Chceme vylepšovať to, čo nám príroda nenadelila. Túžime získať nové zručnosti, byť výkonnejší, zdravší, večne mladí. Niektoré metódy biohackingu ako meditácia či prerušovaný pôst poznáme už od pradávnych čias, v modernej podobe však predstavuje snahu technologickými prostriedkami opraviť svoje chyby, či vylepšiť sa do podoby akéhosi superčloveka.
Keďže sa v poslednom čase dostáva na trh čoraz viac pomôcok na biohacking, stávajú sa tieto „urob si sám“ zákroky čoraz extrémnejšie. Prečo však vlastne ľudia chcú hackovať svoje telá?
Niektorí majú zdravotné problémy a v tradičnej medicíne nenachádzajú riešenie. Iní sa vylepšujú preto, aby objavili neprebádané územia svojich schopností a mali plnú kontrolu nad svojím telom. A nájdu sa aj takí, čo chcú biohackingom docieliť svoju nesmrteľnosť.
Ak ste počuli o ľuďoch, ktorí nosia v príveskoch čipy, ktoré majú vplyv na mozgové vlny a majú priniesť lepší spánok, alebo o jedincoch, čo si dávajú do rannej kávy maslo – to je názorný príklad biohackingu.
CEO Twitteru Jack Dorsey je napríklad fanúšikom prerušovaného pôstu – údajne jedáva len raz denne. Tento typ pôstu patrí k low-tech verziám biohackingu a má pomôcť regulovať obsah cukru v krvi a udržať si zdravú hmotnosť.
Iní biohackeri si upravujú jedálniček na základe analýzy svojho DNA – táto metóda sa nazýva nutričná genomika. Existujú spoločnosti, ktoré vám preskúmajú vzorku zo slín a následne vám pripravia plán personalizovaného stravovania sa.
Využívanie chladu na rýchlejšie spaľovanie tuku je ďalšou z bežných biohackingových techník. Mnohí fanúšikovia tejto metódy veria, že vystavovanie sa extrémnemu chladu im pomáha chudnúť, takže odporúčajú kúpeľ v ľade, studené sprchy či kryptoterapiu.
Kyborgovia už nie sú len vo filmoch
Niektorým biohackerom ale nestačí len upravený jedálniček alebo studené sprchy. Ich cestou je doslovná úprava tela pomocou rôznych technológií, teda proces, ktorý nazývame „rozširovaním“ človeka.
Podskupina biohackerov, ktorí sa nazývajú grinderi, sa postupne mení na kyborgov, keďže do svojich tiel (pod kožu) vkladajú magnety, čipy alebo počítačové komponenty. Vďaka tomu môže takýto kyborg, s čipom všitým v ruke, platiť za kávu alebo prejsť cez turniket v práci len priložením ruky k terminálu.
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, aké by to bolo mať poruke vymoženosti smartfónu bez toho, aby ste ho so sebou museli všade fyzicky vláčiť? Zariadenia, ktoré to umožnia, sú už pomaly tu. Predstavte si Google Glass, no bez samotných okuliarov.
No a potom sú tu ešte biohackeri, ktorí podstupujú lekárske zákroky, ktoré im majú zoceliť zdravie, výdrž a predĺžiť život. Dave Asprey, zakladateľ úspešnej značky Bulletproof, si dal vlastné kmeňové bunky vpichnúť do všetkých kĺbov. V mediálnych výstupoch uvádzal, že jeho cieľom je dožiť sa 180 rokov. Pravidelne chodí aj do hyperbarickej komory, kde sa vďaka vdychovaniu koncentrovaného kyslíka podporuje obnova poškodených tkanív a buniek – čo predchádza poškodeniam súvisiacim s prirodzeným procesom starnutia.
Na najextrémnejšej časti spektra biohackingu sú ľudia, ktorí podstupujú transfúzie „mladej“ krvi, dokonca si nechávajú vpichovať gény, ktoré boli upravené CRISPR technológiou. Jednoducho si nechajú „vystrihnúť“ genetickú informáciu, ktorý nechcú.
Je biohacking nesprávny?
Tie najkontroverznejšie biohackingové metódy robia tomuto životnému štýlu zlú reputáciu, no niektoré techniky môžu ľuďom skutočne pomôcť. Ak vás biohacking zaujíma, určite si dobre naštudujte riziká súvisiace s danou technológiou či postupom, aby ste si nijako neuškodili. Technologické preteky, ktoré umožňujú ľuďom vylepšovať a optimalizovať svoje telá, sa však rozhodne v najbližšej dobe nezastavia.
Článok vyšiel v americkom vydaní Forbes a jeho autorom je prispievateľ Bernard Marr, ktorý píše o futuristických témach.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
