Určite ste už v živote počuli o tom, že priatelia sú rodina, ktorú si vyberáme sami. Nie je to azda absolútna pravda? V dospelosti s nimi predsa trávime svoj voľný čas, ktorého nemáme nazvyš. Preto je prirodzené, že svoje kritériá na tieto vzťahy pribúdajúcim vekom sprísňujeme. Poradenská psychologička a psychoterapeutka Adriána Hrončová pre Forbes.sk hovorí o tom, prečo sa niektoré priateľstvá rozpadávajú a ako môžeme nadviazať nové.
O priateľstvách v dospelosti sme sa rozprávali s Adriánou Hrončovou. Foto: Karol Hrebíček
Začnime tým, že bližšie ozrejmíte dôležitosť priateľstiev v našom živote. Prečo sú pre nás aj v dospelosti nevyhnutné?
Po celý život existujeme, vyvíjame sa a stávame sa tým, kým sme, vďaka spolunažívaniu, respektíve vzťahom s druhými ľuďmi. Priateľstvo má významne formatívny a obohacujúci charakter a priaznivo pôsobí na naše prežívanie. Predstavuje bezpečné, podporné a príjemné prostredie, v ktorom môžeme sýtiť svoje potreby. Výskumy okrem iného potvrdzujú jeho priaznivé účinky na naše fyzické i psychické zdravie, celkovú kvalitu a dokonca dĺžku života.
Akú funkciu má teda v dospelosti?
V každom veku, respektíve odkedy sme schopní priateľstvo vytvárať, zastáva v našom živote významné postavenie, má svoju špecifickú funkciu. V dospelosti sú priatelia pre nás zdrojom podpory, osobnostného rozvoja a uvoľnenia. To, že sa stretávame v atmosfére vzájomného pozitívneho prijatia, nám umožňuje bezpečne a podporne sa spolu stretnúť v rôznych rovinách (napríklad emocionálnej, postojovej, rolovej), čo môže mať veľmi priaznivý efekt na naše prežívanie a ďalšie vnímanie rôznych oblastí života.
Nehovorte o počasí či doprave. Toto je 15 priateľských otázok,
ktoré môžete položiť kolegom
O akom priaznivom efekte hovoríte, čo si pod tým máme predstaviť?
Napríklad tým, že sa môžeme priateľom zveriť so svojimi radosťami a starosťami, dochádza k uvoľneniu napätia, nachádzame pozitívne prijatie a porozumenie, uisťujeme sa vo svojich postojoch, overujeme si svoje kvality. Neraz nás priatelia inšpirujú k novým aktivitám, rozširujú naše obzory v myslení, cítení, správaní. Poskytujú nám spätnú väzbu, čím aktivizujú našu sebareflexiu a tiež zdroje zvládania. Môžeme pri nich pociťovať svoju významnosť, hodnotu, cítiť sa milovaní. Inokedy si môžeme dovoliť s nimi len tak byť – takí, akí sme. Jednoducho povedané, priatelia nám umožňujú stretnúť sa so sebou samými a ďalej sa rozvíjať.
Na základe toho, čo ste doposiaľ uviedli, možno konštatovať, že priatelia sú predpokladom šťastia v našom živote…
Priateľstvo je dôverný priestor, v ktorom sa stávame lepšími, zrelšími. Jednak tým, že sa vzájomne obohacujeme o to, čo sa tomu druhému na nás páči, a tiež tým, že si vzájomne dožičíme a podporujeme jeden druhého v raste. Zastávam mienku, že priatelia sú predpokladom šťastia v našom živote. Ako uvádza Aristoteles: „Človek, ktorý chce byť šťastný, potrebuje cnostných priateľov.“
Je pre nás v dospelosti ťažšie nadväzovať nové priateľstvá, než keď sme boli deťmi alebo tínedžermi?
S pribúdajúcim vekom môže, ale nemusí byť náročnejšie nadobúdať nových priateľov. Veľmi to závisí od našich doterajších vzťahových skúseností, osobnostnej zrelosti a nadobudnutých sociálnych zručností.
Áno, v detskom a tínedžerskom veku sme obyčajne spontánnejší, otvorenejší. Sme ustavične v nejakom kolektíve. Je to vtedy vlastne naša hlavná vývinová úloha – otvárať sa druhým ľuďom, svetu a postupne sa oddeľovať od pôvodnej rodiny. Na druhej strane, primerane veku a vyplývajúcim skúsenostiam, sú v detskom a tínedžerskom veku naše kritériá na priateľov povrchnejšie, často nekritické, meniace sa. A tým sú i vzťahy viac premenlivé a menej stabilné. Rýchlo vznikajú a zanikajú.
