Veľké nadanie podporila pracovitosťou a svet jej otvoril dvere. Slovenská skladateľka Ľubica Čekovská patrí k najväčším talentom svojej generácie. Pred piatimi rokmi na doskách SND uviedla svoju prvú operu Dorian Gray, o ktorej sa pozitívne správy niesli aj zahraničnými médiami. Momentálne dokončila soundtrack k filmu Dubček a píše druhú operu, tentoraz pre prestížny Bregenz Festival. Popritom všetkom je to žena, matka, ktorá si potrpí, aby mala doma navarené a spokojne žije so svojimi synmi v domčeku v Malinove.
Spomínate si na to obdobie, keď ste tvorili svoju prvú operu Dorian Gray? Vraj vám to trvalo dva a pol roka…
Aj viac, aj tri roky.
Napísať operu je v živote skladateľa asi veľký moment, je to kolos, bola to pre vás výzva?
Je to jeden z mojich najčarovnejších hudobných zážitkov. Bola to nádherná práca. Chcem dodatočne poďakovať Slovenskému národnému divadlu, že mi zverili do rúk napísať Doriana Graya, ktorý bol dva roky úspešne navštevovaný v SND.
Teraz píšete svoju druhú operu. Je to o poznanie jednoduchšie?
Každou novou skladbou máte pocit, že staviate dom odznova. Čo ma teší je to, že viem, kadiaľ mám ísť . Táto opera bude komická opera IMPRESARIO.COM. Je to objednávka prestížneho Bregenz Festivalu v koprodukcii so Slovenským národným divadlom. Opera je inšpirovaná príbehom Carla Goldoniho: Impresario zo Smirny. Libreto napísala talianska libretistka Laura Olivi a príbeh je situovaný do súčasného moderného sveta.
Umelkyňa premýšľala ako podnikateľka. Jej kariére to prinieslo úspech
Čo je treba k úspechu skladateľa?
Talent je pre mňa stále ešte len prísľub. Ak ho nezahrniete pracovitosťou a vytrvalosťou, tak je to potom ťažšie. Je to beh na dlhé trate. V hudbe mi celkom rýchlo páli. Keby mi to nepálilo, asi to radšej vzdám.
Pôsobíte pod renomovaným nemeckým hudobným vydavateľstvom Baerenreiter. Čo to znamená pre skladateľa byť pod takýmto veľkým vydavateľstvom?
Vydavateľstvo Baerenreiter mi dalo obrovskú víziu na sebe vytrvalo pracovať s možnosťou umeleckého rastu a spolupráce s hudobnými telesami i mimo našich hraníc. Vo vydavateľstve som od roku 2006 a vďačím im za mnohé, predovšetkým za pootvorené dvere do hudobného sveta.
Ako skladateľka ste veľmi všestranná, okrem klasických diel sa venujete aj hudbe k divadlu či filmu, dokonca ste spravili hudbu pre počítačovú hru.
Aj na tomto poli aplikujete svoju remeselnú zručnosť, hoci vo filme či divadle nehráte ľudovo povedané „prvé“ husle. Vo vážnej hudbe hľadám svoj vlastný hudobný vesmír, 3D, svoj hudobný jazyk, kde viem, že to bude fungovať tak, ako to chcem v skutočnosti počuť. Ale vo filme ste súčasťou veľkého niekoľkoposchodového domu, kde musíte podriadiť aj svoje hudobné myslenie. Svet vážnej hudby s hudbou filmovou, divadelnou striktne oddeľujem. Spája ich práve zručnosť kompozičného remesla, nie hudobný „software“ v hlave.
Znamená pre vás filmová hudba cestu do iného sveta fantázie?
Áno. Na hudbe je úžasné to, že dokáže hovoriť vlastným jazykom. S Lacom Halamom, režisérom filmu Dubček, na ktorom som spolupracovala, sme sa veľa rozprávali o príbehu. Ak oživíte obraz hudbou, ktorá situáciu podčiarkne, či odľahčí, doplníte filmový príbeh tak, že sa všetky zložky inscenačného tímu zlejú do celku. Vtedy som spokojná so svojim prínosom. Zložky by sa navzájom nemali vyrušovať.
Akým spôsobom pracujete? Venujete sa vždy len jednému projektu alebo dokážete súčasne robiť viacero vecí?
