Pôvodne mu na výzore kancelárie, ktorú zdedil po niekdajšom prvom mužovi Slovnaftu, Slavomírovi Hatinovi, až tak nezáležalo, no na naliehanie manželky ju zrekonštruoval. „Rozhodli sme sa pre tmavé drevo, síce hnedá nie je moja obľúbená farba, ale aspoň sa hodí k priemyselnému podniku,“ prezrádza Oszkár Világi.
Napriek tomu, že už na začiatku musel urobiť pár kompromisov, pozornosť si zaslúžia najmä detaily, vďaka ktorým je táto kancelária vskutku príhodná pre predsedu predstavenstva Slovnaftu. Nahliadnite do ďalšej z kancelárií top slovenských biznismenov, ktoré vám vo Forbese pravidelne predstavujeme v rubrike Power Room.
Stojí za Horalkami a tvrdí,
že byť pozitívny je polovica úspechu
„Niekedy je to až bizarná kombinácia,“ pousmeje sa Oszkár Világi, keď nám ukazuje iPod položený na podokennom parapete, z ktorého si popri práci púšťa hudbu. Pochváli sa, že v ňom má uložených 11-tisíc skladieb.
Na otázku, či je to prevažne klasika, mávne rukou. „Mám tam všeličo,“ a zapne poslednú prehrávanú pieseň. Dlhou úzkou miestnosťou s dobrou akustikou sa rozľahne ťahavá džezová melódia.
„Na môj vkus je tu ešte poriadok,“ žartoval pri pohľade do kancelárie šéf Slovnaftu. Foto: Miro Nôta
Kým hrá hudba, šéf Slovnaftu upriamuje našu pozornosť na ďalšie predmety, ktorú sú v blízkosti dlhého tmavohnedého stola.
Napríklad na čiernobielu fotografiu troch pánov v oblekoch, ktorí sa oduševnene smejú: zľava sedí Oszkár Világi, vedľa neho je Sándor Csányi, majiteľ bankovej skupiny OTP Bank, ale aj podpredseda predstavenstva MOLu a najbohatší maďarský podnikateľ, ktorého majetok americký Forbes odhaduje na viac ako 1,1 miliardy dolárov, a napokon Zsolt Hernádi, predseda predstavenstva a zároveň CEO skupiny MOL.
„Je to najužšie vedenie firmy, no sú to aj mne osobne blízki ľudia,“ povie Világi hľadiac na fotografiu a dodá: „Je to taká citová zložka tejto kancelárie.“
Členovia predstavenstva maďarského MOLu: zľava sedí Világi, Csányi (najbohatší maďarský podnikateľ) a Hernádi. Foto: Miro Nôta
Nad fotografiou trojice biznismenov je v úplnom kontraste s ňou žlto-zelená maľba stromu, na ktorom je pripnutá paleta pestrofarebných gombíkov. Na náš spýtavý pohľad šéf Slovnaftu odpovedá, že ide o maľbu detí zo školy na Dunajskej ulici v Bratislave, ktorú mu doniesli pri jednej z ich návštev. „Nechal som si ju, dodáva to kancelárii farbu,“ dôvodí.
Jediný výrazne farebný prvok v inak dohneda ladenej kancelárii priemyselného podniku je obraz, ktorý dostal Világi darom od škôlkarov z Dunajskej ulice. Foto: Miro Nôta
Mimo dosahu nášho fotoaparátu, no taktiež na podokennej parapete, vedľa masívnej obrazovky počítača, je hneď niekoľko zaujímavých predmetov.
Napríklad kladivko, ktorým šéf Slovnaftu pred dvoma rokmi poklepal základný kameň novej výrobnej linky na výrobu polyetylénu (celková cena investície presiahla 300 miliónov eur), taktiež aj zdrobnenina sochy Pieta od istého maďarského sochára alebo plaketa od folklórneho súboru Lúčnica, ktorú mu za dlhoročnú podporu venoval priamo jeho zakladateľ Štefan Nosáľ. „Myslím, že som prvý Maďar, ktorý niečo také získal,“ zažartoval Világi.
Bez papierov, bez kancelárie.
Čo sa po pol roku takéhoto fungovania naučil šéf ČSOB
To samozrejme nie je všetko. V kancelárii je množstvo drobností, ktoré si zasluhujú pozornosť: od čínskeho porcelánového draka na písacom stole, ktorého dostal od kolegov darom na 50. narodeniny, až po vystavené knihy o Rallye Dakar a o európskej Premiere League – mimochodom, k tomuto športu má, ako majiteľ futbalového klubu DAC Dunajská Streda, naozaj blízko.
