V súvislosti s vojnou na Ukrajine sa hovorí aj o novej železnej opone. Keď ju svet spustil prvý raz, Československo sa ocitlo na jej východnej strane. O tom, aké sankcie nás vtedy postihli a ako vyzerali ekonomické nátlaky medzi krajinami v minulosti, sme sa rozprávali s historikom Ľudovítom Hallonom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Sankcie, ktoré Západ zaviedol voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu, označujú médiá za bezprecedentné. Ich rozsah je nepochybne obrovský, no podľa Hallona sa súčasné sankcie s tými v minulosti nedajú porovnávať, keďže trhy a banky sú prepojené dramaticky inak než kedysi.
Ako paralely sa však núkajú tri veľké témy – kontinentálna blokáda z čias napoleonských vojen, technologické embargá z čias studenej vojny i reparácie voči Nemecku za prvú svetovú vojnu.
Niektoré zdroje datujú prvé využitie ekonomických sankcií do obdobia peloponézskych vojen. Mali nimi byť zákazy používať prístavy a trhy Atén pre Megaru. Bolo to niečo neobvyklé?
Ak sa pozeráme naozaj hlboko do histórie, nájdeme príklady ekonomického protekcionizmu všade. Aj malé panstvá si chránili svoje hospodárstva mýtami a clami. Bol to jeden zo spôsobov obrany vlastných záujmov.
Ak sa však chceme rozprávať o moderných ekonomických sankciách, musíme začať až pri priemyselnej revolúcii. Ja som si vybral príklad, ktorý už znesie nejaké porovnania so súčasnou situáciou. Je ním kontinentálna blokáda.
Británia proti Napoleonovi
Najskôr si načrtnime, ako boli vtedy rozdané karty…
V roku 1805 Briti zvíťazili v bitke pri Trafalgare nad francúzsko-španielskou flotilou a potvrdili svoju dominanciu na mori. Krátko nato Napoleon zvíťazil v bitke troch cisárov pri Slavkove, v ktorej si upevnil pozíciu v kontinentálnej časti Európy.
Nasledujúci rok Británia začala blokovať francúzske prístavy a odpoveďou Napoleona bol Berlínsky dekrét. Zaviedol ním blokádu obchodu s Britániou v kontinentálnej Európe, ktorú z veľkej časti ovládal cez svoje vazalské štáty.
V roku 1807 sa blokáda rozšírila o Milánsky dekrét, ktorý umožňoval konfiškáciu neutrálnych lodí, ktoré obchodovali s Britániou, a napokon Trianonský dekrét, ktorý zaviedol 50-percentnú daň na všetok tovar dovážaný na kontinent.
Ako táto blokáda zasiahla Britániu?
Najskôr mala problémy, predsa len, bola to obchodná veľmoc. Obmedzenie obchodovania s kontinentom spôsobilo, že Británia mala plné sklady tovaru, nastúpila nezamestnanosť, bankroty, ceny štátnych papierov sa prepadli asi o tretinu. Neskôr si však Briti vytvorili sofistikovaný a celosvetový pašerácky systém, z ktorého veľmi profitovali.
Podieľali sa na ňom aj krajiny z kontinentu?
Áno, dokonca sa do pašovania zapojil aj Napoleonov mladší brat Louis, ktorý v tom období vládol Holandsku. Výsledkom bolo, že do roku 1814, keď sa kontinentálny systém rozpadol, Británia svoj zahraničný obchod dokázala zdvojnásobiť.
Blokáda pomohla manufaktúram
Fungoval aj nejaký legálny obchod medzi nepriateľmi?
Dovážali sa niektoré strategické suroviny. Napríklad francúzsky textilný priemysel potreboval bavlnu a inej cesty, než ju nakúpiť od Británie, nebolo. Takže ani vtedy sa napriek vojne nedalo obchodne od nepriateľa úplne odstrihnúť.
A čo Napoleonova ríša?
V Británii sa ešte pred napoleonskými vojnami začala priemyselná revolúcia a v tých časoch bola naozaj svetovou dielňou a vývozcom tovaru. V dôsledku blokády sa začali rozvíjať aj manufaktúry na kontinente, obmedzenia v podstate podnietili začiatok priemyselnej revolúcie vo Francúzsku.
Na druhej strane blokáda obmedzila dovoz koloniálneho tovaru, ktorý ovládala Británia. Objem obchodu na kontinente sa znížil na polovicu.
Blokáda tovaru zo sveta, to pripomína aj dnešnú situáciu. Môže to Rusko napokon aj „nakopnúť“ podobne ako francúzsku domácu výrobu?
Myslím si, že Rusko určite zmobilizuje materiálne aj intelektuálne sily, ktoré má ešte k dispozícii. Na druhej strane dnes nie je začiatok 19. storočia…
Už počas studenej vojny v 20. storočí sme videli, že pri embargách na dovoz technológií začal východný blok v osemdesiatych rokoch výrazne strácať, čo využil americký prezident Ronald Reagan, ktorý aj vďaka tomu porazil Sovietsky zväz.
Znárodňovanie v Československu pocítili aj Rockefellerovci
Putin zaútočil na Ukrajinu takmer na výročie takzvaného Víťazného februára, komunistického prevratu v Československu z roku 1948. Stalo sa vtedy Československo terčom sankcií Západu?