Musíte sa v hlave prepnúť na inú koľaj. A to chce svoj čas. Dokončila som hudbu pre film Dubček a naspäť som sa vrátila k opere. Je to o vnútornej disciplíne.
Mama superhrdinka vymyslela stavebnicu, aby deti odtrhla od smartfónov
Keď sa pozriem na množstvo projektov, na ktorých sa podieľate, príde mi neuveriteľné, že máte okrem práce aj nejaký život a deti.
Mám veľa priateľov a občas s nimi organizujem „žúrky“, no vyznávam tradíciu. To znamená, že u mňa je doma stále navarené a väčšinu času trávim doma. Práca skladateľa je pre ženu skvelá v tom, že nemusíte veľa cestovať. Deti môj život absolútne spestrili a dali mu nový rozmer. Radi spolu chodievame von, na výlety, dovolenky. Čím mám viac práce, tým lepšie si zorganizujem čas a viac stihnem. Som energický a viac-menej disciplinovaný človek.
Museli ste uvažovať nad tým, či uprednostníte kariéru alebo dieťa?
Prišlo to prirodzene. Nikdy som si nekládla túto otázku, lebo deti sú pre ženu úplnou prioritou. Svojim deťom sa snažím prispôsobiť pracovný čas tak, aby to necítili. Iba ak sú deti v poriadku, idem komponovať pokojne a teším sa, že vkročím do inej reality, takej svojej virtuálnej. Človeka koľkokrát prekvapia veci, s ktorými by v živote nerátal. A zrazu všetkým tým zlým veciam dokáže pozornosť odobrať sústredenie sa na iný hudobný časopriestor. Menej veselé veci začnú blednúť a postaví sa pred ne hudba, ktorá vyplní priestor a vás to tak krásne prevedie do iného sveta.
Ľubica Čekovská momentálne píše svoju druhú operu pre prestížny Bregenz Festival. Foto: Archív Ľubice Čekovskej
Teraz sa čoraz viac hovorí v umeleckom svete o diskriminácii žien. Ako sa žena skladateľka cíti vo svete vážnej hudby, čo je prevažne svet mužov?
Nie je to vôbec jednoduché byť skladateľkou ženou. Po prvé preto, že ste matka, máte deti a musíte sa starať. Ale neviem si predstaviť nič iné v živote, čo by som mohla robiť okrem hudby. Som paňou vlastného času. Občas sa vyskytne, že narazíte na muža, ktorý je viac chlapom než treba, ale nikdy som nedopustila, aby ma to zahltilo. Vo mne sa vtedy zapne zadný motor a idem. Kto iný si vás zastane, ak nie vy sama. Väčšinou si svoje veci v konečnom dôsledku presadím.
Študuje v Anglicku, pretože slovenské školstvo ho hnevalo
Museli ste si vydobyť vlastné miesto či rešpekt?
Rešpekt prišiel sám, ale myslím si, že žena v dnešnej dobe musí byť dvakrát taká dobrá a niektorým mužom stačí raz. Môj vlastný príbeh je o poctivej robote. S diskrimináciou veľmi nebojujem, neviem, či sa to dá. Je to o ľuďoch, o slušnosti, o úcte človeka k človeku.
Patríte medzi najtalentovanejších skladateľov svojej generácie, máte nemecké vydavateľstvo, prácu po celom svete a napriek tomu žijete stále na Slovensku. Prečo?
Mám rada Slovensko. Keď som sa vracala domov z Londýna, kde som študovala, bolo mi smutno. Je to taká zvláštna clivota za domovom. A napokon stále by ste boli tam vonku cudzincom. Myslím si, že Slovensko je krásna krajina, síce občas s ťažkou náturou. Podstatné je sa nestratiť sám v sebe a začať vždy od seba, ale nechcem byť moralistom. Žijeme momentálne v ťažkej dobe, no v hudbe majú ťažké doby, ľahké doby dôležité postavenie, vytvárajú vzájomne pulz, rytmus, ktorý sa zhlukuje do taktu. A kto nemá takt, nemá slušnosť.
Hlavná foto: Ľubica Čekovská je rešpektovanou a vyhľadávanou skladateľkou aj vo svete. Foto: Archív Ľubice Čekovskej
