivo sprofanovaná fráza, ale podľa mňa platí.
Vraj sa tomu dá vyhnúť zlepšením golfového hendikepu. Golf, bohužiaľ, nehrám, tak sa nad otázkou ešte zamyslím.
Článok vyšiel na českom webe Forbes.cz. Autorom textu je Jana Mertová.
