Ruskí oligarchovia si už roky užívajú taký luxusný životný štýl, aký si väčšina ľudí nedokáže ani predstaviť. Bývajú v zámočkoch a prechádzajú sa po upravených záhradách pripomínajúcich Versailles. Plavia sa na obrovských jachtách dlhých ako štadión.
Po tom, čo Vladimir Putin poslal vojakov na Ukrajinu, je však ich rozprávkový život v ohrození. Krajiny Európy a Severnej Ameriky sa rozhodli zmraziť majetky, zakázať cestovanie a celkovo znepríjemniť život najbohatším Rusom v nádeji, že spomalia Putinovu vojnovú mašinériu.
Triky, ako zostať mimo dosahu
Mnohí ruskí boháči to už však zažili. Od ruskej anexie Krymu v roku 2014 uvalili EÚ, USA, Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko či Kanada sankcie na 20 ruských miliardárov, ďalšie tresty pribudli po 24. februári.
Naučili sa teda prepisovať svoje sídla, byty a umenie na príbuzných. Zistili, že použitie spoločností pripomínajúcich matriošky znemožňovalo vládam zmocniť sa ich lietadiel a jácht. Zaistili, aby ich podiely v spoločnostiach boli nižšie než 50 %, čím ich držali mimo dosahu amerických sankcií.
Majetok si zaregistrovali na Britských Panenských ostrovoch, Ostrove Man, na Cypre alebo v dvoch ruských daňových rajoch, Okťabrskom a Russkom ostrove, kde na ne štáty, ktoré sú proti ostreľovaniu Ukrajiny, nemôžu siahnuť. A hlavne – najali si právnikov a účtovníkov, aby vytvorili úplne nové odvetvie na vyhýbanie sa sankciám.
Ukry, čo sa dá
Právnici zakladajú trusty a konajú ako nominovaní akcionári, hovorí Alexi Fehlman, analytik spoločnosti Sayari Labs, ktorá sa špecializuje na údaje o Eurázii a Rusku. Právnici uľahčujú presun peňazí a schovávanie majetku. Zástupcovia miliardárov uvedených v tomto článku nereagovali na žiadosť o vyjadrenie.
Tieto miliardárske mimikry sú pomerne úspešné. Minulý týždeň nemecké úrady nevedeli, čo robiť s megajachtou Dilbar, o ktorej sa domnievali, že patrí sankcionovanému miliardárovi Ališerovi Usmanovovi. Zistili, že ju v skutočnosti vlastní maltská firma s názvom Navis Marine registrovaná na Kajmanských ostrovoch. Nemohli sa jej zmocniť, tak jej len zabránili opustiť prístav.
Usmanov tiež vlastní dva domy v Spojenom kráľovstve prostredníctvom offshore spoločností so sídlom na ostrove Man a na Cypre. Niekoľko jeho nehnuteľností zmrazili britské a európske úrady, vrátane vily na severe Sardínie, ktorú 4. marca zmrazila talianska vláda. Nemôže ich teda používať, no vziať mu ich nemohli.
Jachta Dilbar zatiaľ kotví v hamburských dokoch. Foto: Marine Traffic / Claus Schaefe
Rotenberg uspel na súde
Zákony v demokratických krajinách majú tendenciu uprednostňovať individuálne vlastnícke práva, čo môžu oligarchovia využiť vo svoj prospech. Arkadij Rotenberg, Putinov bývalý partner v džude, vlastní niekoľko nehnuteľností v Taliansku, vrátane troch víl na Sardínii a luxusného hotela v centre Ríma.
Po uvalení sankcií EÚ v roku 2014 bol Rotenbergov majetok zmrazený talianskymi úradmi. Odvolal sa na Európsky tribunál, ktorý sankcie v roku 2016 potvrdil, ale anuloval „zmrazenie financií“ od 30. júla 2014 do 14. marca 2015.
Forbes zistil, že Rotenberg a jeho brat Boris, ktorý je tiež na sankčnom zozname, stále vlastnia aspoň jednu z týchto nehnuteľností prostredníctvom dvoch spoločností registrovaných na Cypre. Jedna z nich, Olpon Investments, vlastnila v septembri 2014 nehnuteľnosti v Arkadijovom mene.
Staré dobré matriošky
Rotenbergovci šikovne používali offshorové štruktúry, ktoré fungujú ako matriošky, aby sa vyhli sankciám. Správa podvýboru amerického senátu z júla 2020 podrobne opísala prepracovanú schému, v ktorej bratia Rotenbergovci po uvalení sankcií v marci 2014 minuli viac než 18 miliónov dolárov na nákup umenia.
