Zatiaľ čo Moskva pokračuje v čoraz ničivejšej invázii na Ukrajine, nebojujúce civilné obyvateľstvo je v bezútešnej situácii. Mnohé mestá zostali odrezané od elektriny a tepla, dochádzajú aj zásoby pitnej vody a liekov. Dočasné prímerie a vytvorenie koridorov, ktorými by sa podarilo dostať ľudí z Mariupole a Volnovachy do bezpečia, v sobotu (5. 3.) pre pokračujúce ruské útoky stroskotali.
Nezisková organizácia Lekári bez hraníc už v sobotu varovala, že humanitárna situácia v obkľúčenom Mariupole je katastrofická. Starosta mesta Vadym Bojčenko obvinil ruské jednotky, že „fakticky zajali obyvateľov mesta.“
„Celý svet videl, ako fungujú dohody s Ruskom,“ povedal Dmytro Lubinec, poslanec za mesto Volnovacha pre BBC. „Keď sa ľudia zhromaždili, začali ostreľovať trasu, ktorou sa civilní obyvatelia chystali prejsť.“
Ďalšia evakuácia Mariupole je ohlásená na dnes (6. 3.), ale domáci sa obávajú, či sa opäť neskončí fiaskom. Preto požadujú viac angažovanosti aj zo strany medzinárodných organizácií, aby bola garantovaná bezpečnosť evakuovaných obyvateľov.
Jednou z možností je vytvoriť na Ukrajine súbor bezpečných leteckých koridorov zachraňujúcich životy. Čas je tu teraz veľmi podstatný.
Pomôcť by mohli letecké koridory
Spojené štáty, Spojené kráľovstvo a Francúzsko využívali humanitárne letecké koridory v rokoch 1948 a 1949, keď Sovietsky zväz začal blokádu Berlína, a to na zásobovanie obliehaného nemeckého mesta.
Podobný prístup možno dnes uplatniť v Kyjeve a potenciálne aj na podporu špeciálnych humanitárnych operácií v iných mestách Ukrajiny.
Na rozdiel od bezletovej zóny, o ktorej ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že ju bude považovať za „účasť na ozbrojenom konflikte“, lety humanitárnej pomoci možno naplánovať tak, aby sa nedostali do konfliktu s potenciálnymi vojenskými leteckými operáciami.
Nie je to bezletová zóna
Na zaistenie bezpečnosti na zemi sa môžu vzdušné jednotky NATO rýchlo presunúť, aby prevzali kontrolu nad relatívne nedotknutým medzinárodným letiskom Boryspil v Kyjeve alebo nad niekoľkými ďalšími civilnými letiskami na západnej alebo južnej Ukrajine a premenili ich na bezpečné miesta na prijímanie utečencov.
Keď budú letiská zabezpečené, civilné lietadlá alebo vojenské transporty môžu lietať s potravinami a vybavením – a vyviesť aj civilistov preč z bojísk.
NATO, ktoré má s takýmito operáciami čerstvé skúsenosti z Kábulu, by mohlo vytvoriť bezpečný perimeter v spornej oblasti. So súhlasom – a prípadnou spoluprácou – ukrajinských aj ruských vojenských síl by mala byť humanitárna operácia tretej strany pre skúsených logistov NATO relatívne bezproblémová.
Ak NATO dokáže presunúť 6 000 bojaschopných vojakov na tisíce kilometrov, rozmiestniť ich v chaotickom dave a potom evakuovať asi 122-tisíc ľudí, určite dokáže zabezpečiť a prevádzkovať jedno či dve letiská v susednej krajine, ktoré doteraz neboli zničené.
Aké riziká hrozia?
Táto operácia by nebola úplne bez rizika. NATO však už predtým operovalo v rizikových prostrediach – spolu s americkými jednotkami prevádzkujú letiská v tesnej blízkosti ruských síl alebo vo vojnových zónach v Libanone a inde.
Niektorí ľudia sa obávajú, že Rusko by sa mohlo pokúsiť experimentovať s chemickými alebo bojovými jadrovými zbraňami, ak by sa boj o Kyjev neskončil dobre. Prítomnosť NATO neďaleko ukrajinskej metropoly by spôsobila, že takýto scenár by bol takmer nemožný.
Humanitárne snahy sú, samozrejme, riskantné. Pri berlínskej leteckej preprave bolo zničených 17 amerických a osem britských lietadiel. Stíhačky pripravené na boj sa občas dostali do konfliktných situácií.
Ale vďaka modernej dekonfliktnej situácii a vzdušným hliadkam NATO, ktoré sú schopné potlačiť príliš nadšených pilotov alebo odraziť strely zo zeme, môžu pokračovať plánované humanitárne lety cez vybudované koridory. To pomôže zabrániť humanitárnej kríze, ktorá by mohla natrvalo poškodiť vojenskú povesť Ruska.
Článok vyšiel na Forbes.com, autorom je prispievateľ Craig Hooper, ktorý píše o letectve a obrane.