Problémy nastali už skôr. Ešte pred Februárom 1948 sa znárodňoval veľký priemysel – bane, hutníctvo, ťažké strojárenstvo a tak ďalej, pričom vo viacerých podnikoch mali svoje investície ešte spred druhej svetovej vojny aj Američania. Išlo o približne 148 miliónov dolárov – za účasti v podnikoch, kovy, mince a vklady, reality, cenné papiere, súkromné majetky a iné veci.
Ktoré americké firmy u nás investovali najviac?
Predovšetkým Vacuum Oil Company ( jeden z nasledovníkov Standard Oil Company, ktorú zakladal John D. Rockefeller, pozn. redakcie), International Telephone and Telegraph Corporation, Paramount či Remington Rand.
Samozrejme, tie firmy aj americká vláda žiadali náhradu. Keďže tej sa im po prevrate nedostávalo, postarali sa na revanš o zablokovanie československého menového zlata.
Ukradnuté zlato
Ako sa k nemu dostali?
Za prvej republiky malo Československo obrovský zlatý poklad s hmotnosťou 95 ton. Keď Nemci obsadili Sudety a následne vytvorili na území Česka protektorát, privlastnili si asi 45 ton z tohto pokladu. Ku koncu vojny nacisti nespotrebované zlato z Československa aj iných krajín ukryli v soľných baniach v Merkerse pri Aachene.
V roku 1945 ho objavili Američania, následne vznikla tripartitná komisia, ktorá mala na starosti zlato postupne štátom vrátiť. Československu pripadlo asi 24,5 tony vzácneho kovu, z toho do roku 1948 sa k nám vrátilo šesť ton.
Americký generál a neskorší prezident USA Dwight D. Eisenhower si prezerá zlato, ktoré nacisti ukradli počas druhej svetovej vojny a neskôr jeho nespotrebovanú časť skryli v soľnej bani. Asi 24,5 tony z pokladu patrilo Československu. Foto: National Archives USA
Po prevrate však Američania cez komisiu návrat ďalšieho zlata zablokovali ako náhradu za znárodnenie ich majetku. Štátna banka v Prahe sa k tomuto zlatu dostala po dlhoročných zložitých rokovaniach až v roku 1982.
K týmto otázkam vyšla práve v minulom roku monografia historika Slavomíra Michálka: Československé menové zlato 1938 – 1982.
A čo embargá na technológie a výrobky?
Už v roku 1949 sedemnásť štátov Západu, vtedajší členovia NATO a Japonsko, založilo komisiu pre kontrolu exportu do východného bloku.
Organizácia mala skratku CoCom (z Coordinating Committee for Multirateral Export Controls) a fungovala až do roku 1994. Výsledkom bolo, že obchod medzi Západom a krajinami sovietskeho bloku sa do troch rokov prepadol na polovicu, u nás dokonca v najkritickejšom roku 1953 iba na pätnásť percent. Vtedy naše styky so Západom takmer zamrzli.
Ako sme začali zaostávať
Zastavili sa nejaké konkrétne technológie aj pre Československo?
Ešte pred prevratom sme od Spojených štátov kúpili technológiu pre valcovňu za 16,5 milióna dolárov, čo bola vtedy obrovská suma. Po Víťaznom februári však už výrobca nedostal pre technologické embargo vývozné povolenie.
Vyriešilo sa to vtedy tak, že technológiu sme pod cenu – asi za 11 miliónov – predali sprostredkovane Argentíne, kam ju Američania smeli vyviezť. Bola to skutočne moderná výrobná linka, ktorá nám vtedy mohla veľmi pomôcť. V Argentíne bola základom tamojšieho oceliarskeho priemyslu.
Vznikla nejaká obdoba pašeráckeho systému ako za čias Napoleona?
Čo sa týka strategických technológií, najmä Američania to kontrolovali veľmi tvrdo. Začiatkom osemdesiatych rokov nastala napríklad situácia, že japonská spoločnosť Toshiba predala Rusom technológiu, ktorá sa dala využiť pri riadení atómových ponoriek. Spojené štáty v odplate okamžite uvalili embargo na všetky výrobky Toshiby.
Takže vo výsledku naozaj vznikala technologická priepasť medzi dvoma tábormi?
Áno, dokonca aj keď prišlo k obdobiam uvoľnenejšej atmosféry a pre východný blok sa otvorili nejaké cesty na získanie technológií či licencií na ich výrobu, väčšinou nešlo o tie najpokrokovejšie, ale o výbehové produkty.
Pri socialistickom plánovaní a pomalom zavádzaní do praxe to znamenalo, že kým sa začali reálne využívať, už boli veľmi zastarané. To technologické zaostávanie pociťujeme v bývalom východnom bloku dodnes.
Americká Vacuum Oil Company, ktorá vznikla z Rockefellerovho giganta Standard Oil, investovala aj v medzivojnovom Československu. Na reklamnej fotke spoločnosti pózuje kontroverzná herečka Lída Baarová.
Celý rozhovor s historikom Ľudovítom Hallonom nájdete v aprílovom vydaní magazínu Forbes.