Rottenbergovci mali peniaze prelievať cez umenie, napríklad aj prostredníctvom nákupu tohto obrazu Reného Magritta s názvom La Poitrine. Foto: ICIJ / archív Senátu USA
Prostredníctvom spoločností so sídlom na Cypre a Britských Panenských ostrovoch získali niekoľko umeleckých diel, vrátane obrazu od René Magritta za 7,5 milióna dolárov. Jedna z cyperských firiem, Milai Engineering, bola v júli 2014 prevedená z Arkadija na jeho syna Igora.
Správa uvádza, že tento krok podnikli „výhradne s cieľom vyhnúť sa sankciám“. Vlastníctvo je „zámerne štruktúrované tak, aby bolo neprehľadné a aby skrylo totožnosť skutočných vlastníkov“. Igor Rotenberg je tiež miliardár. V apríli 2018 sa stal tretím členom klanu, na ktorého USA uvalili sankcie.
Na území nepriateľa
Oleg Deripaska bol sankcionovaný ministerstvom financií Spojených štátov v apríli 2018, stále však vlastní najmenej tri nehnuteľnosti v USA, vrátane dvoch domov v Manhattane a sídla vo Washington, prostredníctvom troch LLC spoločností so sídlom v Delaware.
FBI vykonala v októbri 2021 v dvoch z nich raziu, ale Deripaskov hovorca opakovane tvrdil, že nehnuteľnosti sú vo vlastníctve jeho príbuzných.
Ďalším miliardárom, na ktorého boli v roku 2018 uvalené sankcie, je Viktor Vekselberg. Ten stále vlastní dom na predmestí v Connecticute a luxusný byt v Manhattane prostredníctvom svojej manželky Mariny Dobryniny.
Pravidlo 50 percent
V súčasnosti si oligarchovia dávajú záležať, aby vlastnili menší ako polovičný podiel v spoločnostiach. Americký Úrad pre kontrolu zahraničných aktív ministerstva financií má „pravidlo 50 %“, ktoré hovorí, že zablokované budú iba aktíva, v ktorých má sankcionovaná osoba 50 % alebo viac akcií, priamo alebo nepriamo.
V júli 2019 teda Deripaska znížil svoj podiel v gigante En+ Group zo 70 % na 44,95 % a ministerstvo financií súhlasilo so zrušením sankcií voči firme.
Usmanov, na ktorého USA uvalili sankcie 3. marca, vlastní 49-percentný podiel v holdingovej spoločnosti USM. Tej patrí časť firmy Metalloinvest, telekomunikačná spoločnosť MegaFon a ďalšie.
V USA sa sankcie uvalené na Usmanova vzťahujú len na jeho jachtu a lietadlo Airbus A340-300 registrované na ostrove Man. Tlačová správa oznamujúca sankcie voči Usmanovovi uvádza, že „pravidlo 50 %“ sa na neho nevzťahuje, pokiaľ ide o iné investície ako jachta a lietadlo.
Predaj alebo založenie novej firmy
„Keď ste sankcionovaní, snažíte sa vyhnúť akémukoľvek kontaktu s vašimi aktívami,“ hovorí Ari Redbord, bývalý poradca jednotky pre terorizmus a financie amerického ministerstva financií a vedúci oddelenia dodržiavania predpisov v spoločnosti TRM Labs, ktorá sleduje blockchainy v spolupráci s vládami.
„Problém je v tom, že hneď, ako sú orgány činné v trestnom konaní alebo regulačné orgány schopné identifikovať jednu z týchto fiktívnych spoločností, ich vlastníci ju zrušia a vytvoria ďalšiu.“
Niektorí prijímajú preventívne opatrenia, keď okolo nich začína byť dusno. Napríklad Roman Abramovič ponúkol na predaj svoj futbalový klub Chelsea a niekoľko britských sídiel ešte predtým, ako sa jeho meno objavilo na „čiernom zozname“.
Roman Abramovič predaj klubu Chelsea nestihol. Foto: SITA/AP
Pavučina
Miliardári alebo ich právnici môžu tiež vytvárať spletité siete podnikových štruktúr, ktoré je pre orgány takmer nemožné rozmotať. Jedným z príkladov je maskovanie vlastníctva cez okruh spoločností, ktoré navzájom vlastnia svoje podiely.
Ďalšou výhodou pre sankcionovaných oligarchov je, že americké úrady sa boja, že by sankcie mohli poškodiť Američanov, tvrdí bývalý sankčný úradník, ktorý redakciu Forbesu požiadal o zachovanie anonymity.