Najviac prekvapivý moment prichádza, keď akoby znenazdajky poukáže na aktovku položenú pri nohách písacieho stola. „Túto tašku som sám navrhol,“ hovorí s badateľnou hrdosťou a ukazuje nám aktovku, ktorej dáva prívlastok „typická manažérska taška.“
Manažérska taška, designed by Világi. Foto: Miro Nôta
Postupne si ju prezeráme: puzdrá na tablet aj na notebook sú oddelené od priečinkov na jednotlivé nabíjačky, samostatné priečinky má aj na dvoje okuliare, perá, peniaze, vizitky a na vstupné karty. Niekoľko priehradiek je určených na dokumenty, pričom vo vnútri sa nachádza ďalšia menšia odnímateľná taška, ktorá môže slúžiť ako obal, povedzme na zmluvy.
Najzaujímavejší je ale samostatný priečinok, z ktorého vytiahne šéf Slovnaftu niekoľko bielych tvrdených papierov. Vyzerajú ako pohľadnice. „Snažím sa všetky problémy viažuce sa k jednému človeku alebo veci zhrnúť na jednu kartičku. Mám tak vo veciach lepší prehľad, a keď sa s tým človekom stretnem, viem presne, čo s ním chcem prebrať. Na druhej strane, aj tak mám stály pocit, že by som mohol byť ešte viac organizovaný,“ pousmeje sa.
Vlastnú kanceláriu nemám a sedím s tímom,
hovorí šéf Ernst&Young
Na zadnej strane tašky je ďalší priečinok, kam si ukladá veci, ktoré potrebuje rýchlo vytiahnuť. Vo vnútri badáme nielen meno majiteľa tašky, ale aj značku maďarskej dizajnérky Agnes Kovacs, ktorá mu ju na zákazku ušila. „Mohla by to skúsiť aj predávať, podľa mňa by si to manažéri kupovali, tak, ako som ju navrhol, dáva zmysel,“ hovorí Világi.
Ďalšou dominantou podlhovastej kancelárie je balkón s výhľadom na panorámu rafinérie. „Na balkóne mám dve stoličky, keď dostanem chuť iba tak si sadnúť a pozerať sa. No to je málokedy, prevažne kvôli času,“ dodá, pričom na chvíľu vystúpi cez sklenené dvere na balkón.
Na druhej strane kancelárie, presne oproti balkónovým dverám, visí Világiho osobná zbierka fotografií zo Sedmohradska od maďarského fotografa Pétera Kornissa. „Tieto mám veľmi rád, pripomínajú mi detstvo na dedine,“ povie šéf tretej najväčšej firmy na Slovensku.
Na fotografie zo Sedmohradska, ktoré visia na drevenom obklade steny, hneď pri vstupe do kancelárie, má Oszkár Világi citovú väzbu. Pripomínajú mu detstvo. Foto: Miro Nôta
Podobne z jeho osobnej zbierky pochádzajú aj fotografie z neskorej tvorby Karola Kállaya, maľba Vincenta Hložníka a maďarského maliara Endreho Rozsdu, ktoré sa nachádzajú na vedľajšej stene s dreveným obkladom, rovnako ako niekoľko sôch a busta ženy.
Po chvíli obzerania miestnosti sa pristavíme aj pri jej dvoch dominantných črtách: pri okrúhlom stole s bielymi koženými sedačkami a tiež pri menšom konferenčnom stolíku s dlhým bielym gaučom. Tie používa pri menších stretnutiach, a tiež na nich kopí dokumenty k chodu firmy, ktorými sa práve zaoberá.
Ďalšia zo série sedmohradských fotografií od Pétera Kornissa. Foto: Miro Nôta
Na väčšie stretnutia však slúži niektorá z priľahlých zasadačiek. Hneď vo vedľajšej rokovacej miestnosti, kam nás svižným krokom zavedie, je na stenách tmavá fotografia mohutného stromu s hrubými koreňmi, obrastajúcimi napoly rozpadnutú kamennú stavbu, ktorú ledva vidno.
„Sám som to odfotil na svojich cestách po Kambodži. Napriek tomu, že pôsobí ponuro, rád sa na túto tapetu dívam. Na jednej strane má v sebe historickú hĺbku, na druhej strane mi to, paradoxne, evokuje slobodu a dokonca na mňa vplýva pozitívne,“ uzatvára našu prehliadku.
Hlavná foto: Miro Nôta