Budujte si zmysluplné vzťahy.
Naučte sa komunikovať s kýmkoľvek, kdekoľvek a o čomkoľvek
Ako je to v dospelosti, čo sa mení pri výbere nových priateľov?
V dospelosti sme zrelší, skúsenejší a opatrnejší. To automaticky vedie k zúženiu a sprísneniu kritérií pri výbere osôb, s ktorými chceme ísť do nejakého vzťahu. Navyše, novými rolami a vznikom nových povinností sa môže dostupnosť potenciálnych priateľov zužovať, čo si neraz môže od nás vyžadovať väčšiu aktivitu.
Čo prekážky a bariéry pri nadväzovaní priateľstiev v dospelosti? Môže nám niečo brániť vytvárať si nové vzťahy?
Sú to hlavne naše doterajšie vzťahové skúsenosti, ktoré podmieňujú náš ďalší osobnostný rast, a do určitej miery i kvalitu sociálnej spôsobilosti. Žiaľ, opakované negatívne skúsenosti nás môžu blokovať pri nadväzovaní nových vzťahov, alebo viesť k utváraniu opakovane frustrujúcich vzťahov. Naopak, pozitívne vzťahové skúsenosti môžu mať korektívny účinok. Ďalšími faktormi sú naše sebapoznanie, kontakt so sebou a svojimi potrebami. Bežnou prekážkou býva uzatvorenie sa vo svojom stereotype, časová frustrácia, ale aj únava či jednoduchá pohodlnosť, alebo neochota investovať energiu do vzťahov a deliť sa.
Nie každé priateľstvo pribúdajúcimi rokmi vydrží. Prečo sa rozpadávajú naše väzby s priateľmi zo základnej, strednej i vysokej školy?
Množstvo vzťahov, priateľstiev, ktoré v živote vytvárame z nejakého dôvodu, zanikne. Je to prirodzené. Meníme sa, vyvíjame sa, dozrievame. A tým sa menia i naše vzťahy. Vytratí sa to primárne, čo nás často spájalo, stratí to na významnosti. Máme čoraz menej spoločného a viac odlišného.
Aké faktory najväčšmi zavážia pri rozpade priateľstva?
Ako dôležité faktory súvisiace s trvalosťou priateľstva sa ukazujú fyzická blízkosť a frekvencia kontaktu, to jest samotná dostupnosť kontaktu. Napríklad, ak sa priateľ odsťahuje stovky kilometrov, alebo je nedostupný z pracovného vyťaženia, či iného dôvodu, môžeme sa začať vzájomne vzďaľovať.
Ďalej je to intenzita emocionálneho zážitku. Čím viac sme toho spolu zažili a emócie boli intenzívnejšie, tým sú priateľstvá odolnejšie. Tiež sú to zmeny v hodnotovom systéme, nevyriešené konfliktné situácie, alebo narušenie niektorej kvality priateľstva, ako je napríklad dôvera. Alebo priateľstvo prestane byť vzájomne prospešné a stáva sa záťažou. To sa deje, keď jeden z priateľov dlhodobo viac berie a menej dáva.
Hovoríte, že dôležitými faktormi sú fyzická blízkosť a frekvencia stretávania. A čo sociálne siete, nie sú v takýchto prípadoch nápomocné? Môžeme sa predsa s priateľmi rozprávať a dokonca aj vidieť…
Sociálne siete sú určite súčasťou utužovania priateľstva, ako aj možný spôsob vyhľadávania nových vzťahov. Schválne hovorím o „vzťahoch“, lebo zďaleka nie každý „priateľ“ na sociálnej sieti spĺňa i skutočné kritéria pre priateľa. Je to často viac ilúzia ako realita. Nemyslím si, že sociálne siete dokážu plne nahradiť skutočný fyzický kontakt a jeho benefity.
Deväť vecí, ktoré z vás robia nesympatického človeka
Keďže nadväzovanie priateľstiev v dospelosti nie je celkom jednoduché, tak ako na to?
Základom je chodiť medzi ľudí a byť aktívny, aby sme vytvorili bezpečný priestor na vznik vzťahu, v ktorom by tento vzťah mohol prerásť do priateľstva.
Na aké konkrétne miesta by sme sa mali zamerať, ak chceme spoznať nových ľudí?
Ideálne je preferovať miesta, na ktorých sa môžeme opakovane stretávať, spoločne prežívať a zdieľať to, čím aktuálne žijeme, kým sme. Napríklad také pracovisko, využívajme teambuildingové akcie či obedy. Sú to aj rôzne školské zariadenia, ktoré navštevujú deti s rodičmi, čiže zúčastňujme sa na ponúkaných aktivitách pre rodičov.