„Je dôležité myslieť na reťazové účinky sankcií na veľmi bohatých ľudí, ktorí majú veľmi koncentrované podiely, niekedy vo veľmi kľúčových aktívach, ktoré sú relevantné nielen pre Rusko, ale aj pre globálnych obchodných partnerov.“
Kremeľská clona
Keď všetko ostatné zlyhá, je tu ešte dymová clona z Kremľa. Ruská vláda začala obmedzovať zverejňovanie údajov o vlastníctve spoločností, čo sankčným orgánom sťažuje identifikáciu aktív vlastnených sankcionovanými spoločnosťami alebo jednotlivcami.
V júni 2019 ruský federálny daňový register rozhodol, že firmy, ktoré pôsobia v obrannom priemysle alebo sú registrované na Kryme, môžu prestať zverejňovať údaje o vlastníctve.
A v auguste 2018 vytvorilo Rusko dve offshorové zóny, známe ako špeciálne administratívne regióny (SAR), ktoré majú prilákať najväčšie ruské firmy, tým, že ponúkajú daňové stimuly a bezpečné útočisko pred sankciami USA.
Podľa zistení Forbesu Deripaska a Vekselberg previedli najmenej 14 spoločností, vrátane En+ Group a hliníkového gigantu Rusal, z offshorových jurisdikcií ako Jersey a Cyprus do ruských SAR.
Nájdu spojenca?
Sú však aj nástrahy, ktoré oligarchovia zatiaľ neotestovali. Všetko by bolo inak, ak by sa Čína, kráľovstvá z Blízkeho východu a ďalší kľúčoví obchodní partneri rozhodli pridať k sankcionárom.
„Máte lepšiu šancu vyhnúť sa sankciám, ak máte komerčného partnera, ktorý má iný pohľad na zahraničnú politiku než krajiny uvaľujúce sankcie,“ hovorí James Reardon, spolupracovník švajčiarskej právnickej firmy MLL.
Dodáva, že poučenie už máme zo sankcií USA voči Iránu, ktoré neboli úplne účinné práve pre ekonomické väzby Iránu s Európou.
Desaťročia utajovania
Ďalším strašiakom môžu byť nové pracovné skupiny, ktoré ohlásili USA a ich európski spojenci. Napríklad tím „KleptoCapture“ pod vedením amerického generálneho prokurátora Merricka Garlanda bude používať občianskoprávnu a trestnoprávnu konfiškáciu majetku sankcionovaných subjektov.
Pracovné skupiny však potrebujú financovanie a úzku koordináciu medzi vládami, najmä pokiaľ ide o zdieľanie údajov o skutočnom vlastníctve. Pre Švajčiarsko, Monako a Kajmanské ostrovy, ktoré sú dlhodobo známe svojou neutralitou a vítaním ruských peňazí, je zavádzanie sankcií jedna vec. Ďalšia je zvrátiť desaťročia utajovania.
Pomôžu verejné registre?
Ďalší spôsob vymáhania sankcií je možno na ceste: taliansky premiér Mario Draghi navrhol medzinárodný verejný register pre každého ruského oligarchu s majetkom vyšším ako 11 miliónov dolárov. Spojené kráľovstvo napreduje s registrom nehnuteľností vlastnených offshorovými spoločnosťami.
V USA bude zákon o transparentnosti spoločností od spoločností vyžadovať, aby koncom roka 2022 alebo začiatkom roka 2023 oznámili svojich skutočných vlastníkov sieti ministerstva financií pre kontrolu finančných zločinov.
To isté môže vyžadovať aj od trustov – bežne používaného nástroja v štátoch ako Južná Dakota a Wyoming, ktorými sa boháči snažia zamaskovať svoje aktíva a držať ich mimo dosahu veriteľov alebo bývalých partnerov.
Teraz je ten správny čas na ráznosť
„Ak budete musieť prekonávať stále viac bezpečných miest a spôsobov, ako sa ukryť, bude to riskantnejšie a zložitejšie. A to znamená, že ľudia budú menej náchylní skrývať sa za offshorové spoločnosti,“ hovorí Rasmus Corlin Christensen,výskumník v oblasti medzinárodnej politickej ekonómie a daní na Kodanskej škole biznisu.
„Teraz by mali najmocnejšie štáty sveta využiť svoje politické, finančné a ekonomické sily na vynútenie zmeny,“ dodáva.
Zatiaľ sa však ruskí oligarchovia môžu vďaka svojim právnikom, laxným pravidlám či sankčným rajom vyhýbať trestom a užívať si svoje jachty a lietadlá.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autormi sú redaktori Forbeu Giacomo Tognini a John Hyatt.