Podobne sú na tom detské ihriská, chodenie von so psami, oslavy a rôzne spoločenské udalosti. Ďalej sú to miesta, kde sa môžeme cítiť príjemne a zároveň je pravdepodobné, že na nich stretneme ľudí, ktorí s nami majú niečo spoločné. Môžu to byť záujmové činnosti, či už účasť na sebarozvojových kurzoch a seminároch, návšteva pohybových aktivít, tanec, cvičenie, bojové umenie, výtvarná dielňa. Významnou skupinou je tiež dobrovoľníctvo.
Ako by mal vyzerať mechanizmus nadväzovania priateľstiev? V kaviarni si teda neprisadneme k cudziemu človeku a nedáme sa s ním do reči.
Je možné, že takýmto prisadnutím si k náhodnému človeku v kaviarni by sme u neho skôr zaktivizovali obranné mechanizmy než záujem o sociálny kontakt. Priateľstvo vzniká postupne. Predstavuje dlhodobý proces a vyžaduje si našu aktivitu. Je dôležité uvedomiť si, že je to vzťah, ktorý je časom overený a bezpečný. Preto je ideálne sústreďovať sa na miesta, kde sa s niekým môžeme opakovane stretnúť a pomaly, pozvoľne sa s ním pustiť do reči. Využívame small talk. Podstatný je samotný kontext a kvalita rozhovoru. Ďalej závisí od druhej strany, či sa pridá a prejaví záujem o sociálny kontakt. Je dôležité vedieť počúvať a adekvátne reagovať verbálne i neverbálne.
Spomínate small talk, čo za témy by sme mali otvárať s cudzími ľuďmi?
Prvoradý je situačný kontext. Potrebujeme nadviazať na to, v čom sa aktuálne spolu nachádzame, v akej situácii, čo sa odohráva okolo nás. Spýtať sa druhého na jeho stanovisko, a tiež je vhodné vyjadriť to svoje. Dôležité je pozorne počúvať. Mali by sme sa pohybovať v témach, ktoré sú nám blízke, príbuzné. Nepúšťať sa do tém, o ktorých nemáme zvlášť vedomosti, prípadne by mohli byť kontroverzné. Potrebujeme najskôr hľadať to, čo nás spája, a nie rozdeľuje.
Chcete byť v pracovnom kolektíve obľúbenejší? Vyskúšajte týchto 5 rád
Dokážeme spoznať, kedy sa z nášho vzťahu s ďalším človekom stalo priateľstvo?
Obyčajne to vieme ľahko identifikovať. Chceme spolu vzájomne tráviť čas, cítime sa bezpečne, uvoľnene. Dokážeme otvorene komunikovať, byť spontánni, sami sebou. Dovolíme si ukázať svoje slabé stránky, prejaviť aktuálnu náladu. Smejeme sa, zabávame sa, čas rýchlo beží. Máme množstvo spoločných tém a prítomná je určitá fyzická blízkosť ako objatie či podanie ruky. Pociťujeme dôveru, súcit, rešpekt. Vyjadrujeme si podporu, významnosť, oceňujeme sa. Máme potrebu zdieľať svoje pocity a zážitky. Vnímame vzájomne svoje potreby, sme dostupní k podpore a pomoci, a obdobnú pohotovosť cítime aj z druhej strany.
Nemenej dôležité je udržiavanie priateľstiev. Ako ich budovať a rozvíjať, aby nám dokázali vydržať možno aj celý život?
Dlhotrvajúce priateľstvá sa vyvíjajú spolu s nami. Priateľstvo je ako živý organizmus, o ktorý sa treba starať v spojitosti s aktuálnym dianím. Dôležité je rešpektovať a dodržiavať jeho základné zásady.
Ktoré to sú?
Dôvera, vnímanie obojstrannej prospešnosti, rešpekt voči odlišnosti a jedinečnosti druhého. Potrebujeme byť ohľaduplní k potrebám oboch strán, empatickí, otvorene komunikovať, prejavovať si záujem a náklonnosť, vedieť oceniť kvality druhého, prejavovať vďačnosť a zaujímať sa o druhého, čím a ako žije. Byť k nemu primerane pozorní, spomenúť si na sviatok, dôležitú udalosť v jeho živote. V prípade potreby mu ponúknuť pomoc a podporu. Vedieť sa s ním podeliť, byť fyzicky a emocionálne dostupný, vytvárať a prijímať priestor na trávenie spoločného času, rešpektovať hranice priateľstva, vedieť sa ospravedlniť, odpustiť a prijať zodpovednosť.
